LXX. Zvíťazili sme! + Epilóg 70/70

LXX.

Les Dračích Ohnivákov, Rody Silent Scream a Space Star, alfa princ Merido Star

                   “Musíme im ísť pomôcť. Cítil si presne to isté, čo ja! Narodili sa naši druhovia a sú to synovia kráľa démonov! Teraz ide nenávisť bokom. Naše Rody sú už prepojené viac než je na prvý pohľad zrejmé! Môj Rod do tej vojny pôjde!” skríknem na Impera, keď sa dohadujeme uprostred nášho lesa, či sa zúčastnime vojny.

Rod Polaris Miracle nám už dlho leží v žalúdku. Samozrejme to nie sú naši jediný nepriatelia, ale sú najhorší.

“Rod de Aurora tam určite bude tiež. Rod Moon dokážem vystáť, ale neviem, či dokážem byť v prítomnosti Rodu de Aurora…..” začne zamračene.

“Prestaň s tým. Ten Rod nám nikdy neublížil. Nenávidíš ho len preto, že naši predkovia spolu bojovali. Lenže tie časy sú už dávno preč. Navyše myslí aj na svojho partnera, ktorý je tam a je v nebezpečenstve,” položím mu ruku na rameno.

Povzdychne si, ale prikývne.

“Máš pravdu. Ideme. Máme už len pár hodín.”

“To ty si sa nevedel rozhodnúť,” uškrniem sa.

Pretočí oči a nijak to nekomentuje. Vezmeme svojich najlepších bojovníkov a odídeme z lesa. Už včera sme videli niekoľkých démonov z Rodu de Aurora, ako sa blížia k hlavnému sídlu Temnoty.

Harry

                        Do Bradavic sa dostali všetci, ktorých som o to žiadal. Sú tu všetky štyri Rody. Boj sa začal presne, keď slnko začalo zapadať. Dalo nám prácu zabezpečiť Bradavice, aby boli študenti v bezpečí. Sú tu len čisto démoni, lovci a Ginny s Hermionou. Keď Tom a ostatní prišli do Temného sídla, tak ich tam démoni zadržali a nedostanú sa zo zámku bez povolenia Nightmarea alebo môjho. Áno, budú naštvaný, ale nemienim nikoho stratiť. Moje deti som nechal v Komnate, tak ako som plánoval. To som nepočítal z týmto nemalým problémom…… Stojím oproti Satime Miracle uprostred Zakázaného lesa. Ginny s Hermionou sú už dávno mŕtve a netuším, ako prebieha boj, pretože ma tu tá potvora drží. Naštvane sa na ňu pozerám. Našla vchod do komnaty cez jazero a nechala spadnúť štíty, aby sa komnata začala plniť vodou z jazera. Musím sa tam dostať. Nemôžem nechať svoje deti zomrieť! Nie takto! Po tvári mi stečie slza. Zaútočí na mňa a zhodí ma na zem. Začne sa smiať a nedáva pozor, tak jej podrazím nohy a prebodnem ju Chrabromilovým mečom, ktorý sa mi objavil v ruke. Nemám čas, aby som ho strácal tu s tou mŕtvolou. Musím ísť do komnaty. Prvé, čo si všimnem, keď vybehnem z lesa je, že boj už skončil víťazstvom našej strany a už sú tu aj naši partneri.

Nezastavujem sa však a bežím k najbližšiemu vchodu do komnaty. Keď prídem do hlavnej sály, zistím že mi voda siaha k pasu. Ako to len ide sa pokúšam dostať k mojim synom, ktorý plávajú v kolískach na vode a plačú.

“Tíško maličký. Už som tu. Budete v poriadku,” zašeptám a mágiou si ich držím pri sebe.

