LXVI.

Konečne mám označený aj mobil  >_< Vypálené už navždy :P

Ale teraz už príbeh ^_^

LXVI.

Herodes

                 “Ukážeš mi kde máte izbu? Bolo by lepšie keby sme mali súkromie,” usmeje sa na mňa.

Prikývnem a vediem ich do mojej a Rudolfúsovej izby. Dvere od izby zamknem a pozriem sa na Rainbowa. Rudolfús ma stále drží okolo pásu. Jednu ruku má položenú na mojom brušku, takže mi to trochu pomáha. Môj synček je oveľa pokojnejší a berie si mágiu aj od neho, nie len odo mňa.

“Cítiš to, že?” spýta sa Rainbow Waitreza.

Zamračím sa. Čo má cítiť?

“Ľahni si na posteľ,” pozrie sa na mňa.

Urobím ako mi povie, ale stále držím Rudolfúsa za ruku. Black je pri dverách, zatiaľ čo Waitrez pri okne neďaleko mojej postele. Rainbow mi trochu vyhrnie tričko, aby mi odhalil bruško. Zavriem oči. Mám trochu strach. Nedokážem sa už vôbec premeniť, aby som strach necítil. Niekto ma chytí za druhú ruku.

“Upokoj sa. Nič ti nespravím áno? Viem ako veľmi ti na tomto tehotenstve záleží. Viem čím si si musel prejsť,” pohladí ma po tvári.

Pozriem sa naňho. Odkiaľ to vie? Opatrne priloží jednu svoju ruku na moje bruško a to sa rozžiari zlato-rúžovou farbou a čisto čiernou. Zľaknem sa. Čo to znamená? Čierna znamená smrť….. Roztrasiem sa.

“Ššt…..tíško. Toto nebolo kúzlo na zistenie zdravotného stavu. To by mi tu ani moc nepomohlo. Vždy mi sa jeden skrýval. Toto bolo kúzlo na puto osudového partnera….” usmeje sa.

Upokojím sa. Ale čo to znamen….počkať!

“Jeden skrýval?!” vyvalím oči.

“Áno. Čakáš dvojčatá,” usmeje sa od ucha k uchu.

Prudko sa posadím. Čakám dvojčatá. Pozriem sa na Rudolfúsa a so slzami v očiach mu skočím okolo krku. Toto je úžasné.

“Ale prečo si použil toto kúzlo?” spýtam sa nechápavo, keď si opäť ľahnem.

Hladkám si bruško. Už viem prečo som tak slabý. Každý svoje tehotenstvo prežíva inak. Niekto môže čakať aj štvorčatá a cíti sa ako keby nebol tehotný, ale niekoho môže znaviť aj jedno dieťa.

“Určite vieš, že tvoj mladší syn, ktorý bude mať menší problém vo svojej normálnej podobe, bude potrebovať partnera čo najskôr. Aby pri ňom stál a pomáhal mu. Niektoré veci mu dokáže poradiť, vysvetliť a darovať len osudový partner. Tvojmu staršiemu synovi sa osudový partner ešte nenarodil, ale tvoj mladší syn už osudového partnera má zvoleného. Cítil som to už aj u nás v sídle. Preto je tu Waitrez. To on je osudový partner pre tvojho mladšieho syna,” odpovie mi.

Zase sa posadím. Tentokrát už pomalšie. Pozorne si Waitreza prezriem. Nie je žiadnou zvláštnosťou, že by mal byť on osudový partner pre môjho syna. U démonov, keďže skoro nestárnu, je aj päťsto rokočný rozdiel ako nič. Pousmejem sa.

“Možno to po sporoch, ktoré naša rodina mala je dobrý začiatok. Prijmem ťa ako partnera svojho mladšieho syna, ale pod podmienkou, že ho dokážeš ochrániť,” pozriem sa naňho prísne.

Pri tomto sľube je jeho povinnosťou chrániť môjho syna, jeho partnera, aj za cenu môjho života. To platí hlavne, ak by nastali komplikácie pri pôrode, alebo keby na mňa niekto útočil počas doby, kým ho nosím pod srdcom. Vtedy musí chrániť aj mňa, aj môjho staršieho syna.

“To ti môžem sľúbiť,” prikývne.

“Tak ťa vítam do rodiny,” usmejem sa.

“Teraz vás tu necháme. Musíte si toho veľa povedať,” otočí sa k nám Rainbow a spolu so svojím bratom a bratrancom odíde z našej izby.

