Silvestrovská láska alebo pohroma?

         Vianoce prešli ako voda a blížil sa Silvester. Väčšina ludí považuje tento sviatok za oslavu Nového Roka. Aj Lea ma veľmi rada Silvester a to hlavne preto, že môže zostať hore kludne až do rána a oslavovať. No tento rok sa netešila ani na ohňostroj, ani na zábavu dokonca ani na šampanské a rodinu ako každý rok, tak moc ako na Sergeja. Asi tri dni po Vianociach sa dohodli, že 31. 12. pôjdu spolu do kina.
         Zdravím rada vás zase vidim. Tak dnes je to už 9. deň čo sme so Sergejom spolu. Ano presne. Je 31. decembra a je Silvester. So Sergejom sa stretávame každý deň a zabávame sa. Všetkým priatelom odmietame schodzky a pododbne, ale nikto nevie, že spolu chodíme. Aspoň sme si to mysleli. Teraz vám poviem, čo sa dnes stalo. Vedela som sice, že žiarliť môže každy, ale ani by ma nenapadlo, že pre lásku sa môže všetko a skoro som myslela, že to bude môj koniec a koniec lásky môjho života. Dúfam, že sa vám nič podobne nestane....
          Bola som vhlbokom a krásnom sne, keď som sa zrazu strhla zo spánku na otrasný zvuk budíku. Ani neviem, že som ho nastavovala. Zacvakla som budík a lahla som si na chrbát. Nemohla som uveriť, že dnes budeme so Sergejom celý deň spolu. Lenka a Nick o nás nic nevedia a dúfam, ze to tak ostane. Aspoň nejaký čas. Nemaju ho moc v láske a anio jeho partiu. V škole o ňom hovoria ako o nafukancovi lebo je najkkrajší chalan na škole, ale vôbec ho nepoznaju. Nikto ani nevie, že pochádza s velmi bohatej rodiny. Nepovedal to ani nikomu s partie. Všetci si myslia, že je to obyčajný chalan ako ostatný a že je nafúkaný ako nejaka celebrita, ale to nie je pravda. Nikto ho okrem mňa nepozná. a on oto moc ani nestoji. No, čo. Hodinky mi ukazuju, že už je pol ôsmej, tak sa oblečiem a zleziem dole na raňajky. Ako inak, pri stole už sedia všetci a raňajkuju. Moji rodičia ma len pozdravia, ale môj starší brat ma zase vie poriadne nasrať len jedným pohladom. Radi sa škádlime, ale inak sa máme radi. Volá sa Linder. Ale my mu hovoríme Lin. Vlastne jeden človek o mne a Sergejovi predsa len vie. Je to Lin. Ho vorime si všetko aj to čo nikto ani rodičia nevedia a potom sa navzájom môžeme kryť. Je len o dva roky starší ako ja, tak spolu dobre vychádzame. Máme veľa spoločného a pri tom nič. Vieme o sebe všetky tajomstvá on naprídlad o Sergejovi a ja viem zase, že je gay. Zdôveril sa mi s tím pred pol rokom na jeho narodeniny. nemohol to v sebe už držať a tiež mi povedal, že či by som ho mohla kryť, keď pôjde za priateľom. Jasne, že som súhlasila. Čo by som pre svojho brata neurobila, zvlášť keď viem, že by sa mi to raz mohlo zísť. Pri stole bolo hrazné ticho a keď rodičia odišli do obchodu Lin sa ma spýtal: 
"Lea?"
"Hmm?"
"Mohla by si ísť na chvíľu hore? Potrebujem s tebou hovoriť."
"Jasné, len dojem."
Tak som dojedla a išla rýchlo hore za Linom, čo potrebuje. Zaklopala som na dvere jeho izby a keď sa ozvalo "Poď ďalej" tak som vošla. Sedel za stolom za počítačom a keď som vošla tak sa na mňa otočil. Sadla som si na posteľ a opýtala som sa:
"Tak čo potrebuješ?"
"Nooooo....."
