Premena krvou a týždenné voľno

Premena krvou a týždenné voľno   XIII.

Estelion

                    Zobudím sa spolu s Wolfom až o piatej večer. Vonku je už pekná tma vzhľadom na ročné obdobie. Vstaneme a zídeme dole do obývačky kde sú už všetci ostatný, teda až na Golda.

„Kde je Gold?“ spýtam sa namiesto pozdravu.

„Ešte nevyšiel z izby, ale maliarske potreby sú už na mieste, takže asi zaspal. Mám ho ísť pozrieť?“ spýta sa Armenzi, ktorý práve prišiel do obývačky aj s pohármi s vodou.

„Nie. Pôjdem ja,“ usmejem sa a vybehnem naspäť hore.

Prídem až ku Goldovim dverám a zaklopem. Keď sa zvnútra nič neozve, tak potichu otvorím a ústa s očami môžem hľadať po zemi. Celá izba žiari jemnými svetielkami z nejakej bielej farby a vyzerá to tu ako živé. Nakreslil tu celú svorku na skale na nejakom ostrove a Armi žiari ako skutočný vlk a aj Rick tuto pekne žiari. Prídem si ako v krajine zázrakov. Páni. To namaľoval Gold? Vojdem dnu a zavriem dvere. Hneď od nich ustúpim, keď si všimnem veľkého delfína a pozriem sa aj na obraz na dverách. Krásny delfíny, celkom ako živý vyskakujúci z vody, tiež v nočnej tme pod nočnou oblohou. Páni. Určite mu dám vymaľovať celý Wolfov dom. Toto je geniálne.

„Esti, deje sa niečo?“ ozve sa ospalo z postele za mnou.

A ani sa nie je čomu diviť.

„Nič maličký. Len som ťa prišiel vzbudiť na večeru. To si namaľoval za dnešný deň? Je to geniálne. Hrozne sa mi to páči. Vymaľoval by si u nás v dome nejaké miestnosti? Máš úžasný talent a mne sa o hrozne páči,“ skočím mu na posteľ a sadnem si pri neho.

„Jasné. Milujem maľovanie. Vymaľujem vám aj celý dom. A čím je väčší, tím je to lepšie. Aspoň sa nikdy nebudem nudiť,“ zasmeje sa a skočí mi do náruče.

„Som rád, že si šťastný,“ zašeptám mu do ucha a vyzdvihnem ho z postele, že je čas ísť na večeru.

Keď zlezieme dole do obývačky, dobre skôr zbehneme, tak sa zo smiechom zvalíme na gauč pri Wolfa.

„Ahoj zlato,“ pozriem sa naňho v skvelej nálade.

„Nazdar. To vás tam hore niečo pohrýzlo, keď ste tak vysmiatí?“ spýta sa podozrievavo.

„Nie. Len som našiel niekoho kto nám ozdobí ten tvoj dom,“ zasmejem sa.

„Len to nie,“ zdesí sa hneď.

Ostatný musia mať dobré divadlo.

„Ale áno. Niečo by ste mali vidieť, ak to Goldovi neprekáža,“ pozriem sa na ostatných.

„Neprekáža. Nie je to môj dom aby som rozhodoval,“ usmeje sa.

„Ak si zničil steny tej izby, tak si s tým nič nerob. To sa premaľuje,“ odpovie Armi.

„Neviem, či sa to dá nazvať zničením,“ poviem.

„O čom je tu reč?“ spýta sa Rick.

„Keď sme išli späť, tak aby sa Gold nenudil nechali sme ho kresliť po stenách v jeho izbe,“ pokrčí Armi ramenami a ostatný sa zdesia.

„Skôr ako začnete niečo hovoriť, tak poďte s nami,“ postavím sa aj s Goldom.

„Tak idete?“ otočím sa na nich ešte vo dverách do obývačky a keď sa konečne postavia, tak ideme hore.

„kam to vlastne ideme?“ spýta sa Armi.

„Ku Goldovi,“ odpoviem.

„A čo tam?“ spýta sa Líza.

„Uvidíš. Inak Armenzi, hádam ti nebude vadiť, že zmenil štýl izby, ktorú si mu dal,“ otočím sa naňho.

„Nie. Ak sa to páči jemu, tak sa do toho miešať nebudem,“ usmeje sa.

„Myslím, že toto sa bude páčiť všetkým,“ prikývnem.