“Si si istý, že je to rozumné?” spýta sa ma Rudolfús.

“Áno. Je to tradícia démonov. On je osud nášho syna. Nebudem nášmu synovi ničiť šťastie aj keby to malo byť s drakom,” usmejem sa a pobozkám ho.

“Vždy budem stáť pri tebe a tvojich rozhodnutiach,” usmeje sa a postaví sa.

Za ruku ma vytiahne hore a obaja odídeme do spoločenskej sály. Nikde nestretneme ani jedného Moona, tak v tichu dôjdeme až do spoločenky. Otvorím dvere a vojdeme. Pod oknom uvidím ležať Blacka vo vlčej podobe, Rainbow sedí pri Benym a niečomu sa smejú a Waitrez leží ako veľký biely vlk pri časti gauča, kde je miesto pre nás. Zamierime tam a posadíme sa. Ja sa posadím bližšie k Waitrezovi. Zvedavé pohľady prítomných ignorujem. Waitrez sa na mňa pozrie a premení sa na obyčajného bieleho vlka. Pousmejem sa. Ak sa démoni premenia na obyčajné alebo aj magické zviera, ktoré je vo svete bežne k videniu, tak sa podľa neho aj chovajú a ich démonská aj ludská stránka spí.

“Tak čo ti je?” spýta sa Herakles, ktorý prelomí ticho.

Pozriem sa naňho a usmejem sa.

“Čakám dvojčatá,” opriem sa o Rudolfúsa.

“Tak to je úžasné,” objíme ma šťastne Tarrian.

“Ja viem,” zašeptám.

“Prečo je, Waitrez, že? Prečo je pri tebe?” spýta sa zvedavo Ron.

“Ako osudový partner Herodesoveho mladšieho syna bude stále s vami. Hlavne s ním a hlavne v Bradaviciach. Samozrejme v podobe vlka. Waitrez bude tiež dávať Herodesovi časť svojej mágie, takže nebude tak slabý a jeho partner bude pokojnejší,” odpovie mu Rainbow.

“U démonov je to normálne,” vysvetlí mu Tarrian, keď chce protestovať.

“Je toho veľa, čo o vás nevieme,” povzdychne si Tom.

“Áno, to je, ale časom si zvyknete,” usmeje sa Erish.

“Už je dosť neskoro. Môžeme sa spýtať, kde budeme spať?” spýta sa ticho Rainbow.

“Iste. Ukážem vám izby. Poďte,” postaví sa Tom.

Rainbow / Harry

                      Rozlúčime sa s ostatnými a ja aj s Waitrezom a Blackom zamierim za Tomom. Ach, ako rád by som bol opäť s ním. V jeho náručí. Povzdychnem si.

“Čo sa deje, kráľ?” spýta sa Tom cestou.

Black s Waitrezom idú kúsok za nami.

“Ale nič. Máte to tu pekné. A prosím hovorte mi Rainbow,” pousmejem sa.

“Dobre,” prikývne.

Potichu prídeme až k izbe, ktorá má byť mojou. Vedľa mňa majú izby tí dvaja. Zalezú do nich a ja zostanem na chodbe sám s Tomom.

“Mám pocit akoby som vás poznal, Rainbow. Ste veľmi podobný mojej láske,” pozrie mi do oči.

“Vážne? A čo vám na mne pripomína vašu lásku?” spýtam sa dychtivo.

Príde na to. Cítim to.

“Všetko. Povaha, vaše oči, keby boli jasné a zelené a tiež mi hrozne pripomínate moju lásku, vaším tehotenstvom. Môj Harry by bol v rovnakom týždni ako ste vy. Kto je otcom vášho dieťaťa?” privrie oči a priblíži sa ku mne.

Oči sa mi rozšíria. Vie to!! Skočím mu okolo krku a pobozkám ho.

“Ako si na to prišiel?” zašeptám.

“Mal som podozrenie, ale až teraz som si istý, že si to ty, Harry,” usmeje sa a znovu ma pobozká.

Cítim ako sa mi vracia moja skutočná podoba a ako sa moja mágia rozprestiera sídlom. Vonku započujem šťastný rev. Dragonis! Tak veľmi mi chýbal. O nohy sa mi otrie Meli. Tom sa zohne a podá mi ju do náruče.

“Ahoj maličký. Kde si sa zase túlal?” spýtam sa.

Dnes som ho tu ešte nevidel. Len zamňauka a pritúli sa ku mne.

“Pôjdeš teraz so mnou?” spýta sa Tom.