Voda rýchlo stúpa. Spomeniem si na otvor, ktorý sa dá otvoriť len raz za deň. Je na boku jaskyne a je dosť veľký aby tadiaľ prešiel drak. Ovládam síce vodu, ale nemal som čas to trénovať, tak zavolám Dragonisa a keď zacítim, že je na druhej strane steny, ktorá je niekoľko metrov široká, ale dá sa otvoriť, tak zasyčím a ona splní môj rozkaz. Za ňou sa objavia dvaja draci. Dragonis a toho druhého nepoznám. Každému z nich podám dvoch svojich synov a rozkážem im, aby zmizli. Tá stena sa každú chvíľu zavrie. Hneď ako preletí ten druhý drak, stena sa vážne zavrie a mňa uväzní v pasci. Voda už zaliala takmer celú komnatu, takže sa všetky vchody uzavreli, aby sa voda nedostala ďalej do hradu a zostala len tu. Naposledy sa nadýchnem a skončím pod vodou. Viem, že by som to zvládol keby som trénoval, ale nemohol som vôbec pri tehotenstve trénovať, takže vlastne neviem, čo dokážem. Som zmierený so smrťou, ktorá sa každou chvíľou blíži. Keď posledný krát vydýchnem a do pľúc sa mi dostane voda, prestanem vnímať svet. Moja posledná myšlienka je, že je dobre, že sa sem nedá premiestniť. Keby sa tu teraz niekto zjavil, neviem, čo by som robil.

Tom

                           Zo zámku do Bradavic sa dostaneme až hlboko v noci a zistíme, že je po boji. Sme nehorázne naštvaný. Ako to mohli urobiť!? Naštvane sa pozerám na Herodesa, Terztana, Abraxasa a pár ďalších démonov, ktorý sú pred nami s ľútosťou v očiach.

“Pochopte už, že sme vás sem nemohli proste zobrať!” rozhodí rukami Herodes a vezme si jedného svojho syna od Heramesa, ktorý stojí neďaleko.

Rudolfús drží ich druhého syna.

“Navyše máme všetko pod kontrolou. Satima, rovnako ako jej Rod je mŕtva,” odfrkne si Terztan.

Zavrčím.

“Tak mi povedzte, kde je Harry, keď máte všetko pod kontrolou!” skríknem, keď ho tu nikde nevidím.

Zarazia sa a rozhľiadnú sa po okolí. Nakoniec sa pozrú na seba navzájom.

“To netušíme,” prizná Abraxas.

Okolo nás sa postavili ďalší štyria démoni.

“Harry sa o seba postará. Mňa by skôr zaujímalo, kde sú vaše deti,” pozrie sa na mňa vážne Sanchez.

Zblednem.

“A ako to mám asi vedieť? Harry ich niekam ukryl!” zavrčím naštvane.

Započujem zalapanie po dychu od Heramesa. Rýchlo sa naňho pozriem. Je celý biely. Aj Herodes s Heraklesom nevyzerajú dobre, ale rozhodne na tom nie sú tak zle ako Herames.

“Herames, vieš čo sa deje?” spýta sa Herakles vystrašene.

“Harry…. Niečo sa deje. Cítim jeho strach, ale tiež cítim, že slábne,” oprie sa o Luciusa.

Zamračím sa. Chcem niečo povedať, keď sa ozve dračí rev a okolo preletí Dragonis s ešte jedným drakom smerom k zálivu pod hradom. Tam dole sú len útesy. Nič iné, ale niečo tam musí byť, keď tam letia.

“Rainbow ich zavolal,” povie jeden z neznámych démonov.

“Kto si?” prižmúrim oči.

“Princ Impero Scream dedič Rodu Silent Scream z Lesa Dračích Ohnivákov,” odpovie.

Začnem si ho premeriavať pohľadom.

“Na to nie je čas. Niečo je s Harrym,” zastaví ma Herakles a odíde po smeru drakov.

Rýchlo sa ponáhľame k útesom. O chvíľu odtadiaľ vyletia dvaja draci a v pazúroch držia mojich synov. Pristanú pri nás a kolísky položia na zem. Dragonis sa otočí smerom k útesu a potom sa pozrie na toho Screama. Ten sa zamračí a pozrie sa na nás.

“Práve ich doniesli z tajomnej komnaty Salazara Slizolina, ktorá sa plní vodou z jazera. Ten vchod pri útesoch sa dá otvoriť len raz za deň….” povie ticho.

Prídem k deťom a Tarzeusa si chytím na ruky. Tarrian, Beny a Eldorádo chytia Perseusa, Siraela a Areizona.

