„Súd“

„Súd“  VIII.

Armenzi

                 Prídem aj s vĺčkom na skalu, kde už na nás čakajú ostatný. K Wolfovi sa z boku túli Estelion a zaujato si pozerá Golda. Prídem až k nim.

„Gold, toto je môj brat Wolf a jeho manžel Estelion. Zaberú si ťa do opatery,“ otočím sa na Golda , ktorý vyjavene prikývne a prejde k tým dvom.

Nevšímam si neveriace pohľady zo strany, ako mojej rodiny, tak ostatných prítomných vlkov, lebo práve ma iba zaujali tí traja predo mnou. Gold sa k ním opatrne priblížil a Estelion ho ako prvý začne prehliadať a nasávať jeho vôňu, kvôli bezpečiu a potom aj Wolf. Estelion pár krát nesúhlasne zavrčí, lebo sa mu nepáči, rovnako ako mne, čo mu urobili tí idioti. Keď Estelion skončí, tak sa výhražne pozrie na tých troch a zavrčí. Potom spolu s Wolfom odvedú Golda do zadnejšej časti, medzi ostatných, kde si Estelion ľahne na zem a Gold sa stúli vedľa neho. Wolf si sadne pri nich a pozrie na mňa. Usmejem sa vlčím úsmevom a vrátim sa k Danovi.

„Čo to má znamenať?“ spýta sa ticho Dan.

„Ver mi,“ poviem a pozriem sa mu do očí.

„Takže. Keď sme vyriešili jeden problém, tak môžeme začať tento zraz. Moje meno je Armenzi Derek Embrely Davis Fox......“  začnem.

Wolf

               Keď sa Armenzi predstaví obomi svojimi menami zostaneme na neho pozerať ako idioti. Teda aspoň tí, čo ho poznáme. Týmto potvrdil, že patrí do troch rodín. Najviac ma prekvapilo a nepopieram, že aj potešilo, že do našej rodiny sa zaraďuje v najväčšej miere. Potom samozrejme do rodiny Dana a nakoniec do rodiny Embreliovcov. U vlkov sa delia mena. Ak máš viac ako jedno krstné meno, tak ako napríklad Armenzi Derek, tak Armenzi je hlavné a najpoužívanejšie a Derek je krycie a môžu ho používať pri vyslovovaní len rodinný príslušníci. Potom priezvisko, ako napríklad Embrely Davis Fox, tak sa väčšinou používa meno po manželovi a potom rodinné, čo znamená, že sa zaraďuje do rodiny svojho manžela, ale stále zostáva plnohodnotným členom svojej rodiny. Armenzi však pred toto dal ešte jednu rodinu, ktorá označuje, že síce do nej patrí, ale necíti sa ako je plnohodnotný člen. Takže jeho oficiálne meno síce je Armenzi Derek Embrely Davis Fox, ale väčšinou sa používa skrátene meno Armenzi Fox, dve mená, ktoré sú najdôležitejšie. Jeho predslov trvá pekne dlho. Pozriem sa na Esteliona a Golda.

„V poriadku?“ spýtam sa tých dvoch.

„V poriadku. Gold? Povieš nám potom čo ti robili?“ pozrie sa Esti na Golda.

„Ja neviem,“ schúli sa ešte viac do klbka, ak keby čakal ranu.

„Neboj sa. Nebudeme ťa nútiť. Budeš v poriadku nech povieš čokoľvek. Môžeš nám povedať „nie“. Máš na to právo. Nemaj strach, že by sme ťa zbili, keby si povedal nie. Áno?“ skloním sa k nemu a donútim ho pozrieť sa na mňa.

Keď prikývne sa zase narovnám a zbadám pohľady Danových rodičov. Zavrčím a pozriem sa na tých dvoch pri mne. Sú roztomilí ako sa Gold tisne k Estelionovi. Estelion by bol dobrý rodič, keby mohol mať deti. Je mi jasné, že Golda by si pokojne nechal Armenzi, ale keď sa dozvedel, že môže mať vlastné deti, tak by to nebolo bezpečné. Gold by mohol žiarliť, ak by sa im to podarilo alebo by žiarlilo ich dieťa, že si k sebe zobrali cudzieho vlka skôr ako mali jeho. Keď sa na mňa pozrel po tom, čo počul, že rodinu mu zabili Lovci, tak som vedel, že ho nemôžeme nechať len tak. Vieme aké to je žiť sám. Teda ja určite. Keď zoskočil dole, tak som sa pozrel na Esteliona a hneď vedel na čo myslím. Začali sme sa dohadovať. Áno viem, že sme mladý a Estelion má len šestnásť a je to ešte sám dieťa, ale obaja sme vedeli, že ho nemôžeme nechať len tak, tak sme sa rozhodli.

„Neverím, že si zo mňa urobil rodiča v šestnástich. Budeme naňho musieť dávať pozor, ak nechceme aby sa mu niečo stalo,“ pozrie sa na mňa Esti.

