Škola......

Škola......  V.

Líza

                  Prázdniny nám ubehli ako voda. Na Vianoce som sa po prvý raz odovzdala Rickovi. A teraz už ubehol aj nový rok a my nastupujeme do novej školy. Po mestečku, že vraj môžu behať meniči ako sa im zachce, ale väčšinou sa zdržiavajú v lese, keď sa chcú premeniť. Tak a teraz stojíme pred bránou do našej novej školy. Som zvedavá ako sa to vyvinie.

„Tak ideme, nie?“ spýta sa Rick.

„Viete kde je riaditeľňa?“ spýtam sa.

„Nájdeme ju,“ odpovie Dan.

„Poďte za mnou,“ prevrátim oči.

Derek

                  Akoby nevedeli použiť svoj inštinkt. Keď vojdeme na nádvorie, udrie mi do nosa pach vlkov. To by ma tak neprekvapilo, ale jeden pach mi je viac ako známy. Pozriem sa tým smerom. Uvidím tam vysokého, hnedovlasého chalana so zlatými očami. Oči sa mi rozšíria. Wolf! Určite je to on. Ako keby mi čítal myšlienky sa na mňa pozrie a nasaje vzduch. Oči sa mu rozšíria rovnako ako mne a neveriaco sa na mňa pozrie. Usmejem sa naňho a zamávam mu, tak aby to ostatný nepostrehli. Jeho partia sa na mňa pozrie tiež. Nechápavo zamrkajú a všetci, aj s bratom, sa odoberú do školy. Keď sa dostavíme do riaditeľne, tak sa dozvieme do akých tried pôjdeme. Líza ide do 1.AB, ja do 2.KL a Rick s Danom do 3.VL. Odoberieme sa teda do tried.

Dan

              Keď vojdeme s Rickom do triedy, všetci sa na nás otočia. Zacítime tiež pach vlka. Takže jeden je tu. To bude zaujímavé.

„Dobrý deň. Sme tu nový študenti. Moje meno je Dan Davis (Deivis) a toto je môj brat Rick,“ pozdravím a prejdeme k učiteľovi.

„Dobre. Rád vás tu vidím. Povedzte niečo o sebe triede,“ usmeje sa na nás celkom mladý učiteľ.

„Nejaké otázky?“ spýta sa triedy.

„Odkiaľ ste?“ ozve sa jedna dievčina.

„Z Európy,“ usmeje sa Rick.

„Čo robili vlci ako vy v Európe?“ spýta sa jediný vlk v triede, ktorá teraz zalapala po dychu.

„Narodili sme sa tu. Ale naši rodičia sa presťahovali do Európy,“ odpoviem s úsmevom.

Je celkom pekný. Krátke čierne vlasy a modré oči. Výška okolo stoosemdesiatosem centimetrov.

„Vy ste vážne bratia? Koľko máte rokov?“ spýta sa jeden roztomilí chalan.

„Sedemnásť a áno sme,“ prikývne Rick.

„Obaja?“ spýta sa ďalšia baba.

„Áno,“ prikývnem.

„Máte niekoho?“ spýta sa jedna pijavica.

„Áno, máme partnerov, takže si dajte voraz,“ schladím ju.

„Takže ste dvojvaječné dvojčatá?“ spýta sa ten roztomilí chalan.

Iba prikývnem a ideme sa posadiť do zadnej lavice, ktorá je ako jediná voľna.

Líza

                Prídem do triedy a všetci sa na mňa otočia.

„Dobrý deň. Som tu nová a mala som prísť do tejto triedy. Volám sa Líza Embrely. Prišla som z Európy. Skôr než sa budete niečo pýtať, toto poznám moc dobre, takže áno som zadaná,“ otočím sa na triedu, ktorá si smutne povzdychne.

„Tak si sadnite slečna Embrely,“ popoženie ma celkom milá učiteľka a ja si idem sadnúť do poslednej lavice pri okne.

Derek

                 Vojdem do triedy a hneď ma udrie pach troch vlkov. Pozriem sa do dvoch lavíc pri okne, kde sedia traja pekný chalani. Majú dlhšie vlasy a celkovo vyzerajú trochu ako dievčatá s tou ich roztomilou tváričkou. V podstate ako ja, ale vlasy majú odo mňa niečo kratšie. Ten čo sedí sám v zadnej lavici má vlasy slabo hnedej farby a žiarivé modré oči. Pred ním sedí chalan s bielymi vlasmi a rovnako žiarivými očami a ten vedľa neho má blond vlasy a rovnaké oči ako tí ostatný dvaja.

