Odhalené tajomstvo

Odhalené tajomstvo VI.

Derek / Armenzi

                 Cez obedovú prestávku sa stretnem s ostatnými na školskom dvore. Cítim na sebe pohľad zo strechy, ale nerobím si s tým veľkú hlavu, keďže viem, že to je Wolf.

„Tak ako sa máte v novej triede?“ spýtam sa Dana, len čo k ním prídem.

„Máme tam jedného vlka. Čo ty?“ spýta sa a pobozká ma.

„Ja mám troch,“ usmejem sa.

„Čože!? Dúfam, že ti neublížia,“ chytí si ma pevnejšie do náruče.

„Neboj, nič mi nespravia. S jedným z nich sedím, ale keby mi chceli niečo spraviť, tak ich trest neminie a myslím si, že by dokonca bol niekoľko násobný,“ zachichocem sa.

„A čo ty Líza?“ spýta sa Rick.

„Ja som v pohode. Neviem či tam mám vlkov, ale zaujímalo by ma ako vieš, že sú to vlci?“ pozrie sa na mňa.

„Ty v triede žiadnych vlkov nemáš. Ďalší dvaja sú vo štvrtom ročníku,“ usmejem sa pričom okázalo ignorujem jej otázku.

„Odpovedz láska,“ napomenie ma Dan.

„Všetko sa čoskoro dozviete. Dúfam, že ma potom nezavrhneš,“ pozriem sa do Danových oči.

„Nech je to tvoje tajomstvo čokoľvek, nikdy sa ma nezbavíš,“ pobozká ma na potvrdenie jeho slov.

„A kedy sa to dozvieme?“ spýta sa Líza.

„Dnes večer,“ odpovie tajomne.

„To som zvedavá. Od kedy si sa dozvedel, že si adoptovaný, chováš sa inak. A to sa mi ani trochu nepáči,“ povzdychne si Líza.

„Už zvoní. Po škole sa stretneme pri bráne. Ahoj,“ rozlúčim sa.

                    Zvyšok dňa ubehne v pohode a prekvapivo sa nedeje nič zvláštne, teda ak nerátam to, že tí vlci sa so mnou začali baviť ako so starým priateľom a keď som im povedal, že sa ku mne nemusia hlásiť len kvôli môjmu bratovi, tak to zavrhli, že sa so mnou bavia z vlastnej vôle a nie kvôli Wolfovi. Vtipné bolo, že keď mi Estelion oznámil, že chodí s mojim bratom a ja som sa ho spýtal, čo s tým, tak ma hneď začal žiadať o požehnanie a ja som naňho valil oči pekne dlho a keď si nedal pokoj ani po hodine, tak som mu povedal, že si to ešte rozmyslím. Prečo ma žiada o požehnanie? Dosť som ho týmto však zaskočil a prikývol, že mu bude dobrým partnerom. Potom mi dal pokoj nech si to premyslím, ale na konci hodiny som toho mal už dosť a súhlasil som. Predsa len je to dobrý chalan a Wolf je s ním šťastný. Po skončení vyučovania som zo školy vybehol ako neriadená strela a keď som zistil, že Dan, Rick a Líza tu ešte nie sú a na druhú stranu, že Wolf so svorkou už čakajú, tak som Wolfovi skočil do náruče a pobozkal ho na líce. V tom som ucítil v chrbte nepríjemný pohľad, tak som od Wolfa odskočil a otočil sa. Keď som uvidel tých troch ako sa na mňa mračia, tak som sa len usmial a zamával im. Ukázal som im nech prídu k nám.

„Čo to má znamenať?“ príde ku mne Dan a pritiahne si ma do náruče, zatiaľ čo hádže vražedné pohľady na Wolfa.

„Nič, len som vám chcel niekoho predstaviť,“ pokrčím ramenami.

„Ak mi chceš zahýbať, tak si mal byť opatrnejší,“ pozrie sa na mňa.

„Netrep. Vieš, že milujem len a len teba,“ pobozkám ho s úsmevom.

Som rád, že ma tak chráni.

„Tak prečo skáčeš do náruče niekomu koho ani nepoznáme?“ spýta sa radšej Rick.

„Ja ho poznám,“ namietnem.

„Prepáčte, že vám do toho skáčem, ale toto sa týka aj mňa. Nemyslíte si, že by som Wolfovi trpel keby mi zahýbal. Ale myslím si, že ani Wolf nie je tak sprostý, aby mi zahýbal z vlastným bratom,“ uškrnie sa Estelion a ja sa zasmejem na ich nechápavom výraze.

„Čože?“ spýta sa priškrtene Líza.

„To sa vám tu snažím povedať. Wolf je môj o dva roky starší brat. V tom lese sme vtedy boli spolu, ale zvyšok vám poviem až doma. Idú s nami. To čo poviem, by mali vedieť aj oni a potom sa začne tá ťažšia časť,“ povzdychnem si.

„Ťažšia časť?“ spýta sa Dan.

