Nový členovia rodiny

Nový členovia rodiny      XXI.

Dan

                Pozriem sa na Armiho keď zacítim, že sa pohol.

„Armi, láska?“ oslovím ho keď sa na mňa pozrie.

„Bolí to,“ vydýchne.

„Čo ťa bolí?“ spýtam sa zdesene.

„Všetko. Bolí ma bruško. Maše deti?“ šeptá a z očí sa mu začnú spúšťať slzy.

„Šššš....to bude dobré. Všetko bude v poriadku,“ pohladím ho po tvári a prejdem na jeho bruško, kde ho pohladím.

„Pokoj maličký. Na! Vypi to,“ príde k nám moja mama s čajom.

„Nie,“ zašeptá zdesene a desom sa mu rozšíria oči.

„Šššš.....Nič ti nespravíme. Je to len čaj,“ pokúsim sa ho utíšiť.

„Ja to nechcem,“ zašeptá zdesene.

„Dobre, tak žiadny čaj. Tíško. Už bude dobre. Upokoj sa. Nesmieš sa stresovať. Už je lepšie?“ spýtam sa keď sa uvoľní a zhlboka dýcha.

„Áno. Ďakujem,“ usmeje sa na mňa spokojne.

Presadnem si tak, aby som sedel za ním a on sa o mňa mohol oprieť chrbtom. Stále mu hladím bruško. Stúli sa ku mne a necháva sa hladiť. Mama si sadne blízko neho, ale cítim ako sa mu to nepáči. Ostatný nás sledujú opatrne a je mi jasné, že dávajú pozor na Armiho reakciu, aby sa uistili, že je mu dobre. Moja mama sa natiahne, aby si chytila Armiho bruško, ale len čo na svojom brušku ucíti cudzí jemný dotyk, tak zapišti, stúli sa ešte viac ku mne a vystrašene sa drží za bruško a pozoruje moju mamu. Zľaknem sa jeho reakcie, tak ho reflexívne pritiahnem do ochranárskej náruče a začnem ho tíšiť. Zavrčím na svoju mamu. Ako si ho mohla dovoliť takto ho vystrašiť? Hneď sú v strehu aj ostatný chalani, teda okrem tých tehotných. Tí sa akurát prikrčia. Keď Armiho ako tak utíšim, tak ho vezmem do náruče a keď neprotestuje, tak ho odnesiem do našej izby. Chalani urobia to isté so svojimi polovičkami a ide sa spať. Predsa len je už dvanásť preč.

O tri dni......

Darim

                  Je obed. Už prešli tri dni čo Armi odpadol a od tej doby nám ho Dan nedovolil vidieť. Už od rána sa necítim dobre a podľa toho ako Mark dýcha, tak ani on. Tiež máme deň pôrodu, takže sa nie je čomu diviť. Mám trochu strach. Hádam budeme v poriadku. Sedíme v obývačke a užívame si ticha. Teda ja, Mark a Estelion. S Estim sa otočíme na Marka, keď započujeme od neho bolestné zastonanie. Je skrčený na gauči a objíma si rukami bruško. Je celý biely jak krieda.

„Mark, čo sa deje?“ spýta sa Esti.

„Ach,“ ďalšie bolestne zastonanie z jeho strany a teraz si už všimneme, že sedačka je celá mokrá.

„Ale nie,“ zašeptáme spolu.

V tom príde do obývačky Gold.

„Ahoj. Čo sa tu deje?“ spýta sa.

„Zavolaj chalanov rýchlo a Danovú mamu. Hneď!“ zakričí Esti a Gold s prikývnutím odbehne.

„Čo sa deje?“ pribehnú hneď chalani a naši manželia si kľaknú pri nás.

„Ste v poriadku?“ spýta sa Wolf.

„Mark, nie je v poriadku. Kde je tvoja mama, Rick?“ spýta sa braček.

„Tu som. Čo sa deje?“ spýta sa zadýchane vo dverách.

„Mark rodí,“ povieme jej s Estim jednohlasne.

Prikývne a hneď sa rozbehne k nemu. Wolf s Deironom nás hneď vynesú von z obývačky a posadia na menší gauč v jedálni, ktorý sa tiahne pod oknom.