„Dobrý deň. Som Derek Embrely,“ predstavím sa učiteľovi.

„Dobrý deň. A od kade ste prišli?“ spýta sa učiteľ.

„Z Európy. Prisťahovali sme sa pred Vianocami,“ odpoviem poslušne.

„Hej, zlato. Máš niekoho?“ zakričí nejaký chalan, ktorý si myslí, že je borec.

„Predstav si, že mám,“ pozriem sa na neho pohŕdavo.

„A nechceš ho opustiť a chodiť so mnou?“ nevzdá to.

„Hmm....“ prezriem si ho naoko, „.....nechápem prečo by som mal opustiť labuť pre potkana. Ani pes neopustí svoju družku pre obyčajnú mačku,“ trieda sa zosype smiechom, „a varujem ťa. Ak sa ma čo i len dotkneš, tak za to zaplatíš životom,“ zavrčím naňho a hodím po ňom vražedný pohľad, že sa až zľakne a už sa viac neozve.

Pousmejem sa a idem si sadnúť pri toho vlka, čo sedí sám. Chce mi niečo odseknúť, ale len čo sa mi pozrie do oči, tak ťažko prehltne a sklopí zrak. Som si istý, že nespoznal kto som. To je moja ďalšia schopnosť. Tak ako sa zdá nemusí ma spoznať, ale stačí sa mi pozrieť do očí a hneď sa mi podrobí bez toho, aby vedel prečo. Sadnem si a dávam pozor na hodinu.

Estelion

                    Ten nový si chce pri mňa sadnúť. Už mu chcem niečo poriadne odseknúť, ale keď sa mu pozriem do oči. Niečo ma rázne zastaví a ja musím sklopiť pohľad. Nechápem to, ale vlk vo mne na neho reaguje nejako divne. Zazvoní na obedovú prestávku a ja sa z mojimi dvomi priateľmi Markom a Darimom vydáme za našimi partnermi a alfa vlkom na strechu školy. Inak volám sa Estelion. Chodím s našim alfa vlkom Wolfom, Mark s Kemom a Darim s Deironom. Kem má krátke svetlo hnedé vlasy a zelené oči. A Deiron zase čierne vlasy a modré oči. Darim je náš bielovlások a Mark ma blond vlasy.

„Čaute. Prišiel k vám do triedy niekto?“ pozrie sa na nás Kem.

„Áno. Ten chalan s dlhými čiernymi vlasmi. Ale je na ňom niečo divné. Keď som sa mu pozrel do oči, tak som cítil ako vlk vo mne ustupuje. Mal z neho strach a rešpekt. Niečo tu nehrá,“ objímem Wolfa a pobozkám ho.

„Ani sa nedivím. Vždy bol zvláštny a už mi hrozne chýbal. Myslel som, že ho už nikdy neuvidím,“ povzdychne si môj miláčik a oprie sa o plot za sebou.

„Ty ho poznáš?!“ zavrčím na neho nebezpečne.

„Áno. Je to môj malý braček,“ povzdychne si a pozrie sa mi do oči, ktoré naňho doslova vyvalím po tom zistení a nie som jediný.

„To on je ten brat, ktorého uniesli lovci po tom, čo vám zabili rodičov?“ spýtam sa ticho.

„Áno. Nevedel som, že ešte žije. Dnes som ho zastavil na chodbe. Spoznal ma už pri bráne, rovnako ako ja jeho. Aké meno vám povedal?“ spýta sa nás.

„Povedal, že sa volá Derek,“ odpovie pohotovo Darim.

„Jeho skutočné meno je Armenzi. Ale pokojne mu hovorte Derek. Povedal mi všetko čo sa mu stalo. Mesiac strávil s tímy lovcami a potom ho odviezli do Európy. Nič si po tom nepamätal, ani nevedel kto a odkade je. Zobral si ho do opatery nejaký pár, ktorý mal trojročnú dcéru. To je tá baba s nimi dole,“ ukáže dole pri strom, kde stoja, „celý život mu klamali, že je ich. Nenávidím ich za to a on tiež nie. Lepšia správa je, že si našiel partnera, ale nikto z nich nevie kto vlastne je. Tají to pred nimi. Sľúbil, že im to povie až keď ma nájde. Na to kto v skutočnosti je si spomenul až keď prišli sem. A dávajte na neho pozor. Má jedno tajomstvo. Veľké tajomstvo. Chce to povedať dnes večer jeho rodine a budete tam aj vy. Zdá sa, že je to povinnosť vlkov,“ usmeje sa tajomne.