“Ešteže ich boli zobrať. Našťastie ich odtadiaľ dostali včas. Ale kde je ten Harry?” pokrúti hlavou Eldorádo.

“Harry tam zostal. Draci nestíhali zobrať aj deti a aj jeho. Už sa tam teraz nedá dostať. Ani dnu a ani von. Vchody boli zapečatené, aby sa voda nedostala do hradu,” odpovie stále ticho ten Scream.

Vystrašene a naštvane sa naňho pozriem. To nevedel povedať hneď?!!! Dragonis aj s tým druhým drakom odletia naspäť k útesu a začnu rozbíjať tú skalu, v ktorej mal byť vchod.

“Abraxas nikam nechoď!” skríkne Herames, ale to je už Abraxas dávno pod hladinou jazera.

“Kam to sakra išiel?” spýta sa zamračene Nevil.

“Do tajomnej za Harrym,” povzdychne si Herakles.

“Čože?! Ale veď vchody sú zapečatené!” skríkne Draco.

“Áno, ale tá voda sa tam niekade dostať musela. Určite sú narušené štíty na nejakom podvodnom východe. Ten v lese by sa tiež použiť nedal, pretože ak je komnata zaplavená, tak by sa les, celé Prasinky a aj celé územie hradu ocitlo pod vodou a v najhoršom prípade by celé toto územie prestalo existovať rovnako ako Atlantída pred mnohými rokmi,” vysvetlí Terztan.

“Mysleli sme si, že je to iba mýtus,” povie prekvapene Charlie.

“Nie. Atlantída je skutočná. Aspoň bola,” usmeje sa Tarrian.

“Už Harryho necítim. Odrezal sa od nás. Možno nevedome, ale odrezal,” zašepká Herames.

Naštvane sledujem vodu. Oni sa tu v pohode rozprávajú, ale mne tam dole umiera manžel!

Abraxas

                         Plávam v hĺbke jazera, ale moc to nepomáha. Konečne uvidím vchod, ktorým dnu prúdi veľké množstvo vody. Zamračím sa. Ten otvor niečo rozbilo. Je to väčšia diera ako by mala byť. Bazilisk je menší. Ten by sa prepchal cez menšiu dieru. Tu je jasne vidieť, že ju niečo rozšírilo obvodom svojho tela. Nevšímam si to a plávam ďalej. V tom tuneli nemusím ani plávať. Prúd vody ma ťahá sám. Dostanem sa až do hlavnej sály v tajomnej komnate. Páni. Poď vodou to vyzerá ešte strašidelnejšie. Pozriem sa okolo a uvidím veľkého tmavo modrého hada, ktorý pláva okolo bezvládneho tela. Oči sa mi rozšíria. Je raz taký veľký ako Bazilisk. Opatrne priplávam bližšie.

/Prepáčte, ale mohol by som si zobrať svojho bratranca? Hneď pôjdem. Nechcem vás rušiť,/zasyčím.

Mám z neho strach. Nedokážem sa mu ubrániť, keby zaútočil.

/Kto si a prečo ho chceš? Kráľ je teraz môj,/zasyčí naspäť naštvane.

/Je to rodina. Som Abraxas. Prosím púšť ho,/skloním hlavu.

/Abraxas. Priateľ…. Áno….kráľ spomínal aj teba….toto je jeho komnata?/spýta sa.

Pozriem sa na Harryho. Takto to neprežije. Potrebuje vzduch.

/Áno. Prosím. Potrebuje kyslík,/ zasyčím zúfalo.

Neviem ako by som ho mohol doniesť Tomovi a povedať, že je mŕtvy.

/Moje kúzlo ho drží pri živote. Vo vode nezomrie pokiaľ nepoviem. Ale mal by sa naučiť ovládať svoje schopnosti,/zasmeje sa.