„Vy ste v poriadku?“ spýta sa vo dverách Dan.

„Áno. Nemal by si byť s Armim?“ spýtam sa.

„Spí. Poslal ma za vami. Cítil, že Mark skoro porodí,“ povzdychne si a oprie sa o rám dverí.

„Ty by si mal porodiť tiež ešte dnes. Inak to bude problém,“ zašeptá Wolf.

„Ako si môžeš byť tak istý?“ spýtam sa.

„Požičal som si knihu a trochu v nej listoval,“ povie.

„Len dúfam, že to nebude v dobe, keď bude rodiť Mark. To by bol problém,“ povie Deiron a postaví sa.

Chcem sa postaviť tiež, keď ucítim mierny tlak a pod sebou ucítim mokrý gauč. O-ou.

„Čo, nezvládol by si odrodiť jedno dieťa?“ spýtam sa akoby nič.

„Možno zvládol, ale rozhodne nie sám. Prečo?“ Spýta sa a pozrie sa na mňa.

„Tak si niekoho nájdi, lebo to zvládnem bez teba,“ zavrčím a zakloním hlavu a mnou prejde bolesť.

Wolf zoberie Estiho na druhý gauč a vráti sa späť k nám. Deiron je už pri mne a Dan tiež.

„Sakra! To nám bol čert dlžný. Mama je s Markom. Budeme to musieť zvládnuť sami,“ zavrčí Dan.

„Nejako to zvládneme. Aspoň budete pripravený na Estiho s Armim,“ pokúsim sa o vtip.

„To nie je vtipné,“ zavrčí Dei.

„Ale no. Lepšie je si zo všetkého robiť srandu ako skončiť v blázinci. A radšej pohnite, lebo sa z tej bolesti zbláznim,“ zaskučím a pritisnem sa k Deironovi.

„Neboj zlatíčko, zvládneme to,“ zašeptá mi do ucha.

Potom už skoro nič nevnímam........

O tri hodiny neskôr.......

               Ležím na gauči a v náručí unavene držím to malé klbko. Je nádherný. Áno narodil sa mi syn. Dostal meno Meday. Je tak krásny. Má čierne vlásky a žiarivé modré oči.

„Zlatíčko?“ ozve sa vedľa mňa Dei.

„Som v poriadku. Ďakujem,“ usmejem sa naňho a pritisnem si Medaya k sebe bližšie.

„Nemáš za čo,“ pobozká ma do vláskov a pritiahne si nás k sebe bližšie.

„Ahoj,“ ozve sa neďaleko Estelion.

„Ahoj,“ usmejem sa naňho a pokúsim sa posadiť.

Moc mi to nejde, tak mi Dei pomôže.

„Pomaly Darim. Mal by si ešte ležať. Predsa si len teraz porodil,“ napomenie ma Wolf.

„Som v poriadku,“ poviem a zasyknem bolesťou ako si chcem sadnúť.

„Pomaly. Chvíľu to bude bolieť, kým sa o to postará časový zvrat,“ usmeje sa Dan.

„Jéj. Ten je krásny. Môžem si ho chytiť?“ spýta sa ma Estelion.

Usmejem sa a podám mu malý uzlíček v mojom náruči. Je tak roztomilý. Estelion si ho chytí a zasnene vydýchne. Viem, že sa hrozne teší na svoje maličké. Započujem ako sa dvere na obývačke otvoria a do jedálne príde Danová mama. Keď nás zbadá z malým uzlíčkom v náruči Esteliona, tak sa viditeľne zarazí a stuhne. Hneď k nám vykročí a ja zo strachu zoberiem malého Estelionovi a pritiahnem si ho k sebe na hruď a stočím sa v Deironovej náručí. Začnem sa triasť. Nech sa už nepribližuje. Zaskučím.

„Tíško. Nič ti neurobí a ani nášmu malému,“ zašeptá Dei.

„Vy ste ho odrodili sami?“ spýta sa Danova mama neveriaco.

„Nemohli sme čakať na teba, kým odbavíš Marka. Čo s ním je?“ spýta sa Dan a ja opatrne vykuknem.

