Slnečný svit v Temnom svete..........srdcu nerozkážeš!!!

Slnečný svit v Temnom svete..........srdcu nerozkážeš!!!

           Ráno sa zobudím až o desiatej. Skoro ma skolí infarkt. Vždy sa zobudím, keď mi do izby zasvietia prvé lúče slnka, ale dnes nie. Prečo? Pozriem sa z okna a hneď mi je všetko jasné. Slnko vonku pekne žiari, ale svieti všade, len do môjho okna nie! Čim to asi tak bude. Mám sto chutí ho uškrtiť a uvariť na ohni! Už miliónkrát som mu vravel, nech ma zobudí na svitaní. Ale on nie. On ma musí nechať odpočinúť!

„Sunshine!“ zakričím v návale zlosti na celú izbu až sa otrasú steny.

„Už si hore, zlato?“ do mojej izby sa vrátia slnečné lúče a za mnou sa objaví Sunshine.

„Ako vidíš, tak som. Prečo si ma zase nevzbudil?“ otočím sa naňho, od okna, ešte stále mierne naštvaný, ale už hovorím tichším hlasom.

„Za toto sa ti ospravedlňovať nemienim. V noci si išiel neskoro spať a potrebuješ sa vyspať poriadne. Skoro každú noc strážiš zámok a cez deň nespíš ani hodinu. Tak som odklonil lúče od tvojho okna, aby ťa nezobudili. Zlato, ty dobre vieš, že sa týmto ničíš. Keď nespíš v noci, tak by si si mal oddýchnuť aspoň cez deň a už vôbec by si nemal byť cez deň moc na slnku. Možno ovládaš tiene, ale z časti aj temnotu a slnko, rovnako ako ti pri boji dáva silu, tak isto ťa vysiľuje a hlavne keď nespíš,“ pozrie sa mi do oči Sunshine.

Povzdychnem si. Má pravdu, tak čo si budeme klamať. Musím sa vyspať a viem, že Sunshine cez deň dáva pozor na okolie zámku a zabil by temnotu alebo by ma ohlásil, ale je tu problém, že o ňom zatiaľ nevie Aaron. Orión si už našiel priateľa a dnes niekam zmizol, lenže ja nemôžem ani to, lebo o Shunshinovi nevie skoro nikto. Orión to vie, s jeho schopnosťou by som to pred ním aj tak dlho neutajil, ale ten s tým nič moc nespraví. Sunshine príde ku mne bližšie a zdvihne mi hlavu, aby som sa mu pozrel do oči.

„Nad čím premýšľaš?“ usmeje sa na mňa.

„To nič. Len som trochu unavený,“ usmejem sa na neho a pobozkám ho. Bozk mi hneď oplatí.

„Poď si ľahnúť. Keby ťa Aaron volal, tak si to nevšímaj. Musí pochopiť, že aj ty si potrebuješ oddýchnuť. A keby niekto hľadal Orióna, tak je s Collinom pre Lagúne a asi sa tak skoro nevráti,“ ustelie ma do postele, pobozká a chce odísť, keď ho zadržím.

„Nechoď,“ pozriem sa mu do oči a to jediné slovíčko stačí, aby sa ku mne vrátil a ľahol si za mňa.

Slnečné lúče zase odklonil od mojich okien a pritiahol si ma bližšie k sebe. Položil som si hlavu na jeho hruď a Sunshine si začal hrať s mojimi vlasmi. Po chvíli som mu spokojne chrupkal v náruči.

           Pozriem sa na Rava a zasmejem sa. To bolo protestov ako musí byť hore a teraz si tu pekne chrupká. Milujem ho a ani neviete ako. Pomaly pri ňom zaspím aj ja. Neviem ako dlho som spal, keď ma zrazu prebudí búchanie na miláčikove dvere a krik spoza nich:

„Ravene! Kde sakra trčíš?! Už pred piatimi hodinami si mal byť vonku na stráži.....“ kričí dotyčný a neprestáva búchať na dvere.

Pozriem sa na hodiny, ktoré ukazujú niečo po jedenástej hodine. Spali sme niečo málo cez hodinu. Rav sa mi v náruči zamrví a otvorí svoje krásne čierne očka. Uprie na mňa unavený pohľad a povzdychne si, keď sa zase ozve búchanie na dvere.