„Doma,“ odpoviem a už ich vediem preč.

                      Keď prídeme domov zistíme, že naši sú už tiež doma, tak to sa nám zjednodušuje. Vojdeme do väčšej haly, kde nás hneď privítajú naši, lebo Danovi rodičia cítili vlkov.

„Kto ste a čo tu chcete?“ zavrčí pán Davis.

„Tati upokoj sa. Derek nám všetko vysvetlí,“ povie Dan.

„Áno. Prišiel čas odhaliť to čo som nechal skryté,“ potvrdím mu.

„Prečo u toho musia byť aj tí vlci? Nemajú s nami nič spoločné,“ spýta sa Mama Dana.

„S vami nie,“ odpoviem a zamierim do obývačky.

„Poďte. Nebudeme to predlžovať. Obývačka je dosť veľká na tieto veci,“ otočím sa na nich vo dverách.

Všetci sa pomaly odoberú do obývačky a posadajú si na veľký gauč. Zostanem stáť na rohoch oboch gaučoch a keď sa na mňa zahladia nechápavé a zvedavé oči, tak sa do toho pustím.

„Takže. Najlepšie bude ak začnem od začiatku. Pred Vianocami sme zistili, teda ja som si potvrdil, že som adoptovaný. Ako si povedala „mami“, vysvetlili sme si moju minulosť. V to ráno pri jaskyni som zistil svoje pravé ja. Pamätáte si keď som mal bolesti a pár minút ste ma nechali samého a potom som bol v poriadku? Nevedeli ste o čo sa jedná. V skutočnosti som tými bolesťami trpel tri hodiny. Nepozerajte sa tak. Keď ste sa otočili, odplazil som sa do jaskyne a tam som trpel tri hodiny, aj keď tu to bolo len pár minút,“ pozriem sa na tých troch plus rodičov.

„Wolf? Pamätáš si, čo si mi hovoril pár hodín pre tým, než ma uniesli?“ pozriem sa na brata.

„Počkať! Ako to, že sa poznáte, už od tvojich štyroch?“ spýta sa nechápavo „mama“.

„Áno,“ odpovie mi Wolf.

„K tomu sa dostaneme. Wolf, mohol by si to zopakovať?“ odbijem mamu a pozriem sa na brata.

„Tá skala sa volá Anjelská skla. Existuje legenda, ktorú určite poznáte, ako správny vlci, ale tí čo ju nepoznajú...Tá legenda hovorí, že Anjeli si zvolili ochranu vlčích meničov a tak začarovali túto skalu, aby sa k nej mohli priblížiť len ľudia z dobrými úmyslami, aby neohrozovali týchto meničov. A tak sa aj stalo. Každý, kto mal niečo proti vlkom a priblížil sa ku skale, bol spálený na popol. Ak sa pozrieš lepšie, tak na vrchu uvidíš jaskyňu...“

„Tú jaskyňu sme videli. Boli sme pri nej,“ vydýchne Líza, ktorá preruší Wolfa, ale nevšímame si ju.

„Do tej jaskyne môže vkročiť, len pravý vlk v nebezpečenstve alebo ak nie je premenený, tak mu skala ukáže pravú podstatu, ktorá sa v ňom skrýva. Preto, aj keby ste si všimli, že Armenzi zmizol, by ste sa k nemu nedostali,“

„Áno a tiež je v nej štít, ktorý zabránil, aby sa akýkoľvek zvuk dostal von a hocikto zase dnu. To som zistil, keď som tam bol. Preto je to tiež dobrá skrýša pre ohrozených, lebo ich nepriateľ nebude počuť nech tam robia čokoľvek,“ preruším ho teraz ja s úškrnom.

„Presne. Premenilo sa v nej veľa vlkov, ktorý to o sebe až do svojich šestnástich rokov nevedeli. To je aj tvoj prípad, vzhľadom na to, že si stratil pamäť. Ak sa totižto nepremeníš do šestnásteho roku života, tak sa začínajú prejavovať isté vedľajšie účinky a pomaly ťa to zabíja. Ty si sa k jaskyni dostal až po šestnástom roku. Preto si mal nešpecifické príznaky. K tomu sa zahŕňa aj tá zimnica v akýchkoľvek podmienkach. Tie príznaky sú u každého rovnaké, len u anjelských vlkov sú menej špecifické. Teraz sa začíname dostávať do koreňa veci. Dávajte pozor. Keď sa začnú tieto príznaky, musíš prísť do jaskyne, ale títo vlci sa môžu premeniť len tam, kde sa narodili. Pri premene bude vlk v bezpečí a premení sa hneď ako do nej vstúpi. Táto premena je však hrozne bolestivá, lebo vlkovi nemôže pomôcť iný vlk, aby vedel čo presne robiť. Musí to zvládnuť sám,“

„Čo sú zač tí „Anjelský vlci“?“ spýta sa mama.

