Rozlúčenie sa s minulosťou

Rozlúčenie sa s minulosťou     10.

Damián

                  „Túži po tom, čo nemôže mať,“ zašeptá Orax a pritiahne si kolena k sebe, „v podstate tak ako mi všetci,“ dodá a pozerá sa do ohňa.

„Čože?“ ozve sa Sebi a ani mi nechápeme čo tým myslí.

„Túžite po dieťati, že?“ ozve sa do ticha Beny.

Keď Orax iba prikývne, tak na nich vytreštíme oči. To myslia vážne?

„Teoreticky zato, by ho Urán mohol mať pred tým ako ho napadla tá Laza. Nevieme či je to teraz ešte možné. Nevieme či o tú schopnosť neprišiel. Ak neprišiel, tak bude šťastný aspoň on ak mu to dopraješ,“ pozrie sa na mňa na chvíľu Orax a potom sa zase zadíva do ohňa.

„Počkať. Takže Urán ma mozno schopnosť otehotnieť?“ uistí sa Sebi, lebo my nie sme schopný slova.

„Mal. Či má je otázne a dozvieme sa to až keď budete spolu,“ pozrie sa zase na mňa a potom zase do ohňa.

„Ale keď ste pätorčatá, tak nemali by ste mať všetci tú schopnosť?“ spýta sa Niko.

„My by sme ju mať nemali. Neviem či ju máme alebo nie. Vieme len, že ju má Urán,“ mykne plecami Orax.

„A ako ste spoznali, že Urán má tu schopnosť, teda že ju mal,“ opraví sa Niko.

„Cítime keď je z jedným z nás niečo iné. Vycítili sme z neho jeho zmeny nálad. Ženy majú svoje dni plodnosti. Urán má zase svoje dni. Sú iné a v týchto dňoch sa chová utiahnutejšie a má väčší strach. Skrátka sa chová ako zranené zviera. Verí iba málokomu, navyše ani našich „rodičov“ v tie dni k sebe nechce pustiť. Vždy to trvá tak tri až päť dní,“ odpovie nezaujato.

„A ako môžete vedieť, že nemáte aj vy túto schopnosť? Možno o nej ani neviete. Možno sa vám prejavuje inak ako Uránovi,“ pokrčí ramenami Niko.

„Možno. Ale nie sme si tým istý. Toto nás napadlo už dávno,“ odpovie.

„Ako sa chováte v tie dni vy,“ spýta sa znova Niko a my nechápeme kam tým mieri.

„No....“ nevie čo povedať Orax.

„Nie ste náhodou ochranársky oveľa viac ako inokedy a dávate oveľa väčší pozor na svoje okolie? Neuniesli náhodou v niektoré toto obdobie Aarona, aby ho mohli zneužiť a preto sa nevedel dobre brániť a mal väčší strach ako inokedy? Nestraní sa vám v tomto období od tej doby o trochu viac ako inokedy?“ spýta sa Niko a my naňho vytreštíme oči.

„Ako to vieš?“ spýta sa neveriaco Orax.

„Logika. Nie je náhodou teraz to obdobie?“ spýta sa znova a my už nemôžeme byť viac prekvapený.

„Áno, ale ako ti napadlo práve toto?“ nechápe Orax a ani my.

„Priznaj si, že by inokedy Aaron tak nestresoval, keby bol pri Enricovom dome a počúval by Bleska. Navyše prijal to dieťa aj keď bol úplne mimo a potom ho zobral zo sebou. Mal hrozný strach, že sa niečo stalo. Cítil, že je niečo inak. Nepočúval Bleska a ani nerozmýšľal, lebo keby myslel tak mu dojde, že to nebude tak zlé, keď sa Blesk voľne pásol neďaleko neho. Navyše tam bolo dieťa, ktoré sa cítilo v bezpečí. Aaron mal panický strach hlavne preto, že je to vaše obdobie. Urán sa tiež drží pri Damiánovi od tej doby, čo ste sa tu ukázali a to ho ani nepoznal, ale cíti sa s ním v bezpečí a verí mu. Urán vie, že ak má mať z niekým rodinu, tak jedine s ním. To isté vie aj Aaron. Hľadal nás všetkých, nie len vás. Mal strach aj o Enrica s Benym. A ty si sa tiež rýchlo zblížil so Sebastiánom a veríš mu, tak ako len svojim bratom. Tú schopnosť máte všetci, len ju každý prežíva inak,“ dokončí Niko a oprie sa o Rena.

„Ako si môžeš byť tak istý?“ spýtam sa keď sa spamätám.

