Strach

Strach       9.

Enrico

                    Sakra! Kde je Aaron? Prečo toto? Čo s ním je? A čo Kimiko? Kde je Kimiko? Čo sa tu stalo?

„Prečo si, si taký istý, že ich nezobrali draci?“ spýtam sa so strachom.

„Lebo, keby ho zobrali, tak by nám dali vedieť, to za prvé a ak sa prebral, tak by ho upokojili,“ povie Orax.

„Tak kde je?“ spýtam sa zúfalo.

„Podľa mňa sa prebral. Keď draci videli, že sa preberá, tak odleteli. Keď sa prebral, tak zostal vystrašený. Nikdy sa k domom a dedine priblížiť nechcel. Ak sa tu prebral, tak dostal strach., že sa zase niečo deje. Keď uvidel Kimika, tak sa mu možno vybavil keď mu dával meno a zobral ho zo sebou. Chýba tu aj Blesk ak ste si všimli, takže určite si zobral Bleska a zmizol v lese. Vsadím sa, že je tak vystrašený, že Bleska nepočúva a len sa ženie lesom bohvie kam. Má strach a určite hľadá nás,“ zakončí Urán.

„Takže musíme ísť do lesa,“ zauvažujem.

„Presne,“ prikývne Urán.

„Hej! Nie je tamto Blesk?“ ozve sa Niko.

Obzrieme sa k lesu, kde práve beží Blesk a rýchlo sa ženie k nám. Keď dojde ku nám, všimnem si, že je zranený a aj od cudzej krvi.

„Blesk! Upokoj sa! Čo sa stalo?“ chytí ho Inráz.

´Aaron! Keď sa prebral zobral dieťa a vysadol si na mňa. Nemohol som ho zastaviť. Stále ma hnal vpred. Mal strašný strach. Nepočúval ma a zem po ktorej sme bežali bola podmytá riekou. Zľakol som sa, keď som sa šmykol na bahne a nechcene som zhodil Aarona z útesu. Prosím poďte. Mal v náruči aj Kimika,´ hovorí rýchlo a vystrašene Blesk.

Toto vystraší aj nás. Zoberieme si iné kone a rozbehneme sa za Bleskom.

Aaron

                   Vystrašene poháňam Bleska vpred. Chcem byť čo najďalej a musím nájsť bratov. Musím vidieť, že sú v poriadku. Bolí ma celé telo, ale ignorujem to. Po tvári mi tečú slzy. Čo so mnou chceli robiť? A kto? Bežíme po klzkej zemi. Nevšímam si Bleska. Blesk sa niečoho zľakne a mňa zhodí z útesu aj s Kimikom. Snažím sa chrániť malého aby sa mu nič nestalo. Keď dopadneme na dno, tak ma bolí telo ešte viac. Nestarám sa o to a aj cez bolesť sa starám o Kimika. Našťastie je v poriadku a smeje sa na mňa. Pousmejem sa, ale slzy mi tiecť neprestanú. S ťažkosťami sa postavím. Bolí ma ruka a mám rozrezanú nohu cez celé lýtko. Ale k vode to nie je ďaleko. Cítim tu niekde rieku. Vydám sa za pachom. Prídem až k rieke a uvidím tam Tesáka a ostatných. So slzami sa zveziem na kolena a s Kimikom pritisnutým k sebe sa rozplačem ešte viac. Vlci ku mne hneď pribehnú a začnú sa o mňa strať. Doplazím sa až k vode a napijem sa. Potom dám trochu napiť aj Kimikovi. Ľahnem si do trávy aj s Kimikom v náruči a zaspíme. Už nič nevnímam.

Beny

                    Nasledujeme Bleska cez les. Zastavíme sa až nad pekne strmou roklinou. Pomaly začneme schádzať aj s koňmi dole. Hrozne sa šmýka. Aaron kde si? Keď zlezieme dole, tak si všimneme, že nikto tam nie je.

„Kde je? To mal až taký strach, že utekal aj keď bol zranený?“ spýta sa neveriaco Ren.

„Aaron má hrozný strach z dedín a ľudských obydlí. Radšej by sa postavil stovke príšer ako ľuďom. Príšery nám tak neublížili ako ľudia. Dúfam, že je v poriadku a Kimiko tiež. Poďte. Počujem blízko rieku. Možno išiel k nej,“ povie Urán a rozbehneme sa ďalej.

