Návrat do školy a budovanie nového vzťahu

Návrat do školy a budovanie nového vzťahu    XVIII.

Armenzi

               To sa mi len zdá. Včera v noci som pocítil, že sa Gold prebral a dnes sme mali ísť do školy. Predsa je utorok a my sme tam už dlho neboli. A čo neuvidím, keď ráno vojdem do Goldovej izby? To sa dali nejako rýchlo dokopy.

„Čo tu stojíš jak anjel pomsty?“ spýta sa Estelion, ktorý práve vyšiel aj s Wolfom zo svojej izby a uvidí ma stáť v dverách do Goldovej izby.

„Si v poriadku?“ spýta sa ma práve prichádzajúci Dan.

„Áno som,“ zavrčím a nespúšťam oči z tých dvoch.

„Čo tam máš?“ prejde ku mne Estelion a keď uvidí na čo sa tak pozerám, tak zavrčí rovnako.

„Ideš?“ strčí do mňa a šibalsky ukáže k posteli.

„Samozrejme,“ usmejem sa hrôzostrašne a rozídeme sa k posteli.

Dan s Wolfom sa na seba pozrú a vojdú za nami do izby. Len čo zbadajú Ricka s Goldom, tak sa naštvú, ale keď si uvedomia, čo chceme urobiť, tak sa snažia zadusiť smiech. My sa prikradneme k posteli, pomaly vymotáme Golda s Rickova objatia a keď si ho Esti pritiahne k sebe zhodím Ricka z postele a sadnem si tam kde pred chvíľou ležal. Rick je hneď hore a tá rana zobudila aj Golda, ktorý hneď ako si uvedomí, kde sa nachádza stuhne a prikrčí sa.

„Sakra! Čo sa....“ začne nadávať Rick, ale keď nás uvidí, tak stíchne a pozrie sa po nás.

„Nemôžeme za to, že nevieš ležať na posteli,“ pokrčím nezaujato ramenami a to sa Dan s Wolfom rozosmejú už naplno.

„Neviem ležať na posteli?“ spýta sa nechápavo Rick a to už Dan s Wolfom skenujú zblízka podlahu.

„No áno. My sme ti len vymotali Golda, aby si ho nestiahol zo sebou,“ zamrkám nevinne.

Fakt, že ležal uprostred postele, radšej pominiem. Dan s Wolfom sa však rozosmejú ešte viac a teraz sa už neudrží ani Esti a spadne z postele. Gold tam teraz sedí a nechápavo nás pozoruje.

„Neušlo mi niečo, zatiaľ čo som bol mimo?“ spýta sa a poškrabe sa za vlčím uškom.

Ja tak roztomilý. Pomyslím si.

„Nič moc, len že sa Wolf, Estelion a Rick trochu moc nudili a robili jednu sprostosť za druhou,“ uškrniem sa.

„Čo také robili?“ spýta sa Gold.

„Potom ti to možno povieme. Teraz sa obleč. OBAJA! Ide sa do školy. Za hodinu sa vyráža, takže pohnite, inak pôjdete nahý. Musíme ešte Golda zaviesť na základku. Ešte že je hneď vedľa našej školy,“ zavelí Esti, keď sa ako prvý dosmeje.

„Okej,“ vyskočí Gold z postele a zavrie sa v kúpeľni.

Len zakrútim hlavou a odídeme z izby. Naraňajkujeme sa a vyrazíme do školy.

Gold

              Teším sa do novej školy, ale tiež mám trochu strach. Ako sa ku mne budú nový spolužiaci asi správať?

„Mám strach,“ zašeptám, keď sa blížime ku mojej novej škole.

„Neboj. Keby sa čokoľvek stalo hneď nám to povieš, áno?“ spýta sa ma Esti.

„Áno,“ poviem ticho.

„Nemusíš sa báť. Pôjdeme tam s tebou. Riaditeľka je tiež vlčica, tak sa nemusíš báť jej povedať, keby si mal problém. Navyše bola na tom zráze, takže vie, že patríš do našej rodiny. A navyše každý vlk, ktorý bol na zráze, čo boli všetci z blízkeho okolia, tak ťa bude chrániť. Už sa nemusíš báť,“ usmeje sa na mňa Wolf.