„Čo horí, Nexi?!“ zakričí unavene Rav a oprie si o mňa hlavu.

„To práve nie, ale mohlo by! Kde prosím ťa si? Už dávno si mal byť na stráži! To, že si v noci mal voraz neznamená, že sa teraz budeš flákať!“ zakričal naňho dotyčný.

Mal som sto chutí naňho zvriesknuť, že aj Rav potrebuje spať, tak nech vypadne, ale nemohol som, inak by som Ravovi zarobil poriadny problém. Pozrel som sa na miláčika, ktorý sa zdvíhal z postele a len v kraťasoch išiel otvoriť dvere. Keď tam prišiel, tak vyšiel von a zavrel dvere. Už som nič viac nepočul, tak som namieril slnečné lúče na chodbu, kde sa nachádzal Rav a pozoroval som ich. Počul som ako sa hádajú.

„Nemôžete mi dať aspoň päť minút pokoj? Už toho mám dosť! Stále aby som bol na stráži. Ty tam nie si skoro nikdy, tak čo keby si tam raz zavítal zase aj ty a mne ste všetci dali pokoj?!“ kričal Rav.

Vedel som, že je to na neho moc.

„Ravene! Dobre vieš, že máš schopnosť, ktorú mi nemáme! Navyše, ani nevieme ako, vždy vieš, že zaútočia už keď sú na hraniciach našej časti pologule! Tak sa nediv, že si stále na stráži ty, Orión alebo Aaron!“ naštval sa Nex.

„To nie je moja schopnosť a dajte mi pokoj! Od teraz až do odvolania vyhlasujem stávku a kto si ma dovolí vyrušiť, poletí von, ale nie dverami, ale oknom! Je to tu všetkým jasné!“ Zakričal Raven na celý zámok a cez tiene sa to dostalo až k ostatným.

Dobrá taktika.

„A na stráži byť nemusí nikto. Keby sa niečo delo dám vedieť sám,“ otočí sa na neho ešte Raven a vojde do izby.

„Si v poriadku?“ opýtam sa ho, keď zavrie dvere a unavene sa o ne oprie.

„Hej. To bude dobre,“ usmeje sa na mňa.

Moc sa mi nepáči a tak sa okamžite premiestnim k nemu a odnesiem ho do postele. Ľahnem si k nemu a rovnako ako predtým si ľahne na mňa a ja ho hľadím po chrbte.

„Čo má znamenať tá stávka?“ spýtam sa po chvíli.

„Ešte pred niekoľkými storočiami, keď túto planétu neokupovali démoni temnoty, sme si zvolili taktiku, že keď bude mať niekto z nás niečoho po krk alebo bude chcieť dovolenku, tak vyhlási stávku. Po vyslovení toho slova sa na dverách jeho izby a zároveň na jeho planéte zobrazí znak kobry, čo značí, že je v stávke. V tomto stave môžeme zostať ako dlho budeme chcieť a nikto toho dotyčného ho nesmie rušiť ani keby zaútočila temnota, dokiaľ to sám nebude chcieť. Úplne sme na to zabudli. Ani neviem ako som si na to spomenul. Zdá sa, že v tieňoch tohto zámku je ukrytých viac tajomstiev a spomienok ako máme my sami,“ usmeje sa na mňa Raven a zívne.

Zasmejeme sa a Rav po chvíli zaspi. Je tak roztomilí, že sa na neho nemôžem prestať dívať. Čoskoro tiež zívnem a po chvíli spím rovnako ako Raven.

            „To snáď nie je možné! Ako si na to sakra spomenul? Sám som na tú taktiku už zabudol. Fakt, super! A čo teraz akože máme robiť? Ak zaútočí temnota sme v háji,“ povzdychne si Aaron v obývačke.

„Povedal mi, že keby temnota útočila, tak nás bude varovať včas a nemáme držať stáž,“ pozriem sa naňho celkom pokojne.

„A ako nás chce varovať, keď sám sa vyvaľuje v posteli?“ zavrčí Ekresiuss.