Dorazíme až na kraj lesa a uvidíme rieku. Pri rieke sú tí šiesti vlci a nad niečím alebo niekým sa skláňajú. Vyjdeme von a zoskočíme z koni. Vlci sa na nás pozrú a zavrčia.

´Mali ste ho chrániť. Mali ste naňho dávať pozor,´ zavrčí ten čierny.

„Tesák prestaň. Nečakali sme, že sa preberie tak skoro, navyše sme nečakali, že bude až tak vystrašený,“ zastane sa nás Orax.

´Ste jeho bratia. Takto sme vás nevychovali. Máte mať lepšie inštinkty ako ľudia. Pobláznili vám hlavy a takmer zabili Aarona. A to nehovorím o tom malom vĺčati,´ zavrčí na nás biely vlk.

„O akom vĺčati to hovoríš?“ spýta sa nechápavo urán a my prikývneme.

´Viete, že Aaron ako jediný z vás sa môže premeniť na vlka. Tú schopnosť má aj ten malý. Preto si ho vybral za rodiča. Preto sa cíti s ním v bezpečí. Je rovnaký ako Aaron. Aspoň to ste si mali všimnúť,´ zavrčí šedý vlk.

„Čože?“ spýtame sa vyjavene.

„To je jedno. Je v poriadku?“ spýta sa radšej Inráz.

´Obaja sú v poriadku, len Aaron trochu zranený a bude mať trochu traumu. Nemali ste ho do tej dediny vôbec báť. Keď sa zobudil, tak si myslel, že ho niekto uniesol a že ho zase zneužívajú. Viete aký mal strach? Ani sa nestaral o to, či je zranený, alebo nie. Chcel ísť len čo najďalej. Chcel vás nájsť. Mal strach, že sa vám niečo stalo. Že vás zabili tie príšery. Toto mu už nikdy nerobte. My ideme. Postarajte sa oňho!´ povie nám hnedý vlk a s ostatnými sa rozbehne preč.

Enrico si kľakne k Aaronovi. Je tak krásny. A keď má v náručí to malé klbko je neodolateľný. Enrico mu opatrne vezme malého z náruče, ktorý sa okamžite preberie. Usmeje sa naňho a podá mi ho. Keď ma maličký uvidí, tak zase pokojne zaspí. Pri Enrica si kľakne Urán a ošetri Aaronovi nohu. Potom sa postaví pri Damiána a Enrico opatrne zobudí Aarona. Ten sa vystrašene posadí a začne od nás vystrašene cúvať a opakovať niečo v tom zmysle, že už bude dobrý, že nebude utekať, len nech ho necháme na pokoji a nech mu neubližujeme. Mám pocit, že ani si neuvedomuje kto sme. Enrico ho chytí do náruče a začne tíšiť, ale nechce prestať a stále sa snaží z jeho náruče dostať.

„No tak. Tíško maličký. Sme pri tebe. Šššš. Nemáš sa čoho báť,“ šeptá mu Enrico do uška.

„Nie. Prosím puste ma. Ja budem dobrý. Ja to nechcem,“ začnú mu tiecť slzy.

Malého podám Nikovi a prikľaknem si k ním. Objímem Aarona z druhej strany a pobozkám ho do vlasov.

„Tíško. To sme len my. Nikto ti už neublíži,“ zašeptám.

„Prosím. Ja to nechcem. Prosím,“ prosí stále dookola.

„Nič ti nespravíme. Nemusíš sa báť. Sme to s tebou,“ zašeptá Enrico.

„Milujem ťa a Enrico tiež,“ pobozkám ho na uško a zašeptám mu tak tíško, že to nikto iný nepočuje.

„Enrico,“ stuhne a zašeptá.

„Tíško. Beny a ja sme s tebou. Nikdy ťa neopustíme. Nikdy ti úmyselne neublížime,“ urobí Enrico to isté na druhej strane.

„Beny,“ cítime ako sa upokojí.

„Áno, sme to my. Už pokoj. Nič ti nehrozí,“ usmeje sa Enrico a Aaron mu skočí okolo krku a rozplače sa ešte viac.

Usmejem sa a pohladím ho po chrbte. Už je dobre. Aaron sa za chvíľu upokojí a pritúli sa viac do Enricovej náruče.

„Kde je Kimiko?“ spýta sa zrazu, keď si uvedomí neprítomnosť nášho maličkého.