„Je to veľmi vzácny druh a oni sa musia premeniť jedine v jaskyni na mieste kde sa narodili. Iná jaskyňa ich neprijme alebo zabije pri premene ako pomstu ich trúfalosti. Ak by neboli v jaskyni pri premene, tak potom by zomreli pomalou a mučivou smrťou rovnako ako obyčajný vlci. Za posledných tisíc rokov od kedy začali vlkov chrániť anjeli sa na zemi objavili len dvaja vlci, ktorý mali anjelské krídla. Títo vlci sa stali vládcami všetkých vlkov. O tom viete. A určite viete, že sa čaká na ďalšieho kráľa. Každých päťsto rokov sa má objaviť nový kráľ. Mal by sa objaviť na prelome minulého a tohto roka, čo sa aj objavil. Za chvíľu sa to vysvetlí. Prvý vlk bol hneď v tom roku, čo sa tu objavili anjeli. Bol hnedý s bielymi škvrnami a s krásnymi zelenými očami a hnedými anjelskými krídlami, ktoré sa končili taktiež bielou farbou. Keď sa však premenil nemal hnedé vlasy, ale biele a nemal ani zelené oči, ale červené. Druhý vlk bol päťsto rokov na to. Tento mal čiernu srsť s bielymi a hnedými fľakmi a rovnakej farby mal aj krídla a červené oči, ale keď sa premenil, mal hnedé vlasy a zelené oči. Títo vlci ako jediný sa menili na vlkov pod inou farbou ako určujú ich vlasy a oči. A tiež mali jednu zvláštnu schopnosť, o ktorej som ti nepovedal, lebo si mal čas, ale teraz to tak nevyzerá. Títo vlci pohli otehotnieť nehľadiac na pohlavie, aj keď to boli zatiaľ iba muži,“ usmeje sa sladko, ale zato na mňa idú mdloby.

„To nemyslíš vážne, že?“ poviem priškrtene a zrútim sa celý biely ako duch do kresla, so zahmleným pohľadom plným desu.

„Nie,“ odpovie.

„Teraz sme to nepochopili ani jeden asi,“ povie Estelion, keď si všimne nechápavé výrazy na ostatných tu prítomných.

„Ja som Anjelský vlk. Narodil som sa tu. Wolf je môj brat. Rok pred mojim únosom nám lovci zabili rodičov. Žili sme v tomto lese. Preto ma prijala len táto jaskyňa. Preto som si na všetko spomenul. Wolf mal vtedy šesť. On už premenený bol. Ja nie a vďaka mojim schopnostiam lovci nezistili, že som vlk, ale vymazali mi pamäť, aby som si na nič nepamätal,“ poviem stále priškrtene.

„Čože?!!“ ozve sa výkrik od všetkých ale teraz mi je to absolútne jedno.

„Ty..ty....si....náš vládca!“ skríkne Kem.

„A môžeš otehotnieť,“ zašeptá Dan, že ho skoro nepočujem.

Asi mu práve došlo, kam mohli viesť naše večerné hry, ale dúfam, že nie. Budeme musieť používať ochranu. Ah! To nechcem! Sakra!

„Upokoj sa Armenzi. Otehotnieť tiež môžeš len pri úplnku,“ upokojí ma Wolf a mne odľahne.

V dome splnu sme spolu nespali.

„Ako si mu to povedal?“ spýta sa môj nevlastný otec.

„No. To je ďalšia vec. Moje pravé meno je Armenzi. Nie Derek,“ poviem už celkom v poriadku.

„Takže, si budeme musieť zvykať,“ dostanú zo seba zároveň Líza, Rick a Dan s povzdychom.

„Chceš ma opustiť?“ spýtam sa šeptom.

„Čože?“ spýta sa z vytreštenými očami.

„Či ma teraz pustíš k vode,“ prehovorím znovu.

„Nie! Ak sa nerozídeš ty so mnou, tak k tomu nemám dôvod. Milujem ťa a miloval by som ťa aj keby si bol vládca podsvetia,“ dôjde ku mne, postaví ma na nohy, sadne si do kresla a keď si ma stiahne na kolená, tak ma pobozká.

„Milujem ťa, Dan,“ opätujem mu bozk.

„Ehm....Nie ste tu samy,“ odkašle si Darim.

„Vrrrr......sklapni,“ zavrčím a ďalej sa venujem Danovi.

„Derek? Toto sú síce dobré reči, ale máš dôkaz?“ preruší nás Danov otec.

Usmejem sa do Daňových pier a vstanem z neho. Odstúpim pár krokov, kde je viac miesta a premením sa na veľkého bieleho vlka s krídlami a čiernym chvostom na konci. Moje tyrkysové oči sa uprú na Dana a sadnem si na mieste kde stojím.

„Je to pre vás dostatočný dôkaz?“ spýtam sa.

Všetci omráčene prikývnu a Dan ku mne príde a pohladí ma medzi ušami. Nechám ho a ešte sa k nemu pritúlim.

„Si nádherný,“ vydýchne ohromene.