„No, sám tam rozhodne nie je a myslím si, že by ste ho mali poslúchnuť,“ objaví sa vo dverách Orión.

„Čo tu robíš? Nemal si byť náhodou preč?“ pozrie sa na neho prekvapene Dan.

„A čo myslíš tým, že tam nie je sám?“ pozrie sa na neho Aaron.
„Myslím to tak ako to hovorím a ako to ty počuješ. Okrem teba tu každý vie o jeho polovičke. Nevieme síce presne čo všetko ovláda, ale volá sa Sunshine a......Aarone, okamžite sa prestaň mračiť a zabudni na to, že by si im tam teraz vletel! To by ti moc nepoďakovali. Celé noci Rav nespal bohvieako a teraz keď sa konečne má čas vyspať ty mu to chceš zatrhnúť? Radšej sa posaď a buď ticho! Celkom mu závidím, že si vyhlásil stávku. Keby ma to napadlo skôr tak som v stávke už dávno,“ povzdychne si Orión a spolu s Collinom odišiel do svojej izby.

Pozriem sa na Aarona a musím sa zasmiať. Pekne si ho odbil Orióne. Dobra práca, zasmejem sa v duchu. Toto si na Aariho ešte nikto nedovolil. Ale má pravdu. Rav sa veľmi dlho nevyspal a čo sa týka nás, tak sme na tom rovnako.

„Fajn. Vzdávam sa. Viem, že ste všetci unavený a tak keď nám Raven pripomenul staré zvyky, tak sme odteraz všetci v stávke až do odvolania. Každý nech si stávkuje akokoľvek dlho chce. Mne je to už jedno,“ povzdychne si porazene Aar a odíde z obývačky.

„Myslím, že nám práve Orión s Ravom zachránili hlavy a dobrý spánok. Už ma z neho bolela poriadne hlava a ten nedostatok spánku tomu nepomáhal. Som rád, že sme v stávke,“ zvalí sa na gauč Dex.

„Hej, to je pravda. Som vážne zvedavý, kedy príde na to, že Rav a Orión nie sú jediný, ktorí sú už zadaný. Inak Ekresiussi, kedy sa ma vrátiť Rash?“ sadnem si na stoličku.

„Asi zajtra. A čo Michi?“ usmeje sa na mňa Ekresiuss.

„Neviem. Teraz sa mi dlho neozval. Má veľa práce v Irenzii,“ posmutniem.

Mať priateľa v inej galaxii tiež nie je práve ľahké. No čo. Uvidíme kedy sa vráti. Ale jedno viem isto. Toho dňa sa neviem dočkať.

             Zobudím sa až keď je vonku už tma. Tak dobre som sa nevyspal ani nepamätám. Trochu sa zamrvím a pozriem sa na Sunshinea. Teda presnejšie do jeho krásne blankytne modrých oči. Sčervenám a usmejem sa naňho.

„Vyspal si sa dobre?“ pobozká ma.

„Tak ako už dlho nie. Koľko je hodín?“ oplatím mu bozk.

„Pol deviatej večer,“ vytreštím na neho oči.

„To som spal tak dlho?“ zasmeje sa.

„No aby nie. Vyzeral si jak obživla múmia skrížená s vychudnutou vyžlou,“ buchnem ho do ramena.

„Si sprostý,“ otitulujem ho.

„Ale no tak, zlato. Ten spánok si fakt potreboval. A vieš čo by sme teraz mohli robiť?“ pobozká ma na krk až zavzdychám.

„Pokiaľ si dobre pamätám tak pred týždňom si mi niečo sľúbil,“ pobozkám ho.

V posteli strávime ešte dlhu chvíľku a nie v spánku ak ma chápete. Ta stávka bol môj najlepší ťah. Som rád, že môžem byť chvíľu so svojím miláčikom. Zaspíme až po polnoci. Myslím si, že táto stávka bude ešte zábavná. Zasmejem sa v duchu a schúlim sa do klbka pri Sunshinea. Dať si pauzu nebol zas tak zlí nápad. Čo myslíte? Dobrú noc. Dúfam, že sa zase čoskoro uvidíme.