„Ja viem láska. Zvládneme to. Zapíšeme ho na Základnú školu tu v meste. Gold, chodil si do školy?“ spýtam sa nášho maličkého.

To znie divne vzhľadom na náš vek.

„Áno. Bol som šiestak,“ pozrie sa na mňa.

„Dobre, tak budeš pokračovať tam kde si skončil. Po tejto schôdzi pôjdeme do tvojho domova a zoberieme ti od tade veci,“ usmejem sa naňho.

Bývam v dosť veľkom dome v tomto lese. Je to náš rodinný dom. V ňom sme bývali s Armim už od nášho narodenia. Estelion sa ku mne nasťahoval pred dvomi rokmi, aby sme nezaťažovali jeho rodičov a navyše sme chceli bývať spolu. Armenzi už zakončí schôdzu a zavolá si tých troch aj z rodinami. Spozornieme a všetci sa postavíme, aby sme videli, čo chce robiť.

Armenzi

                       Začnem svoj predslov. Vyzerá to, že ma všetci prijali a sľúbili svoju ochranu a oddanosť. Piati vlci z vedľajšej dediny a osem vlkov z Nome, o ktorých som zistil, že sú rodičia Esteliona, Deirona, Marka a rodičia Darima a Kema, o ktorých som zase zistil, že sú bratia, mi povedalo, že sa stavajú mojimi strážcami, ak ich prijmem, lebo sú mi najbližšie. Bol som zaskočený, tak som prikývol. Schôdza sa skončila za dve hodiny. Keby nebol na začiatku problém, tak je to len hodina, ale nevadí mi to. Ešte ten problém musíme doriešiť teraz.

„Dobre. Táto schôdza sa skončila. Môžete ísť domov, okrem tých troch z Bielej Hory, ktorý ubližovali Goldovi. Ak máte rodičov, tí tu zostanú tiež!“ zavrčím naštvaný na tých debilov.

Keď sa všetci odídu a tí traja s rodinami pristúpia pred skalu, tak začnem výsluch. Neuniklo mi, že sa všetci postavili, aby mohli zakročiť, keby niečo. Všimol som si tiež, že rodičia Darima a ostatných zostali stáť na okraji lesa. Asi stále nemôžu uveriť, že ich deti sú v mojej blízkosti ako rodina. Áno. Z týchto vlkov za mnou, z mojich rodín som urobil svorku a túto svorku považujem za rodinu. Každého jej člena. Pozriem sa na chalanov za mnou a ukážem im, aby išli zavolať ich rodiny bližšie. Hneď tak splnili, ale doviedli ich len do blízkosti skaly. Veľmi dobre vedie, že oni na skalu nesmú aj keď to sú rodičia členov mojej „rodiny“. Usmejem sa na nich a oni sa posadia na zníženú skalku pri našej skale.

„Takže. Viete mi povedať prečo ste tu?“ spýtam sa tých troch vĺčat.

„My sme nechceli...“ začne jeden, čierny vlk, ale zastaví ho vrčanie zo strany jeho otca.

„Prepáčte králi. Mali sme na nich dávať väčší pozor, ale ani nás nenapadlo, že útočia na jedného z nás,“ prehovorí mladá vlčica, mama hnedého mláďaťa.

„Vás z ničoho neobviňujem. Je mi jasné, že ani jeden z vás nevedel, čo vaše deti robia. Prečo ste naňho útočili?“ otočím sa na tých troch.

„Je to obluda. Nedokáže skryť kým v skutočnosti je,“ zasyčí šedá vlčica.

„Okamžite m u tak prestaneš hovoriť. Zabúdaš, že teraz je to syn môjho brata, teda moja blízka rodina, moja svorka a ak urazíš a ublížiš jemu, tak si znepriatelíš mňa a ak nechceš trpieť po zvyšok života, buď ticho!“ zakričím na ňu.

„Prepáčte,“ ospravedlní sa až sa celá trasie.

„Kto vlastne ste?“ spýtam sa ich rodičov.

„Sme potomkovia čierneho okrídleného vlka. Ja a tieto dve vlčice vedľa sme súrodenci a my sme vzdialený potomkovia posledného okrídleného vlka,“ povie čierny vlk, ktorý vrčal na svojho syna.

„Áno počul som, že potomkovia okrídlených vlkov vládnu svetu po dobu než sa neobjaví ďalší Anjelský vlk. Ale to vám nedáva právo sa takto chovať. Ako môžete vládnuť svetu, keď nedáte pozor na svoje deti a keby som sa neukázal, tak ako chcú vaše deti vládnuť? Každého, aj z ich vlastného druhu, kto sa trochu líši, tak odsudzujú o chcú im ublížiť. Tak ako sa pri nich majú vlci cítiť bezpečne, keď už teraz sa nevedie krotiť?“ zavrčím výhražne a naštvane.