„Okej. Takže po škole pred bránou a pôjdeme s nimi k nim ak sa nemýlim. Možno by sme ich mali prijať do svorky,“ zapremýšľam.

„Dnes večer budeme patriť my do jeho svorky,“ zase tajomne.

„Musíš hovoriť v hádankách?“ spýta sa otrávene Kem.

„Áno. To by inak nebola žiadna zábava a už vôbec nie prekvapenie,“ zasmeje sa.

Derek / Armenzi

                         Po tretej hodine je desiatová prestávka, cez ktorú sa na chodbe stretnem s Wolfom.

„Ahoj, Armenzi,“ usmeje sa na mňa na odľahlejšom mieste.

„Ahoj, Wolf. Dlho sme sa nevideli. Ani nevieš ako veľmi si mi chýbal. Aj keď som si ťa nepamätal, cítil som, že mi niečo chýba,“ objímeme sa.

„Ako to myslíš?“ spýta sa.

Zavediem ho do suterénu a tam mu všetko vyklopím. Poviem mu celý svoj život až do Vianoc. A potom mu poviem aj o tej jaskyni a ukážem mu svoju druhú podobu. Keď sa premením na vlka s krídlami, tak mu dojde reč.

„Ja som tušil, že budeš výnimočný. Ale rozhodne som nečakal, že budeš kráľ vlkov. Takže si sa premenil tu v jaskyni. A už tri roky chodíš s Danom. Je to ten čiernovlasý chalan, ktorý nastúpil do tretieho ročníka aj so svojim bratom. A tvoja nevlastná sestra išla do 1.AB. Čo chceš teraz robiť?“ zhrnie.

„Nepovedal som im celú pravdu. Nespomenul som, že som sa stal vlkom a ani o tebe nevedia. Dan cíti, že niečo tajím. Sľúbil som mu, že sa všetko dozvie až príde čas. Sebe som sľúbil, že im to poviem hneď ako nájdem teba. Videl som, že máš svorku. Tá by to asi mala vedieť tiež,“ zamyslím sa.

„Aký je plán?“ spýta sa zaujato.

„Takže. Cez obedovú prestávku, keď sa stretneš so svorkou, im povieš, že som tvoj brat. Ja to nikomu ešte hovoriť nebudem. Povieš im všetko, čo uznáš za vhodné, ale moje tajomstvo neprezrádzaj. Po škole sa stretneme pred bránou. Skočím ti do náruče a prividím sa s tebou ako najlepšie viem. Nech Dan trochu žiarli. Aspoň uvidím za čo mu stojím. Potom vás spriatelím a pôjdeme k nám. Keď prídeme k nám tak sa všetko ostatné uvidí. Necháme to na náhodu. Výhodou je, že keď chcem, tak sa dokážem premeniť len z časti. To ako, že mám len vlčie uška a chvost, keď budem chcieť tak môžem vysunúť aj krídla a pazúry,“ mrknem na neho a poviem mu ešte jedno tajomstvo, ktoré mu hneď aj predvediem.

„Si úžasný. Tak veľmi si mi chýbal. Teraz budeme už stále spolu. Mal so m o teba taký strach,“ vydýchol zničene.

„Už je dobre. Som s tebou,“ objímem ho okolo krku.

„Ešte. Chcel som ti povedať, že aj ja mám partnera,“ začne.

„Ja viem. Vycítil som tvoju vôňu s Esteliona hneď ako som si pri neho sadol,“ odpoviem.

„Predstavil sa ti?“ pozdvihne obočie.

„Nie. Skrátka sa mi jeho meno objavilo pred očami. Tak to bolo aj u tých zvyšných vlkov pred školou,“ usmejem sa.

„Si samé prekvapenie,“ zasmeje sa.

„Armenzi. Mali by sme ísť do tried. Predsa len už bude zvoniť a vo štvrtom ročníku si nemôžem robiť čo chcem,“ pozrie na hodinky.

„Zabúdaš, že táto škola je šesťročná. Nie štvorročná ako iné,“ zasmejem sa.

„To na veci nič nemení. Tak ahoj. Uvidíme sa poobede,“ zamáva mi a zmizne za rohom.