„Mark aj dvojčatá sú v poriadku. Dvaja chlapci. Vyzerá to, že sú v úplnom poriadku. A čo ty Darim? Dovolíš mi ťa prehliadnuť a aj tvoje maličké?“ spýta sa ma a skloní sa ku mne.

Chvíľu premýšľam a pozerám sa jej do oči keď prikývnem. Opatrne podám Medaya Deironovi a nechám ju aby ma prezrela. Poteší sa keď zistí, že som v poriadku a potom sa natiahne k Medayovi. Zavrčím. Zastaví sa v polovici pohybu a stiahne sa. Dei podá malého mne a ja sa pozriem do jeho modrých oči. Smeje sa na mňa. Usmejem sa, pohladím ho po malej tváričke a pozriem sa na Danovu mamu.

„Neublížim mu. Sľubujem,“ usmeje sa na mňa a natiahne sa k Medayovi.

Chvíľu váham, ale potom jej ho podám.

„Je tak krásny. Ako sa volá?“ spýta sa ma.

„Meday,“ odpoviem ticho a nespúšťam oči z malého.

„Dobre. Vyzerá to, že je v poriadku. Nech sa páči,“ podá mi ho keď ho prezrie.

Pobozkám malého na čelíčko a unavene sa opriem o Deirona. Ten ma aj z malým v náruči zoberie do svojej náruče a po rozlúčení sa odoberieme do svojich izieb.

Mark

                   Skoro päť hodín som trpel v ukrutných bolestiach, ale stálo to za to. Tí dvaja poklady sú nádherný. Jeden má zlaté vlásky po mne a druhý ich má slabo hnedé po Kemovi. Obaja majú modré oči. Ležím s nimi na gauči a hlavu mám položenú na Kemových stehnách. Gold s Rickom sedia v kresle a Gold sa túli k Rickovi. Moji synovia ležia vedľa mňa. Dal som im mená po kráľovi a jeho bratovi, ktorý nám pomohli. Starší, blondiačik, sa volá Tryx a mladší, hnedovlások, sa volá Arian. Sú krásny.

„Odnesiem ťa hore do izby?“ spýta sa ma Kem.

„Áno prosím,“ zazívam a zoberiem mladšieho do náruče.

„Gold? Mohol by si mi prosím odniesť Tryxa?“ spýtam sa Golda, ktorý sa na mňa s radosťou pozrie a zoberie Tryxa.

Rick ide do jedálne.

Rick

                   Vojdem do jedálna, kde Dan, mama a Wolf upratujú a Estelion sedí na gauči a neprítomne si hladí bruško. Čo sa to tu, zase, deje?

„Čo sa stalo?“ spýtam sa brata.

„Darim, porodil zatiaľ čo sa mama starala o Marka,“ prehovorí.

„Takže on tiež? Vy ste mu pomohli rodiť?“ spýtam sa neveriaco.

„A kto iný?“ spýta sa s úškrnom.

„No nič,“ pokrútim hlavou, „Gold išiel pomôcť Kemovi a Markovi odniesť do ich izby jedno z ich detí. Ako sa volá Darimové?“ spýtam sa.

„Meday. A Markove?“ spýta sa Wolf.

„Starší sa volá Tryx a mladší Arian,“ uškrniem sa, keď vyvalia oči nad menami.

„Po kráľovi a jeho bratovi?“ spýta sa Estelion ticho.

„Áno. Mark povedal, že nám tí dvaja dosť pomohli, tak sa rozhodol, že svojim deťom dá mená po nich,“ pokrčím ramenami.

„Inak vy už máte vybrané mená pre deti?" Ozve sa naša mama.

„My nie. Armi hovorí, že im mená dá až keď uvidí, že sú obe zdravé. Ak bude zdravé len jedno, tak mu meno dať nechce, lebo sa ho chce zriecť. Nemôžem ho presvedčiť aby si ho nechal. Tvrdí, že by nemohol žiť z vedomím, že jedno z detí žije, zatiaľ čo to druhé je mŕtve,“ zašeptá Dan a my sa zdesíme.

„My meno tiež nemáme. Najprv chcem vidieť, že je zdravé, aby sa mi oplatilo sa naň citovo naviazať viac ako som,“ odpovie ticho Esti.

Asi ako jediný chápe, prečo sa tak Armi rozhodol.