„Mám schopnosť to spoznať a navyše tom schopnosťou disponujem aj ja,“ prezradí.

„Čože?!“ povie priškrtene Ren a my vyvalíme oči.

„Ako to, že o tom neviem?“ spýta sa znova.

„No.....dával som si pozor, takže nebol dôvod. Navyše si sa nespýtal,“ pokrčí ramenami.

„To by asi nikoho nenapadlo opýtať sa chalana, či nemôže náhodou otehotnieť,“ zdesí sa Ren.

„Pokoj. Zatiaľ v tom nie som, tak sa nečerti,“ upokojuje ho Niko.

Tak to sa pekne začína.

„Takže som mal predsa len pravdu, že to bude dlhá noc. Poďte spať. Doriešime to zajtra,“ zívne Beny a my ho radšej poslúchneme, než sa dozvieme ešte niečo ďalšie.

Ľahnem si k Uránovi a za chvíľu spím.

Aaron

                      Zobudím sa uprostred noci na tichý plač Kimika. Zbadám, že som v jaskyni a sú tu aj ostatný. Ležím v náruči Enrica a vôbec mi to nevadí. Z druhej strany leží Beny a medzi nami je Kimiko. Vymámim sa opatrne z Enricovej náruče a posadím sa. Na ruky si vezmem Kimika.

„Tíško, maličký. Čo sa ti stalo? Si hladný?“ spýtam sa.

Kimiko prestane plakať a zasmeje sa na mňa. Usmejem sa a ticho vyjdem z jaskyne. Vonku na lúke spí Blesk. Keď zacíti moju prítomnosť na lúke, tak sa zobudí a príde ku mne.

´Prečo nespíš?´ spýta sa ma.

„Kimiko je hladný. Nevieš kde by som mohol zohnať mlieko?“ spýtam sa ho.

´Jasne. Poď. Ak má rovnakú schopnosť vlka ako ty, tak by mu mohli mlieko dať vlčice, ale budeš sa musieť premeniť na vlka. Potom skús premeniť aj to malé a poďte za mnou,´ povie mi a ja sa premením na vlka.

Potom sa postavím ku Kimikovi, ktorý ma pozoruje svojimi krásnymi očkami a zasmeje sa. Strčím do malého uzlíčka svojim vlčím nosom a predám mu trochu svojej moci, čím ho premením. Je z neho krásne, malé, čierne šteniatko so zlato-zelenými očami. Jemne ho zoberiem do zubou a nesiem ho za Bleskom. Je tak maličký. Mám strach, že ho zraním.

´Ak sa bojíš, že ho zraníš, tak si ho daj na chrbát. Je ešte maličký, takže keď nebudeme utekať, tak nespadne,´ otočí sa na mňa Blesk a keď tak urobím, tak ideme ďalej.

Za malú chvíľu sme pri jednej zo svoriek. Najprv nás odmietajú, ale keď im ukážem svoje maličké, tak ho prijmú a dajú mu najesť. Spriatelím sa s nimi a keď sa malý naje, tak ideme naspäť. V polovici cesty sa premením a aj maličkého. Ten sa zasmeje a zaspí mi na rukách. Prídeme až k jaskyni kde vonku uvidím Enrica. Keď nás uvidí, tak sa mu uľaví a rozbehne sa k nám.

„Kde si zase bol? Vieš aký som mal strach, keď sa zobudím a ty aj s malým ste preč?“ spýta sa ma a objíme ma okolo pásu a pobozká.

„Prepáč. Malý mal hlad, tak som ho s Bleskom zobral ku svorke vlkov. Vlčice mu dali mlieka, takže je v poriadku,“ opätujem mu bozk.

„Poď do vnútra. Potrebuješ sa vyspať,“ chytí ma okolo pásu a vedie do jaskyne, kde si ľahneme na deku pri Benyho a zaspíme.

Sebastián

                         Zobudím sa ráno a uvidím ako mi Orax pokojne oddychuje v náruči. Pobozkám ho do vlasov a on otvorí svoje krásne zlaté očka. Usmejem sa a pobozkám ho. Bozk mi opätuje a dokonca ho donútim aj zavzdychať.

„Ako si spal?“ spýtam sa ho, keď sa od seba oddelíme.

„Dobre. A ty?“ sčervená.

„Skvelo. Si roztomilý, keď sa červenáš,“ pohladím ho po tvári.

„Prestaň,“ zašeptá.

„S čím?“ spýtam sa s úsmevom.

„S tými chválami,“ zašeptá a vstane.