„Odpusťte. Už sa to nestane. Za všetko môžeme my, nie naši rodičia. Robili sme to hlavne aj pre to, že sme mu závideli,“ ozve sa hnedé vĺča.

„Čo ste mi závideli? To, že mi rodinu vyvraždili lovci? To, že som nemal ani jediného priateľa? Alebo to ako na mňa všetci útočili kedy sa len dalo? Ani vyjsť pred dvere domu som nemohol bez toho, aby ma niekto nenapadol. Tak teraz mi povedzte, čo ste mi závideli?“ plače Gold a snaží sa na nich aspoň trochu kričať cez slzy.

Priženie sa ku mne a schová sa mi pod nohy. Úplne chápem jeho počínanie. Som jediný kto mu ako prvý podal pomocnú ruku a zastal sa ho aj cez jeho chybu. Skloním sa k nemu a oliznem ho na hlave medzi ušami. Pozriem sa na Esteliona, ktorý sa pritúlil k Wolfovi a trochu smutne sa na nás pozerá. Viem, je mu ľúto, že bežal za mnou a nie za ním.

„Pokoj. Bude to dobré. Choď za Estelionom a Wolfom. Majú o teba strach. Aj oni ťa chcú utíšiť,“ zašeptám mu jemne do uška a keď sa na mňa pozrie, tak sa usmejem a on odbehne za nimi.

Estelion sa k nemu hneď skloní a začne ho utešovať, ako keby bol vážne jeho vlastný a Wolf na tom nie je inak. Budú z nich dobrý rodičia.

„Takže, myslím si, že sa môžeme vrátiť k predchádzajúcej téme. Prečo ste mu závideli?“ pozriem sa na tých troch, ktorých nechápavo sledujú aj ich rodičia.

„Už len vo vlčej podobe je nádherný. Na slnku je srsť vyzerá ako pravé zlato. A keď za premení je ešte krajší. Aj cez jeho chybu je lepší ako mi. Dodáva mu to roztomilosť a nevinnosť. Je chytrý, múdry a predovšetkým má dobré srdce. Dokáže pomôcť aj tomu, kto mu ublížil. Niekto ako on sa už skoro nevidí. To sme mu závideli,“ odpovie mi jediná mladá šedá vlčica z prítomných.

„Čože?“ ozve sa ticho Gold, lebo ako ja tak nikto nemá čo povedať, okrem sprostého pozerania na nich ako na bláznov.

„Prepáč nám to Gold. Už sa to viac nestane,“ povie čierne mláďa.

„To máte pravdu. Už sa to nestane. Gold od teraz bude bývať tu s mojim bratom a jeho manželom. A vy ak si to dovolíte ešte na niekoho, je mi jedno či to bude obyčajný človek, vlčí menič alebo iný menič, zabijem vás,“ zavrčím tak ticho a vážne, že sa všetci strhnú, „vlkov ako vy tu nepotrebujeme. Choďte teraz domov. Verím, že svoje deti naučíte ako sa chovať iným,“ zavrčím už normálne a počkám než nezmiznú v lese.

Potom sa otočím na ostatných a premením sa. Hneď po mne sa premení Dan, ktorí si ma pritiahne k sebe. Opriem sa o neho a pozriem sa na ostatných. Už sa tiež premenili a pozriem sa na ešte nepremeneného Golda.

„Neboj sa maličký. Tu ti nikto neublíži,“ pozriem sa mu do oči a usmejem sa.

„Dobre,“ pípne a premení sa.

Nestačíme sa pozerať. Má nádherné zlaté vlasy a vážne ma vlčie uši a chvost. Je nádherný a roztomilý. Má útlejšiu postavu a asi stošesťdesiat centimetrov.

„Páni. Vyzerá to tak, že na teba si budeme musieť dať obzvlášť pozor, lebo nám ťa niekto ukradne. Neboj sa. Si nádherný. Nemáš sa čoho báť. Pozri sa Gold. Vždy nám budeš môcť veriť vo všetkom. Nikdy ťa neopustíme. Áno?“ pohladí ho Estelion po tvári.

Bude sa mať u nich dobre. V Estelionovi sa vyvinul materský inštinkt a rýchlo ho prijal za svojho vlastného.

„Ešte sme toto ale neskončili. O tomto si prehovoríme doma a tiež nám pri tej príležitosti môžete povedať o tej knižke, či čo to je,“ zahrmí Danova mama.

„Ja súhlasím tuto s paní. Ako ste si hop mohli zobrať k sebe?! Ste normálny? Estelion! Máš len šestnásť, preboha!“ pridá sa k nej Estelionová mama.

„Nehádajte sa tu sakra! Ideme do vily. Hneď! Nemienim tu robiť cirkus lesu!“ zakričím, čím sa obe prikrčia, ospravedlnia sa a vydáme sa naspäť k nám.

Ja s Danom vpredu, za nami Wolf, Esti a Gold a za nimi všetci ostatný.