Usmejem sa. Verím mu. Mám ich rád a viem, že ma ochránia. Rick ide o trochu ďalej za nami, lebo ho ku mne nechceli pustiť. Obzriem sa. Usmeje sa na mňa a mrkne. Usmejem sa. Viem, že je pri mne aj on. Zastavíme sa pred veľkou budovou. Moja nová škola. Estelion ma chytí za ruku a vojdeme aj s Wolfom do budovy školy. Zamierime si to rovno do riaditeľne. Svorka už išla do svojej školy, ktorá je na druhom konci tejto ulice. Našťastie to nie je ďaleko. Vydýchnem. Dôjdeme až pred riaditeľňu. Estelion zaklope a keď sa ozve z vnútra „ďalej“, tak vojdeme.

„Dobrý deň,“ pozdravím a Estelion s Wolfom hneď za mnou.

„Dobrý deň. Čo si želáte?“ spýta sa s úsmevom staršia vlčica.

„Prišli sme tu s Goldom. Volali sme vám, že by sme chceli, aby nastúpil do vašej školy,“ usmeje sa Wolf.

„Áno. Už si spomínam. Gold Eraky. Vy ste brat Armenziho Foxa ak sa nemýlim a vy ste?“ spýta sa riaditeľka Estiho.

„Áno, som brat Armenziho. Volám sa Wolf Fox. Toto je môj manžel Estelion Fox Eridy,“ predstavy ich Wolf.

„Teší ma. Vy dvaja máte na starosti Golda. Keby mal nejaké problémy, tak by som mala volať Vám, že?“ spýta sa znovu.

„Áno,“ odpovie Estelion.

„Dobre. Gold? Tu máš rozvrh hodín. Pôjdeš do siedmej triedy. Tvoj triedny učiteľ je tiež vlk, tak sa nemusíš báť povedať mu, keby si mal problém, áno?“ spýta sa ma a ja prikývnem.

„Máme na škole, v tvojej triede a potom vo ôsmom ročníku piatich nových vlkov, ktorý sa sem prisťahovali minulý týždeň. V tvojej triede sú dvaja. Neboli na zhromaždení, takže keby ti ubližovali, tak to rozhodne povedz svojmu triednemu. Alebo sa hneď na začiatku predstav celým menom, takže aj menom rodiny, do ktorej sa teraz zaraďuješ. Ty, pokiaľ viem, ešte nemáš určené do ktorej rodiny sa budeš zaraďovať najviac, preto sa môžeš rozhodnúť sám. Toto mi teraz podpíš a aké meno použiješ tu, také budeš používať stále, áno?“ objasní a ja prikývnem, zase.

Sklopím uši. Nad menom rozmýšľať nemusím. Viem v akom poradí ho chcem používať. Usmejem sa a podpíšem jej ten papier, na ktorý napíšem „Gold Eraky Eridy Fox“.Potom odídeme z riaditeľne a „rodičia“ ma zavedú až k mojej triede, ale tu sa už musíme rozlúčiť. Aj oni už musia ísť do školy. Tak sa s nimi rozlúčim a počkám až zájdu za roh. Potom zaklopem na dvere. Keď ma učiteľ vyzve ďalej, hneď pocítim pach siedmych vlkov. Jeden z nich je učiteľ. Nevedel som, že je na škole až toľko vlkov. Siahnem chvost medzi nohy, sklopím uši a prejdem k tabuli. Cítim na sebe pohľady celej triedy. Radšej sa pozerám do zeme.

„Dobrý deň. Som nový študent,“ pozdravím a opatrne sa pozriem na triedneho.

„Dobrý deň. Áno, riaditeľka mi o tebe hovorila. Navyše som bol na zhromaždení, takže ťa poznám, ale zvyšok triedy okrem štyroch vĺčat ťa nepozná. Nepredstavil by si sa im?“ usmeje sa na mňa milo.

„Dobre,“ prikývnem tíško a otočím sa na triedu.

Opatrne sa pozriem hore.

„Volám sa Gold Eraky Eridy Fox....“ zašeptám ale som prerušený.

„Tak to je pekné. Má dvanásť a už má manžela,“ odfrkne si jeden z nových vlkov ako spoznám podľa pachu, ktorý nebol na skale.