Usmejem sa a postavím sa hneď po ňom. Pozriem sa po ostatných. Všetci sa už prebúdzajú, ale najviac ma zaujme Aaron, ktorý je premenený na vlka a pri ňom leží vlčie mláďa. Podľa všetkého si to všimne aj Orax, ktorý na to zostane rovnako pozerať.

„Dobré ráno. Je vám niečo?“ spýta sa Erik, keď sú všetci, okrem Enrica a Benyho a samozrejme Aarona a malého, hore.

„Prečo tam stojíte ako keby ste videli ducha?“ spýta sa nechápavo Richard a Orax len ukáže na tých štyroch.

Všetci zostanú rovnako ohromene pozerať na hrdzavého vlka ako sa tisne k Enricovi a malého čierneho, ktorý leží pri Aaronovi a Benym. Začnú sa prebúdzať aj tí dvaja. Beny otvorí oči ako prvý a s úsmevom pohladí hrdzavého vlka po srsti. Enrico sa preberie hneď za ním a tiež ho pohladí a posadí sa rovnako ako Beny. Až potom si všimnú vĺča pri Aaronovi. Zasmejú sa a potom si všimnú nás.

„Čo vám je? To sa hráte na sochy?“ spýta sa nechápavo Beny.

„Nie, len. To je Kimiko?“ spýtam sa nechápavo.

„Už to tak vyzerá,“ pokrčí ramenami Beny a vstane.

„Mňa by skôr zaujímalo čo ste robili v noci. Aaron býva vždy hore ako prvý,“ založí si ruky na hrudi Orax a Enrico sa tiež postaví zo zeme.

„Nič. Len Kimiko bol v noci hladný, tak som ho zobral k vlčej svorke. Enrico si všimol, že tu nie som, tak ma šiel hľadať a sem sme sa vrátili trochu neskôr,“ zívne Aaron, ktorý sa premenil do ľudskej podoby aj s Kimikom, a zobudil sa pri našom rozhovore.

„Aha,“ povie Urán a vyjde aj s bratmi von z jaskyne.

Aaron ide hneď za nimi a my vyjdeme za nimi. Pomaly sa vydáme k dedine. Aarona drží okolo pásu Enrico a Beny ho drží za jednu ruku. Druhou si Aaron drží Kimika. Keď prídeme na kraj lesa, tak sa Aaron zastaví a odmieta ísť ďalej. Začne sa triasť a ešte viac sa skryje do náruče Enrica.

„Dobre, tak zostaň tu. My sa rozlúčime a prídeme. Áno?“ pohladí ho Enrico po tvári a pustí ho.

Orax a ostatný si hneď sadnú na zem pri strom kde si sadol Aaron a pozrú sa na nás. Je nám jasné, že tu tiež chcú zostať. S úsmevom prikývneme a vyberieme sa do dediny. V dedine sa rozlúčime, zbalíme si veci a odídeme naspäť do lesa. Nevšímame si protesty ostatných a na otázku kam ideme a naším rodinám sme povedal, že odchádzame z našimi partnermi. A na otázky kto nás chce odviezť a že ich ani len nepoznajú im povieme, že sú to chalani zo zázračnej päťky. Hneď začnú protestovať, že tie príšery nás chcú odviesť a neviem čo ešte.

„Nie sú to príšery. Krajších anjelov ste v živote nevideli,“ zasní sa hrane Azurio.

Na ich vytreštené pohľady sa len zasmejeme a v tom započujeme krik. Otočíme sa a uvidíme ako k nám beží Urán. Damián ho chytí do náruče a nevšímame si vyjavené pohľady ostatných.

„Poďte! Rýchlo. Objavili sa tam nejaký chlapi a bratia majú strach. Nemôžu na nich použiť svoje schopnosti. Zviazali Aarona. Chcú ho odviesť,“ tečú mu slzy.

Rýchlo sa tam rozbehneme. Nevšímame si, že niektorí ľudia idú s nami. Aj tak len zo zvedavosti. Dorazíme tam a vidím ako Enrico zúri. Aarona drží v reťaziach jeho strýko a pár ďalších chlapov z dediny. Vidím ako aj Aaron aj ostatný majú panický strach. Jasné. Obdobie plodnosti. Pribehnem k Oraxovi, ktorému na rukách plače Kimiko. Niko si ho od neho vezme, ale len sa trochu upokojí, ale mrnkať neprestane. Ostatný si do náruče pritiahnu zvyšných bratov a Beny s Enricom na nich zúria. Aaron sa celý trasie a tečú mu slzy zo zavretých očí.