Návrat

Návrat

             Ráno ma zobudia až nežné bozky a hladenie po tele. Nechce sa mi ešte vstávať a tak sa zahrabem ešte hlbšie pod perinu a ignorujem tichý smiech a strašenie typu, že ak hneď nevstanem budem v posteli spať sám. Úprimne prežil som to už niekoľko desaťročí, tak čo. Skôr by ma zaujímalo ako by to prežili tí dotyčný, ktorí si ma dovolili strašiť práve týmto spôsobom. Ako by nevedeli, že to bude trest iba pre nich, zasmejem sa v duchu. Niekto zo mňa strhne perinu a ja musím otvoriť oči.

„Čo je?!“ zavrčím nevrlo.

„Miláčik je čas vstávať,“ zasmeje sa Rio.

„Prečo? Veď je N-E-D-E-Ľ-A!“ vyhláskujem im a so zívnutím sa prevrátim na druhý bok.

Za sebou počujem len tichý smiech.

„Vedľa jak tá jedľa. Je Pondelok. Celú Nedeľu si prespal. Ale o týždeň bude ďalšia,“ neprestávajú sa smiať.

Prudko otvorím oči a posadím sa na posteli. Rio sedí na posteli zatiaľ čo Richi stojí pri dverách. Stále sa neprestávajú smiať a tak skopnem Ria z postele, ale docielim len toho, že Richard sa zvalí na zem v záchvate smiechu. To sú mi teda milenci. Hmm.... Možno by z toho bol dobrý film – Milenci na zabitie! A prečo vlastne nie?
„Hej! Doniesli by ste mi kameru?“ pozriem sa na nich nevinne.

„Prečo?“ pozrie sa na mňa Rio, keď sa ako tak schopí.

„No, natočil by som o vás film,“ usmejem sa na nich.

„Fakt a aký?“ rozžiaria sa oči Richimu.

„Milenci na zabitie!“ zasmejem sa kruto a v očiach mi zaiskria plamienky diabla.

Obaja ťažko prehltnú a radšej začnú cúvať z izby a mňa tam nechajú so svojim plánom samého. Keď sa spamätám, tak v izbe už nikto nie je a ja si len povzdychnem. No, ale zas na druhú stranu som zistilo jak sa ich zbaviť keď budem chcieť mať pokoj svätý. Vstanem z postele a oblečiem sa. Hneď potom zídem dole a pozdravím sa s chalanmi a ich rodičmi. Chalani ma už čakajú pri dverách a ich matka ich presviedča nech sa naraňajkujú, že hladný ísť nemôžu. Nechápem kam sa tak ponáhľajú.

„Môžete mi povedať kam sa tak ženiete?“ spýtam sa nakoniec.

„No kde asi? Do školy predsa. Vyučko začína za dvadsať minút a do školy to máme dvadsaťpäť. Už teraz budeme musieť utekať aby sme to stihli,“ pozrie sa na mňa pokojne Richi.

Iba si povzdychnem, „Nebojte sa. Pokojne sa môžeme najesť a potom pomaly ísť do školy. Prídeme asi tak na koniec prvej až na začiatok druhej hodiny, ale s tým si nerobte hlavu. Na mňa si tam nedovolia a postarám sa, aby to tak bolo aj u vás. Navyše Erik a Rav nás budú kryť,“ vysvetlím im.

„Aha,“ to je jediná odpoveď, ktorú od prekvapených chalanov a ich matky dostanem.

„No vidíte. A to ste sa tak báli. Myslím, že s Angelsom sa budete mať ako v raji. Lepšieho anjela ste snáď stretnúť ani nemohli. Ale nemal by si im dávať až takú voľnosť, nech si nezvykajú, že dostanú všetko na čo si spomenú,“ zasmeje sa pani Rino pri raňajkách.

„Nebojte sa pani Rino. Dostanú len to, čo si zaslúžia,“ zasmejem sa tiež.

„Dobre, ale nevolaj ma „pani Rino“. Potom si prídem jak stará babka. Som Ela,“ usmeje sa na mňa.

Úsmev jej oplatím a pokračujem v raňajkách. Keď dojeme, tak ideme pomaly do školy.

„Zdá sa mi, že si ťa matka obľúbila,“ pretne ťaživé ticho Rio.

„Prečo myslíš?“ spýtam sa.

„Takto sa ešte nikdy k nikomu nechovala a už vôbec nechcela aby sa jej hovorilo menom,“ usmeje sa na mňa.

Úsmev mu oplatím a chytím ho za ruku. Richi ma chytí okolo pásu a pokračujeme v ceste. Mám taký zlý pocit, že sa niečo blíži a nebude to len tak niečo a už vôbec sa mi to nebude páčiť. Jednu ulicu od školy ma prepadne zlý pocit, že by sme ďalej radšej nemali chodiť. Riovi stisnem ruku a ten zastaví. Hneď po ňom aj Richi a obaja sa na mňa pozrú nechápavými pohľadmi.