"Tak sa už vykokci. chcem stihnuť rande so Sergejom. Počkať. Dúfam, že si sa doňho nezabuchol!"
"Čože? Ani nápad. Ja som s Lendorom šťastný."
"No to dúfam! Inak by som ťa asi zabila!"
"Dobre, dobre chápem. Chcel som niečo iné."
"Aha. Tak spusti."
"No. Chcel som, že či by si ma dnes večer nekryla. S Lenom sme chceli ísť do jedného hotela na zábavku a vrátiť sa až niekedy nad ránom. Čo ty na to?"
"Tak počkať. Ja som ťa chcela požiadať o to isté. Chceli sme ísť so Sergejom do kina na niekoľko filmov a tiež sa vrátiť až nad ránom. No super."
"No super. Čo urobíme?"
"Ja neviem."
"Tak to sme v riti."
"Dobre. odpovieš mi na jednu otázku a po pravde?"
"Áno."
"Načo si naozaj chcel ísť do toho údajného "hotela"?"
"Huh? No ....ja....vlastne.......on.......no.... Nemaš niečo iné?" - Lin sklonil hlavu a poriadne sčervenal. To som si o ňom nemyslela.
"Hahaha. Takže predsa je to pravda. Ty si sa chcel s ním vyspať, že?"
"Čo... ja ....vlastne....áno."
"Aha. takže po prvýkrát?"
"Akoto..."
"Hovorme tomu ženský inštinkt." 
"Fajn. Vzdávam to."
"Hej ja ťa neodcudzujem. Chodiš s ním už rok tak je na tebe, či mu veríš na tolko aby si sa s ním vyspal nie?"
"Veď hej. Ale teraz ako to urobime? Keby si im povedala, že máš chalana boli by stoho šťastný a privitali to, ale ako by zobrali to, že ich syn je ....."
" ....gay?"
"Hej."
"Určite by im to nevadilo. Boli by šťastný, že si šťastný. Navyše chodiš s ním už niečo cez rok, takže keď to s tebou vydržal do teraz, vydrží to aj ďalej. Ale ja som s ním len deväť dní. ako mám vedieť, či sa som ňou nerozíde?"
"To by som mu musel rozbiť hubu. Nikto ti nikdy nebude ublížovať. Slubujem."
"No jasne. Ale diki."
"Tak fajn. poviem im to hneď ako sa vrátia z obchodu."
"A ja im poviem o Sergejovi."
"Ale to nemusíš..."
"Ani ty a predsa to robíš. A ja to už chcem vyzradiť aspoň im." 
"Dobre tak ty zavolaj Sergejovi a ja zavolám Lenovi nech za pol hodinu prídu. Predstavime ich rodičom a dúfam, že to bude v poriadku. Okej?"
"Okej."
Zavolala som Sergejovi a všetko mu vysvetlila. Nakoniec súhlasil a Lin urobil to isté. Dohodli sme sa, že prídu za pol hodinu a uvidime ako sa to vivinie. Keď sme s Linom dotelefonovali, tak sme počuli buchnuť dvere a mamin krik nech im ideme pomôcť. Tak sme sa s Linom ešte psychycky pripravili na to, čo by mohlo prísť a išli sme dole.
         
           S Leou sme zišli dole a pomohli rodičom s nákupom. Asi o desať minut neskôr sme rodičom povedali, že sa s nimi chceme porozprávať. Boli s toho dosť nesvoji, ale otec sa s pevným hlasom spýtal:
"Máme si sadnuť, alebo to ustojíme?"
"No moju správu by ste asi aj ustáli, ale neviem ako...." - Začala odpovedať Lea.
"...bojím sa ale, že moju správu by ste neustáli." - prerušil som Leu a so sklonenou hlavou som ju doplnil.
"Aha. Tak radšej donesiem aj vodu a prídem za vami do obývačky." - Povedala nám matka a odišla do kuchyne pre vodu.