“Aj na koniec sveta,” odpoviem túžobne.

Rozídeme sa po chodbe do našich komnat.

“Tom, musím ti niečo povedať,” ozvem sa po ceste.

“Stalo sa niečo?” spýtam sa.

“Len…..náš liečiteľ v Temnom hrade mi povedal, že čakám štvorčatá,” zahryznem si do pery.

“Vážne? Harry! Milujem ťa ešte viac,” pritisne ma ku stene a začne ma bozkávať.

“Tom……. Tu nie…….môže sem ktokoľvek…… prísť,” vzdychám.

“Tom?!” započujeme z chodby.

Rýchlo ma pustí a naštvane sa pozrie do zatiaľ prázdnej chodby.

“Nech je to ktokoľvek, zabijem ho,” zavrčí.

Zasmejem sa. V chodbe sa objaví Herakles.

“Tu si… sídlom sa šírila Harryho mágia, ako…. Harry?! Preboha vrátil si sa!” skočí mi okolo krku.

Usmejem sa.

“Áno som späť,” objímem ho naspäť.

“Zajtra sa uvidíme. Musím ísť nájsť Benyho. Niekam zmizol…..” usmeje sa Herakles.

Spomeniem si, že sa tu skrývajú posledné dva viteáli. Beny išiel pre meč.

“Herakles. Beny je už určite u seba v izbe. Choď aj ty k sebe. Severus na teba určite čaká,” usmejem sa.

“Neviem síce o čo ti ide, ale fajn. Nechám to tak…… ach som rád, že si doma,” skočí mi zase okolo krku a zmizne.

Je mi jasné, že do piatich minút o tom bude vedieť celé sídlo.

“Ideme?” spýtam sa Toma a ťahám ho k našej izbe.

Potrebujem ho. Tak moc ho potrebujem.

Herames

                        Zacítim, že sa sídlom nesie vlna Harryho mágie. Vitaj späť, braček. Otvorím oči a posadím sa. Zatiaľ tu nikto nie je. Opatrne vyjdem na chodbu a zamierim si to k Tomovej izbe. Ešteže nie je ďaleko. Vojdem dnu a pozriem sa po izbe. Slizolinov medailón uvidím položený na stole. Prídem bližšie, ale zistím, že nie je pravý. Ako to?! Hm….zdá sa mi, že….. Áno. Grimmauldovo námestie. Rýchlo odídem z izby a ticho zamierim do chodby. Cez hlavu si prehodím kapucňu svojho modrého plášťa. Započujem niekoho, ako si pospevuje, tak sa skryjem za roh a čakám. Keď ide okolo mňa Sírius, tak ho strhnem k sebe a zakryjem mu ústa rukou.

“Zavolaj Kreachera,” zavrčím.

Nenamieta a v mysli zavolá svojho škriatka. Pustím ho a pozriem sa na škriatka.

“Daj mi to, čo ti nepatrí. Hneď!” zavrčím.

Škriatok sa celý trasie, ale nakoniec mi podá medailón. Zaujímavé. Uškrniem sa a keď škriatok zmizne, skryjem sa v tieňoch. Sírius má oči stále uprene na miesto kde bol škriatok, tak si nevšimol, že tam už nie som. Keď si to uvedomí, tak rýchlo vypadne a ja môžem ísť spať do svojej izby. Cestou prídem ešte k izbe Blacka Moona a viteál mu hodím dnu. Potom nenápadne odídem a keď si vypočujem zaujímavý rozhovor s Harrym a Heraklesom, tak sa konečne dostanem k sebe. Plášť som odhodil v polovici chodby. Už ho nebudem potrebovať. Ľahnem si do postele a zaspím. Konečne sa môžem vyspať. Snáď ten meč dostane Beny rýchlo. Už treba zničiť len ten.

Beny

                        Nenápadne som sa dostal až do Tomovej pracovne. Mal by tu byť obraz Salazara Slizolina, aj keď netuším akoby sa sem dostal. Zamračím sa. Toto bolo sídlo mukla. Ako by sa sem dostal Magický obraz. Jedine keby ho sem priviedol Tom, alebo keby bol začarovaný, aby sa premiestnil tam, kde je jeho potomok. Lenže to by mal byť u nás na zámku. Vrrr….toto nepochopím. Navyše keď tu visí len jediný magický obraz a to je obraz Baziliska, ktorý zatiaľ tvrdo spí!!!! Ešte, že obraz nevie zabíjať.