„Nemám manžela. Nebol si na skale, tak sa neozývaj. Eraky je moja pravá rodina, ale celá moja rodina bola vyvraždená lovcami. Wolf Fox, brat kráľa, a Estelion Fox Eridy, jeho manžel, ma prijali za svojho syna. Preto som sa rozhodol, že budem niesť ich mená takto,“ zamračím sa naňho a idem si sadnúť na voľne miesto v poslednej lavici pri okne.

„Ešte by sme chceli vedieť, či máš priateľa,“ zašeptá jedná vlčica.

„Priateľa nie,“ započujem výdych úľavy, „Snúbenca,“ dodám s úškrnom a započujem niekoľkonásobne zalapanie po dychu.

„A kto je ten šťastný?“ spýta sa druhý nový vlk.

To tu chcú rozoberať moje súkromie?

„Rick. Rick Davis,“ odpoviem zasnene.

Teraz sa ozve zalapanie hlavne od tých, čo boli pri skale.

„To nie je možné. Veď ten predsa je s tou ľudskou dievčinou, ak sa nemýlim,“ zašeptá zdesene učiteľ.

„Už nie je,“ poviem mu.

„Prečo?“ nechápe.

„Zistilo sa, že ona a aj jej rodičia sú lovci. Dvanásť rokov vychovávali nášho kráľa, ale ten to o nich tušil už od začiatku a tak keď si mysleli, že je v pasci, tak vždy boli v pasci oni. Kráľ ich držal ďalej od vlkov a chránil Dana s Rickom pred ich útokmi. Nakoniec sme to minuli týždeň dostali von. Pasca sklapla a oni padli na dno. Ja som sa dal dohromady s Rickom. Prišli sme na to, že patríme k sebe,“ usmejem sa a pozriem sa z okna.

Ohromujúce ticho v triede a vyvalené oči, tak ako nových vlkov, učiteľa, tak aj ostatných detí, ignorujem.

Armenzi

                       Prídeme k nám do školy a všetci sa na nás otočia. Jasné. Už im došlo, že sme vlci. Ale cítim tu pach aj iných vlkov.

„Cítite to?“ spýtam sa.

„Čo?“ spýta sa nechápavo Darim.

„Vlci. Sú tu nový vlci,“ zavrčím.

„Ako to, že ty ich cítiš a mi nie?“ spýta sa Rick.

„Mám vyvinutejšie zmysli ako iný vlci. Predsa len musím ako kráľ chrániť vĺčatá, nie?“ spýtam sa.

„Hej. Koľkí sú?“ spýta sa Dan.

„Je ich osem. Dvaja v piatom ročníku, traja vo štvrtom, jeden v treťom a dvaja v druhom,“ povzdychnem si.

„Si robíš srandu. To až toľkí? Myslíš, že to bude v poriadku? Určite sa budú chcieť pridať do našej svorky,“ zdesí sa Kem.

„No nič. Poďme do tried. Nechce sa mi tu trčať, aby ma všetci okukovali,“ zavrčím a rozídem sa do triedy.

Uprostred prvej hodiny vojde do triedy Estelion. Tiež si všimol, že sú tu nový vlci. Tí nový si nás stále prezerajú, ale našťastie nevedia, kto som. Navyše keď učiteľ nič nepovie nad jeho neskorým príchodom a pošle si ho sadnúť na miesto, je tiež vlk, tak tí nový nesúhlasne zavrčia.

„Akoto, že on si sem môže prísť ako sa mu zachce a nič mu nepoviete?“ spýta sa jeden z nových.

„Á jasné. Vy vlastne ste tu nový. Ako viete vlci majú nového kráľa.....“ začne učiteľ.

„To chcete povedať, že on je kráľ?“ skočí mu jeden neveriaco do reči.

„Nie, kráľ som ja,“ ozvem sa zo svojho miesta a obdaria ma vytreštené pohľady.

„Tak prečo.....“ nedokončí druhý nový.

„Lebo Estelion je manželom môjho brata a navyše súčasť mojej svorky. A ak sa chcete stávať do cesty mojej svorke, rodine alebo nedajbože môjmu manželovi alebo mne, tak skončíte veľmi zle,“ zavrčím výhražne.

„Prepáčte,“ sklonia hlavy a už je tu ticho.

Cítim, že sú z toho dosť otrasený, a že to cez prestávku budú vedieť všetci nový vlci. No čo už.