Keď dorazíme k dverám od Goldovej izby, tak sa na nich pozriem.

„Vonku je už dokonalá tma. Ste pripravený?“ spýtam sa tajomne.

„Veď si rozsvietime, aby sme na to videli,“ podotkne Darim.

„To nebude treba. Zavrite oči a pomaly vojdite,“ poviem ticho a počkám než tak urobia.

Otvorím dvere a pomaly ich navediem dnu. Potom zavriem a posadím sa s Goldom na posteľ. Ešte raz sa pozriem po stenách. Je to úžasné.

„Už môžeme otvoriť oči?“ zavrčí Kem.

„Jejda. Prepáč, úplne som na vás zabudol. Áno, už môžete,“ usmejem sa a počkám keď otvoria oči.

„Preboha!“ vykríkne Líza.

„Páni. To si namaľoval ty za dnešný deň? Je to úžasné. Máš úžasný talent. Tie delfíny, ostrovy, more a aj tí vlci,“ začne Darim.

„Vlci?“ ozvú sa prekvapene ostatní,.

„Tu a tam,“ ukáže na dve protiľahlé steny.

„Páni. Nehovor mi, že.....“ odmlčí sa Armi.

„Áno. Je to naša svorka a na druhej strane si zase ty, ja Darim, Estelion a Mark s vĺčatami,“ odpovie Gold.

„Nakreslil si okrídlené vĺčatá?“ spýta sa so slzami v očiach Armi.

„Áno. Vadí to?“ spýta sa opatrne.

„Nie. Je to úžasne,“ objíme ho a Gold mu objatie opätuje.

„Si v poriadku Armi?“ pristúpi k nám Dan a chytí Armenziho za rameno.

„Som v poriadku,“ privinie sa k nemu do náruče.

„Je to nádhera. Keď som ti ukazoval tie farby, tak ma ani len nenapadlo, že dokážeš za pár hodín vytvoriť toto,“ povie Wolf a sadne si pri mňa a pozrie na strop, ktorý vyzerá ako nočná obloha.

„Som rád, že ťa napadlo použiť, tú žiariacu farbu. Hviezdy, mesiac a aj moja srsť vyzerá ako skutočná. Myslím, že v tejto izbe sa budeš mať dobre,“ usmeje sa Armenzi.

„Čoskoro túto izbu bude obývať niekto iný. Ja odídem do domu Wolfa a Esteliona,“ povie Gold.

„Aj keď odídeš s mojim bratom, tak tu budeš vždy vítaný a budeš môcť zostať tu kedy budeš chcieť. Táto izba bude už navždy tvoja. Nikto iný ju obývať nebude,“ sľúbil Armenzi.

„Fajn. A teraz všetci na večeru. Potom sa musíme dohodnúť, čo s tými premenami,“ ozve sa Líza a vyženie nás dole.

„Okej. Máš pravdu. Tak rýchlo. Kto bude dole posledný umýva riad!“ vyhlási Armi a už letí zo schodov.

My hneď za ním.

Dan

                Dole ako posledný zbehnem ja. Vlastne som kráčal lebo Armi mi zakázal sa namáhať a preťažovať organizmus, keďže ma len dnes premenil.

„Tak fajn. Riad umýva Kem,“ povie Armi.

Nestačíme chytať dych aký máme záchvat smiechu, keď začne protestovať, že prečo on, keď som posledný bol ja a on bol predposledný.

„Dan sa nesmie namáhať. Na neho tá hra neplatila a aj keby platila hra, tak sa nesmie namáhať, takže riad umývaš ty,“ zakončí to Armi.

Keď sa vysmejeme, čo je asi tak pätnásť minút, tak si sadneme za stôl, kde je už nachystaná večera. Naši dnes večer išli na nočnú do práce, takže tu budeme samy. Večeriame, dá sa povedať, že dosť hlučne. Stále sa niekto smeje a Mark si doberá Kema, ktorý to berie viac ako s humorom. Keď dovečeriame a kým Kem umyje riad, tak je sedem hodín. Teraz sa začína téma „premena“. Keď je o nej reč, necítim sa moc dobre. Trochu sa mi točí hlava. Asi som sa nemal toľko smiať. Sakra. Predo mnou sa na stole objaví pohár s vodou.