„Má ho Niko,“ započujem ako sa malý rozplače.

„Dajte mi ho. Chcem ho mať pri sebe,“ zašeptá a Niko mu ho podá.

„Kimiko,“ zašeptá unavene Aaron a Kimiko sa hneď upokojí a zaspí.

„Boli ťa ruka?“ spýta sa Urán, ktorý si všimne, že ju odľahčuje.

„Trochu. Ale to nič nie je,“ pousmeje sa.

„Ale je. Si slabí. Bolí ťa celé telo, že? A ten pád tomu rozhodne nepomohol,“ povzdychne si Orax a Urán mu vylieči ruku a aj menšie ranky.

„Je škoda, že nevieš liečiť jedy,“ zasmeje sa Aaron unavene a zaspí.

„Áno to je. Ale možno to časom príde,“ usmeje sa Urán a prejde k Damiánovi, o ktorého sa oprie.

„Poďme k vodopádu. Nie je od tadeto ďaleko. Pochybujem, že by bol dobrý nápad ho brať zase do dediny, keď je zase mimo a navyše je tma. Mohli by sme niekam spadnúť,“ usmeje sa Orax.

„Dobre. Kto ponesie Kimika?“ spýta sa Enrico.

„Zdá sa, že Aaron ho drží pevne a nemieni ho pustiť. Budeš ich musieť odniesť oboch,“ zasmejem sa.

„Dobre,“ usmeje sa Enrico a aj s Aaronom vstane.

Dá mi bozk a vydáme sa za Oraxom k vodopádu. Toto bude ešte dlhá noc.

Urán

                Je mi Aarona ľúto. Mal taký strach. Sakra! Vedel som, že ho máme zobrať preč. Alebo sme pri ňom aspoň mali zostať. Nebál by sa tak. Sakra! Obzriem sa za seba. Enrico nesie Aarona, ktorý si k sebe tisne malého. Vedľa nich ide Beny a dáva pozor, aby malého nepustil. Pousmejem sa. Sú tak krásny. Vyzerajú ako pravá rodina. Dosť nás prekvapilo, keď nám naši „rodičia“ povedali, že ten malý má rovnaké schopnosti ako Aaron. Takže sa môže tiež premeniť na vlka. Viac ma ale trápi, že my s bratmi máme schopnosť, že budeme žiť navždy a stále ako sedemnásť ročný, keď dovŕšime sedemnásť. Ale oni budú stále starnúť. Možno by im Aaron vedel pomôcť. Určite na to už myslel a má riešenie. Zadívam sa na to maličké, ktoré sa teraz nepokojne zavrtí a spinká ďalej. Aj ja chcem dieťatko. Zosmutniem. Nedošlo mi ako veľmi by som chcel niekoho vlastného. Radšej sa otočím späť a opriem sa o Damiána, ktorý si ma starostlivo prezerá. Asi netuší o čo sa jedná. Ale to mi je jedno. Prídeme až k vodopádu a vojdeme do jaskyne za ním. Máme tu svoje veci.

„Páni. Netušil som, že to tu je,“ prekvapene vydýchne Richard.

„To nikto,“ potvrdí Azurio.

„Uložte Aarona sem. Mali by sme ísť spať,“ povie Orax a Enrico sa uloží s Aaronom na jeho deku.

Beny si k ním priľahne a maličkého položí medzi neho a Aarona.

„Choď si ľahnúť, Urán. My ešte rozložíme oheň,“ popoženie ma Orax a tak odídem rovnako ako moji bratia na svoju deku.

Damián

                     Keď rozložíme oheň, tak si s chalanmi sadneme okolo neho. Enrico leží pri Aaronovi aj s Benym ale nespia. Bratia už spia až na Oraxa. Zadívam sa na Urána, ktorý pokojne spinká. Robí mi dosť starosti to ako sa choval po ceste sem. Niečo mu chýba. Je smutný.

„Čo je Uránovi? Po ceste sem bol nejaký divný,“ spýta sa namiesto mňa Enrico.

„To by zaujímalo aj mňa. Bol dosť smutný,“ poviem.

„Je smutný,“ potvrdí mi to s povzdychom Orax.

„Ale prečo?“ ozve sa Richard za všetkých.

„Túži po tom, čo nemôže mať,“ zašeptá Orax a pritiahne si kolena k sebe, „v podstate tak ako mi všetci,“ dodá a pozerá sa do ohňa.