„Mám divný pocit. Nemali by sme ďalej chodiť. Niečo sa stane cítim to,“ obaja sa na mňa vážne pozrú.

„Fajn, ale do školy sa dostať musíme,“ povie Rio.

„Ja viem,“ sklopím zrak.

„Možno by sme mohli ísť s vami,“ ozve sa za nami.

„Lemone, Libresi, čo tu robíte? Nemali ste byť náhodou na opačnom konci sveta?“ pozriem sa na nich prekvapene.

„Presne. Rovnako ako vy v škole,“ odpovie pokojne Lemon a podídu k nám.

„Vlastne máte pravdu. Tak čo tu robíte?“ usmejem sa.

„Netuším. Asi sme prišli trhať kvetinky,“ povie ironicky Libres.

„Vidím, že ste sa vôbec nezmenili,“ povzdychnem si.

„Hmm...Angelsi, môžeš nám povedať kto to je?“ ozve sa za mnou Richi.

„Ou. Prepáč, vy sa vlastne ešte nepoznáte. Richi, Rio toto sú priatelia Erika a Ravena. Svetlovlasý je Lemon a tmavovlások Libres. Lemone, Libresi toto sú moji partneri čiernovlások Richard a blondín Rio. Tak a teraz by sme asi už mali ísť do školy než nám cez cestu prejde čierna mačka,“ pousmejem sa a bežím do školy.

Chalanov tam nechám nechápavo stáť. Za chvíľu ma dobehnú a idú vedľa mňa. Cítim na sebe prekvapené výrazy Lemona a Libresa, keď ma Richi zas chytí okolo pásu a nič sa mu nestane. To je ale prekvápko, čo? Nejdeme ulicou ani päť minút, keď nám cez cestu prebehne čierna mačka. To je ale nadelenie. Nechcem ani vedieť čo sa stane teraz. Nespravím ani tri ďalšie kroky keď sa potknem o nejaký neviditeľný kameň a skončím v nádobe s čiernou farbou, o ktorej neviem kde sa tam vzala. Celá nádoba aj s farbou čo v nej po mojom „útoku“ zostala sa zmení na ľad, ale farba na mne zostane stále rovnaká. Sakra! Teraz som celý čierny! Teda poliaty čiernou farbou od hlavy k pätám a to kompletne! Nezostal na mne ani kúsok bieleho miesta! Toto si tu niekto poriadne odskáče!!!

„Ehm....Angelsi, nechcem ti dávať rady, ale nie je náhodou na umývanie lepšia voda ako čierna farba na plot?“ pozrie sa na mňa Lemon.

„Jasne ty chytráku! Vieš ja som sa len tak nudil tak som si dal čiernu kúpeľ! Ty idiote na čo furt myslíš?!?!“ vyšteknem na neho a chystám sa ho ísť roztrhať ako hada, ale v tom mi zabráni kýbeľ ľadovej vody, ktorý zo mňa síce zmyje tú farbu, ale voda sa hneď potom smený na kus ľadu a verte mi, že dostávať ten ľad z vlasov nie je práve jednoduché.

„Daj si pohov a ideme do školy. Neboj sa na to sa nezomiera,“ pretočí oči Libres.

„Vŕŕŕŕŕŕŕŕŕ.................“ zavrčím naňho a idem naštvane do školy sám.

Chalanov nechám za sebou nech sa spamätajú. Čo sa mi dnes ešte stane?! Povedz, prečo ja?! Za chvíľu ma dobehnú a radšej na mňa nehovoria. Poviem vám, že lepšiu vec urobiť nemohli.

Niekde medzi Nebom a Zemou............

         „Nebolo to od teba trochu zlé? Je to predsa tvoj dobrý kamoš,“ povie jedna z neznámych..

„Bývalý dobrý kamoš! Zabúdaš Lyra, že odkedy som pánom temnoty sa s pánom svetla nepriatelím. A ty by si mala byť rada, že som ťa oživil a dovolím ti som ňou chodiť!“ povie pohŕdavo druhý hlas.

„Zmenil si sa Hytsunymio. Nikdy si nebol tak krutý a navyše prečo ubližuješ Angelsovi? On ti vždy pomohol keď si mal problémy a ty sa mu takto odvďačuješ? Si zlý a krutý! Kam sa podel môj starší milý a hlavne dobrý brat, ktorého každý obdivoval a mal ho rád?“ zavzlyká tretia osoba medzi nimi.

„Buď už konečne ticho Hitsami! Démoni aj ľudia sa menia. Angels si vybral zlú stranu. Čoskoro sa k nám pridá. To zariadim. On so svojou silou patrí do temnoty a nie do neba. Blázon. Myslí si, že jeho utrpenie skončilo tým, že našiel lásku, ale nevie, že jeho utrpenie, pravé utrpenie ešte len začne a nebude práve moc mierne!“ zasmeje sa kruto Hytsunymio a spolu s dievčatami odíde naspäť do svojej ríše.