„Vypito. Si celý bledý. Nie je ti dobre však?“ spýta sa Armenzi a sadne si ustarane vedľa mňa.

„Som v poriadku. Vydržím to,“ usmejem sa naňho a vypijem pohár vody.

„Lepšie?“ spýta sa.

„Áno. Ďakujem,“ usmejem sa naňho a pobozkám ho.

Vážne mi je lepšie.

„Takže. Teraz by som chcel začať tému kedy vás premeníme. Ja by som navrhoval, že dnes večer. Bude to najlepšie,“ začne Armi.

„Huh. Dobre. Tak dnes večer,“ prikývnu Esti, Darim a Mark.

„Fajn. Chce ešte niekto iný byť premenený mojou krvou a nie pohryznutím a tým to mať za sebou?“ spýta sa ďalej.

„Možno by bolo lepšie, keby sme všetci vypili tvoju krv. Dosť sme nad tým rozmýšľali,“ povie Líza a ostatný prikývnu.

„Dobre. Takže keď vypijete moju krv, tak hneď zaspíte. Preto Estelion, Darim, Mark a Líza ju vypijú tu a vy ich potom odnesiete do izieb. Potom ju dám po jednom aj vám. Bude to lepšie ak ju vy štyria vypijete tu, lebo sa s vami bude potom hýbať, takže sa lepšie prejaví jej moc. U vás to zase bude lepšie takto,“ povie Armi.

„A čo Dan?“ spýta sa Gold.

„Toho som premenil už dnes ráno. Hovoril som vám, že po tom musíte mať týždeň voraz, lebo budete malátny. Nesmiete sa namáhať. Preto mal dnes Dan výhody. A preto to bude lepšie tento týždeň, aby ste to mali za sebou všetci naraz,“ odpovie mu a pozrie sa na mňa a usmeje sa.

„V poriadku?“ spýta sa ma a chytí ma za ruku.

„V poriadku,“ odpoviem s úsmevom.

„Ty si Dana premenil už ráno!?“ skríkne Líza.

„Veď sme na ňom nič nespoznali,“ pridá sa Rick.

„A čo by ste chceli? Aby mu narástla tretia ruka alebo čo?“ naštve sa Armi a zavrčí naňho ironicky.

„To nie. Prepáč,“ ospravedlní sa Rick.

„Tak ideme na to,“ povie a odíde do kuchyne.

„Rick, mohol by si ísť za nim a ošetriť mu ruku. Trochu sa mi toči hlava,“ poprosím brata, ale skôr ako stihne odpovedať skočí mu do reči Wolf.

„Ja idem,“ usmeje sa a odíde.

Armenzi

                     Odídem do kuchyne a pripravím osem pohárov. Chcem si akurát porezať ruku, keď sa za mnou ozve Wolf.

„Ukáž to. Ešte sa tu zmrzačíš,“ zoberie mi nôž a jemne prereže moju dlaň.

„Ďakujem,“ usmejem sa naňho a do každého pohára napustím trochu krvi.

„Počkaj previažem ti to,“ zastaví moju ruku, keď ju chcem spustiť pozdĺž tela.

„Nemusíš.....“

„Ale musím a chcem,“ zastaví moje protesty.

„Ďakujem,“ poďakujem a každý zoberieme dva poháre.

Usmeje sa a vyjdeme z kuchyne. Podám poháre Estelionovi s Lízou, zatiaľ čo Wolf dá poháre Darimu s Markom. Zhlboka sa nadýchnu a vypijú obsah pohárov. Položia ich na stôl a zaspia. Ukážem chalanom nech ich zoberú hore a ja s Goldom im tam zoberieme poháre s krvou. Dan ide za nami, ale na „križovatke“ na treťom poschodí sa rozdelíme. Zatiaľ čo jeho pošlem do postele do izby na pravo, ja idem do izieb na ľavo. Po jednom dám chalanom krv a keď zaspia, tak odídem s Goldom do izby Wolfa. Keď skontrolujem Estiho, tak dám Wolfovi pohár a keď ho vypije a zaspí, tak sa odoberiem do svojej izby. Gold povedal, že poháre umyje a pôjde tiež späť, tak, že sa nemám báť. Verím mu, tak odídem k Danovi, do postele. Vojdem do izby a zbadám, že spí, tak si ľahnem k nemu, ale zaspím, až vtedy, keď započujem kroky a zavretie dverí od Goldovej izby.