Trochu odpláva na bok a ja sa priblížim k Harrymu. Dám mu bozk na čelo. Ak je v ňom len trošku z moci vody, tak sa premení. A mal som pravdu. O chvíľu v náručí držím “morského panica” s veľkou lesklou čiernou plutvou so zlatými znakmi a vo vlasoch má zlatý melír. Bohužiaľ neviem, akej farby má oči, ale predpokladám, že tiež zlaté alebo čierne. Teraz na to ale nie je čas. Musím nájsť cestu von. Tadiaľ, kadiaľ som sem prišiel sa von asi nedostanem. Prúd je moc silný. A ešte s jedným telom navyše to nepreplávam. Iba by som si zodral šupiny o steny.

/Chyť sa ma. Zariadim, aby sa komnata vrátila do pôvodného stavu, ale musíš sa ma držať. Prúd by ťa mohol vtiahnuť a ty by si si ublížil. Zaistím tiež, aby sa sem voda viac nedostala,/oznámi mi had, tak sa ho chytím a pevne držím aj Harryho.

Páni. Už viem ako dokázal rozšíriť ten tunel v skale. Jeho šupiny sú ostré a tvrdšie ako diamant. Had začne jemne žiariť a voda sa začne strácať. O niekoľko chvíľ neskôr ležím na suchej zemi, tak sa premením. Harry sa premení automaticky. Prikľaknem si k nemu a on pomaly otvorí oči. Usmeje sa a zase padne do bezvedomia.

/Kto vlastne si?/spýtam sa hada, ktorý sa chystá odísť tým tunelom do jazera.

/Volajú ma Temné Knieža. Som strážcom vôd v Temnote,/odpovie a odíde.

/ĎAKUJEM!!”zakričím ešte za ním.

Potom si kúzlom nadnesiem Harryho bezvládne telo a odídem z komnaty cestou, ktorá vedie na dievčenské toalety. Dostanem sa len do vstupnej haly, keď pred nami uvidím ostatných z mojej rodiny.

“Abraxas!” skríkne Nevil a objíme ma.

Samozrejme musí jemne, aby neublížil Arakionovi, ktorého drží v náručí

“Ako si sa sem s ním dostal?” spýta sa Tom, ktorý na rukách drží Harryho, ktorý vyčerpane spí.

Štvorčatá sú teraz v náručí ich partnerov. Usmejem sa. Ako sa zdá, tak náš Rod spojí tie ostatné.

“Keď som tam prišiel bol tam nejaký had. Že vraj je strážcom vôd v Temnote. Nejaké Temné Knieža. Ten mi pomohol a tiež opravil bariéru na vchode do komnaty od jazera a uviedol komnatu do pôvodného stavu, takže to tam vyzerá akoby sa nič nestalo. Našťastie,” usmejem sa.

“Temné Knieža to nezvykne robiť. Je skôr dosť prísne,” zamračí sa Nightmare.

Pokrčím ramenami.

“Prečo našťastie?” zamračí sa Ron.

“Vieš aké je to pod vodou strašidelné? Mal som pocit, že to ani nie je tá istá komnata. Keby tam nebol Harry, tak odtadiaľ zdrhám,” otrasiem sa.

Už sa k tej téme nakoniec nevrátime. Tom sa upokojí až keď sa Harry preberie a hneď nám predstaví tých troch princov a oznámi nám, že to sú partneri jeho synov. Tušil som to. Tom je z toho trošku na prášky, ale nakoniec to prehltne…..

Epilóg

Po pätnástich rokoch……

Harry

                        Po tejto nezmyselnej vojne sme zostali v Bradaviciach. Tom sa stal Riaditeľom, začo sme boli všetci radi. Teda, drtivá väčšina. Ale nakoniec si zvykli aj všetci ostatní. Najlepšie je, že Bradavice sú teraz dostupné všetkým bytostiam, ktoré dokážu čarovať a tiež ministerstvo zrušilo všetky nezmyselné zákony, takže vlkolaci, upíri a im podobný, sú voľní.

Heramesovi sa narodili krásne dvojčatá, samozrejme chalani, ktoré dostali mená Sambers Herames Malfoy, ktorý mal dlhé blond vlasy so zelenými očami a Svelian Amber Malfoy, ktorý mal čierne vlasy a biele oči. Ako sa neskôr ukázalo, tak Svelian je osudový partner Ebena, ktorý sa veľmi podobá Rudolfúsovi. Sambers našiel svoj osud v Blackterovi, Waitrezovom bratovi. 