Posadili sme sa na gauč a rodičia oproti nám na dve fotelky. Chvíľu bolo ticho, ale prerušila to matka, ktorá sa nás spýtala, že kto začne. Nakoniec sme nestihli odpovedať, lebo otec rozhodol, že si ako prvu vypočuju Leu. Tá sa len zhlboka nadýchla a spustila:
"Takže. Mám chalana, Nechcela som vám to hovoriť, lebo ešte neviem či spolu budeme tak dlho. V každom prípade asi za pätnásť minút príde a predstavi sa vám."
"To je ale skvela správa. Tešime sa stebou. Na to sme si vážne nemuseli sadať. Ale čoti Line. Našiel si si dievča a maš stoho väčší strach ako Lea? Čo si s ňou spal a hambiš sa za to?" - Skúšala sa matka uhádnuť, prečo som tak skleslý, ale ako inak ako to, že neuhádla.
"Nie mami. Máš pravdu len asi zo štvrtiny. S nikím som ešte nespal. Áno našiel som si niekoho, ale..... skrátka som gay. Mám priatela a chodime spolu už vyše roka. Máme sa radi a je mi jedno ak sa vám to nepáči."
Rodičia sa na mňa pozerali ako keby videli ducha. Mal som strach a nevedeli sme čo robiť. Potom si otec zobral pohar s vodou a napil sa. Až potom sa matka trochu prebrala a stichého hlasu sa pomaly stával krik.
"To nemyslíš važne. Povedz, že to nie je pravda! Takto som ťa vychovala?! Čo som komu urobila, že môj syn je buzerant?! Zmyzni mi z oči! Už ťa nechcem vydieť! Zbal si veci a zmizni z môjho domu! Hneď a zaraz!" - Do oči sa jej nahrnuli slzy a hlas sa jej zlomil.
Otec sa na ňu len pozeral ale nič nepovedal. Cítil som, že si myslí to isté a tak som radšej vyšiel po schodoch hore a zbalil si pár veci do tašky. Počul som ešte v obývačke ako Lea kričí na rodičou, že ak idem ja ide aj ona a už som počul len ako sa zabuchla v izbe. Keď som si zabalil zišiel som dole a von z dverí, kde ma už čakala Lea. Nevedel som čo tak robí a tak som sa jej na to spýtal so slzami na kraji.
"Čo tu robíš? Teba nevihnali."
"Slúbili sme si, že sa podržíme aj v takýchto situáciach. Tam kde si ty som aj ja a je mi jedno aj keď s tebou budem úpod mostom. Si môj bráška a ja ťa neopustím."
Lea sa na mňa usmiala takým úsmevom, ktorý zahreje pri srdci. Pustil som tašku a objal som ju. V tom sa za nami ozvali hlasy. Boli to Sergej a Len. Ani si neviete predstaviť ako ho rád vidim. Lea išla za Sergejom a Len sa priblíži ku mne. Keď videl, že obaja máme tašky a sme smutní ako keby nám ušli včeli dosť sa obaja zlakli a nakoniec sa spýtali.
 "Čo sa stalo? Prečo ste v tejto zime vonku?" - Chytil ma za ruku Len a pritiahol si ma k sebe Lea sa oprela o Sergeja a sklonila hlavu. Odpovedal som ja.
"Naši ma vihodili z domu, keď sa dozvedeli, že chodim s chalanom...." - nedopovedal som, lebo sa do toho zapojila aj Lea.
"...a ja som išla s ním. Nezostala by som bez bráška s nimi doma sama, ani keby mal nastať koniec sveta. S bráškom sme si už dávno slúbili, že zostanema spolu a že si pomôžeme aj keby nastal takáto situácia. Od detstva sme mali len jeden druhého a vedeli sme, že ak sa rodičia dozvedia niečo, čo ide mimo ich kresťanské názori, že sa niečo takéto stane."
"Aha. a máte teraz kam ísť?" - spýtal sa nás Sergej. Odpovedal som ja aby Lea tolko nekvákala.
"Áno. Teta to nevedela už pekne dlho a pozná svoju sestru, tak nám kúpila jeden malý dom na konci dediny. povedala, že tam môžme ísť kedy budeme chcieť. Navyše teta býva oproti v dome, takže sa nám nič nestane."
"Vidieť, že máte dobrú tetu. Pôjdeme tam svami ak vám to nevadi." - ponúkol sa nám Lendor.
Samozrejme som mu povedal, že budem moc rád a Lea to isté Sergejovi. Vydali sme sa na cestu do nášho "nového" domu. Boli sme tak zabraný do seba, že sme si nevšimli, že nás rodičia pozoruju z okna a matka plače.
           Prišli sme až ku nášmu domu, ale potom sme si uvedomili, že nemáme klúče. Tie mala ešte stále teta a tak sme išli cez ulicu k nej. zazvonili sme na zvonček a prišiel nám otvoriť náš bratranec Eliaš. Keď nás uvidel aj s našimi partnermi pozval nás dnu. Zaviedol nás do obývačky kde sedela teta aj s Eliašovim priateľom. Áno aj Eliáš je gay. Jeho priateľ sa mi zdá, že sa volá Shón. Ked sme boli menší tak sme sa zabávali a hrávali sa spolu. Teta keď nás uvidela tak sa hneď postavila a išla nás privítať s trochu smutnou tvárou. Bola mladá mala asi tak tridsaťsedem. Eliaš jej syn mal šestnásť. Bola v dova ale nám rozumela ako nikto. Zoznámili sme ju so Sergejom a Lendorom a išli sme si sadnuť do obývačky. Táto štvrť bola vždy len pre boháčov a významných ľudí. Naša teta bola jedna z najbohadších ludí. Stala sa slávnov spysovateľkou a po čase veľmi bohatou. Sadli sme si na gauč Len pri mňa, Sergej pri Leu a Eliaš na Shóna. Teta si sadla do kresla a začala nám dávať otázky a povzbudzovať nás aby sme jej všetko vyrozprávali. Narozdiel od našej matky bola pohodová. Pomáhala nám viac ako rodičia aj školu nám platila ona. U nej sme tak radi bývali cez leto, ale keď sme mali ísť domov tak to bol horor. Porozprávali sme jej všetko a dosť veci prekvapilo nie len tetu ale aj Sergeja, Lena, Eliaša a aj Shóna. Najviac to, že sme vedeli svoje tajomstva navzájom a nikto nehovoril svoj príbeh ale každy hovoril príbeh toho druhého. Keď sme skončili bolo už pol dvanástej ani sme si toho nevšimli. Na konci sa Lea rozplakala a Sergej si ju pritiahol k sebe. Ani neviem ako ale ja som tiež nemal k pláči ďaleko. Teta nám potom dala klúče od domu naproti a kluče od každej izby a ktomu nám povedala, že dnes budeme spať v jej dome a keď budeme chcieť môžme bývať s ňou a z toho druhého domu si urobiť, čo budeme chcieť.
"Ďakujeme, teta. Ani neviem kedy ti to budeme môcť splatiť." - Usmiala sa na tetu Lea a Eliaš nám potom ukázal naše izby.
Vyšli sme na poschodie a zamierili do jednej schodieb. Boli tam troje dvere. Eliaš nám povedal, že tie na konci chodby sú dvere od jeho izby. Potom ukázal na dvere na pravo a povedal, že to je izba Lei a na lavo je moja izba. Keď sme vošli do vnútra nestačili sme sa diviť. Je oveľa večšia ako naše malé izby v našom staróm dome. Na pravej strane v strede steny bola veľká posteľ, oproti nej veľké okno, vedľa okna písaci stôl a na konci izby boli dvoje dvere. Jedný veľke dlevené dvojdverové viedly do veľkého šatníka a druhe menšie plastove biele vedľa viedli do kúpeľne. To ma dostaslo. Vlastna kúpeľna.
Keď som si položil tašku na postel išli sme s Lenom do Leinej izby. Vizerala rovnako ale bola zrkadlovo prevrátena. Potom nás pozval Eliaš do svojej izby. Bola zariadena inak ale tiež moc pekná. Sadli sme si na postel stoličky aj na okno. Potom sme sa začali rozprávať a Sergej s Lenom si dosť rozumeli aj s ostatnýmy. Vôbec nikomu nevadilo že su tu gayovia alebo nie. Potom Eliaš nadhodil tému a rozpravali sme sa:
"Čo keby sme niekam zašli. Do večera máme ešte veľa času."