                          Heraklesovi sa narodil jeden syn Aurélio Arasi (Areizi) Snape von de Klaid. Ten svoj osud stále hľadá. Má čierne vlasy a tmavo zelené oči, takmer čierne. Väčšinou mu menia farbu podľa nálady. Tarrianovi sa narodil syn Fire Félix Weasly - Chrabromil. Fire je verná kópia Tarriana. Eldorádo má syna Cherry Dixilion Weasly - Lemion. Ten, keďže obaja jeho rodičia majú červené vlasy a modré oči je celý po nich. Len vlasy má o trochu tmavšie ako Eldorádo, takmer bordové. A Benyho syn? Ten sa volá Ashton Kirrian Weasly - Arak. Z neznámeho dôvodu má hnedé vlasy a zelené oči, ktoré mu ale menia farbu pri daždi na modrú a pri zúfalstve na zlatú. Inokedy ich má zelené. Rosesmare, syn Draca a Terztana má blond vlasy a čierne oči. Svojho partnera si našiel medzi upírmi. Arakion vyrástol do krásy a začal chodiť s Ravim, ktorý vyrástol v krásneho mladého…….démona. Eren získal svoju druhú chladnú podstatu, v ktorej sa môže rovnať svojmu otcovi, ale je šťastný s Waitrezom, ktorý ho stále stráži. No a moje deti? Tarzeus má čierne dlhé vlasy a červené oči po Tomovi. Chodí s Imperom Screamom. Perseus má, bohvie prečo, blond vlasy a taktiež červené oči. On patrí Meridovi.

Sirael má čierne vlasy a zelené oči. Je celý po mne a chodí s Mezefitom. No a môj najmladší Areizon má čierne vlasy s dúhovým melírom a tiež dúhové oči. Úplne vystihol moju podobu keď som Rainbow, iba namiesto bielej, má čiernu. Je zasnúbený s Nightmareom. Usmejem sa. Opriem sa o Toma, ktorý sedí vedľa mňa na gauči pred krbom v našej komnate v Bradaviciach a objíma ma. Dnešným dňom som sa stal Ministrom mágie. Nikdy som o to nestál, ale moja rodina ma nakoniec presvedčila. Démon je Minister mágie. Kto to kedy počul. Uškrniem sa nad tou absurditou. Akoby som nemal dosť kraľovania.

“Ten čas ale rýchlo ubehol, že?” spýtam sa ticho.

“Áno. Nemôžem uveriť, že už sú naši synovia tak veľký,” usmeje sa Tom.

Zasmejem sa.

“Teraz hovoríš ako ja,” smejem sa.

“Máš pravdu. Byť v tvojej prítomnosti mi nerobí dobre,” uškrnie sa.

“Vážne? Mám ťa presvedčiť o opaku?” prižmúrim oči.

“Hmm…...ja ti neviem. Neskazí ma to ešte viac?” spýta sa zamyslene.

Zasmejem sa a pobozkám ho. V mysli sa mi vybaví obraz mojich synov, keď boli ešte maličký.

“Chcel by som ešte aspoň jedno dieťatko,” zašepkám tíško do Tomových pier.

“Chýba ti to, že?” spýta sa.

Vie prečo chcem maličké. Prikývnem.

“Tak si potom ešte jedno urobíme….. Alebo radšej dve,” zasmeje sa a vášnivo ma pomiluje.

Z jedného alebo radšej dvoch boli nakoniec tri. Z nejakého dôvodu sa mi narodili opäť raz trojčatá. Nevadilo nám to. Boli sme šťastní a Areizon bol rád, že konečne nie je najmladší. Aj ostatní na seba nenechali dlho čakať. Každému chýbal ten pocit, keď mali malé deti. Dracovi sa narodil ďalší malý braček a v rovnaký deň aj ďalší syn. Tento život sa mi páči. Všetko je tak idylické, že mám strach, že sa niečo pokazí. A to by nebol osud, keby nehodil kamene pod nohy aj naším deťom………Ale to je už iný príbeh……