"Dobre ale kam?" - Spýtala sa Lea.
"Čo tak nadhadzovať všetky nápady a potom to zkombinovať." - Napadlo ma.
"Ty si moja hlavička." - Pochválil ma Len.
"Tak čo tak kaviareň. Zahrejeme sa pri horkej čokoláde." - začala Lea.
"Ja by som navrhoval gulovačku na lúke. Ten sneh sa musí využiť. Je len raz za rok." - pridá sa Shón.
"A čo tak si zajsť na nejaký film do kina?" - spýta sa Len.
"Alebo si zájsť na vyhliadku a kochať sa prírodou. Vraj tam v zime chodi pár zvierat, ktoré vychádzaju iba v zime." - Nadhodi Sergej.
"A len sa tak prejsť po stánkoch by tiež šlo." - Povie Eliaš.
"Všetko sú dobre nápady, ale ako ich zoradiť?" - Spýta sa Lea.
"Čo tak ísť na to logicky?" - nadhodim.
"A to je?" - Pozrie sa na mňa Shón.
"No, čo tak - Kino, lúka, prechádzka, kaviareň a vyhliadka. A potom sa uvidí."
"To by šlo. Ty si môj poklad." - Pritiahne si ma k sebe Len bližšie.
Tak fajn. Vypadli sme z domu a išli do kina na nejaký horor. Potom na lúku. Bolo tam super. Obhadzovali sme sa snehom a stavali snehuliaka. Lea sa prepadla do hlbšieho snehu, takže sme mali príležitostný záchvat smiechu, ale mne to dlho nevidržalo, lebo Lea sa pochvíli strafila do stromu, pod ktorým som stál a na mňa sa zosipala pekná hŕstka snehu. Potom sme sa išli prejsť po stánkoch a nevedeli sme, že Leu a Sejgeje niekto sleduje. Aj keď vravela, že má divný pocit, nerobili sme si s toho nič. nakoniec sme zašli do kaviarne kde sme sa zohriali pri horkej čokoláde. Za niekoľko minút neskôr sme zaplatili a išli na vyhliadku. Ani nevieme ako zrazu bolo osem hodin večer a na nebi žiarili krásne hviezdy. Lea so Sergejom boli za nami a bozkávali sa. Shón si k sebe pritiahol Eliaša a tiež sa začali bozkávať. Je jasné kto s nich je seme a kto uke. Za asi štiry hodiny bude ohňostroj a nastane nový rok. Chcel som to s Lendorom práve dnes a už som sa rozhodol. Bude to dnes nech sa deje čo chce. Už to dlhšie nevidržím. Rozhodli sme sa, že už pôjdeme domov a tak sme odišli z vyhliadky.
          Prišli sme domov a Sergej sa rozlúčil s Leou, že ide ešte domov a potom sa stretnú uprostred dediny na malom "námesti". Lea bola šťastná a teta jej dovolila o desiatej po večeri ísť na námestie. Eliaš so Shónom isli už o devietej do izby. My sme išli asi o pol jedenástej, že sa prichystáme na pol noc. Keď sme išli do mojej izby počuli sme z Eliašovej izby tlmené vzdychy. Dobre sme vedeli, čo tam robia a ja som asi trochu sčervenal. Cítil som sa trápne. Zaliezli sme do izby ale zvuky neprestávali. Už som to nevydržal a ani Len, tak sme sa začali bozkávať. Asi po pol hodine to prerástlo hlbšie a ........... .
O dvanástej sme sa už pozerali z postele do okna na nádherny ohňostroj, ktorý osvetlil obrohu. Bol síce nádherny ale aj tak mi rozum zostal len na jednom. Netušil som, že to bude až také dobré. Onedlho sme si to zopakovali a potom ešte párkrát. Zaspali sme asi až o piatej ráno.