LXIV.

LXIV.

Herodes

                   Bežíme už prázdnymi chodbami hradu smerom k Prinsaru, keď do niekoho vrazím až skoro zletím, ale našťastie ma zachytia niekoho ruky. Pozriem sa kto to je.

“Severus,” započujem Heraklesa.

“Si v poriadku, Herodes? Čo tu...” nedopovie keď zbadá Heramesa.

“Rýchlo než sem niekto príde,” poviem a ideme ďalej.

Teraz už aj so Severusom, ktorý zobral Heramesa na ruky. Už nie je taký zmrznutý ako bol pred chvíľou. Musíme ho dostať do postele.

“Kde ste ho našli?” spýta sa cestou Severus.

“Na tom mraku nad Bradavicami. Napadlo nás to vďaka tomu snehu. Teraz hlavne rýchlo. Musíme ho zahriať. Je celý premrznutý,” odpovie mu Herakles.

Prídeme ku vchodu a rýchlo prejdeme chodbu k spoločenke. Prejdeme cez zrkadlo. Na gauči pred krbom sedia už len dospelí, čiže Tom, Rudolfús, Lucius, Remus, Sírius, Charlie a Draco s Nevilom. Rabastan tu s nami nie je. Išiel do sídla za Sanchezom a jeho bratom viac ako pred týždňom. Všetci tu prítomní sú zabraný buď do písania úloh, opravovania písomiek alebo čítania knihy, takže si nás nevšimnú. Zavrčím a prídem ku gauču, z ktorého surovo vyhodím Draca s Nevilom, Síriusom a Charliem. Najprv začnú nadávať, ale keď Severus na gauč položí nevládne Heramesové telo, tak všetci hneď stíchnu a Lucius je hneď na nohách. Rýchlo Heramesa zakryjem hrubou dekou a pustím k nemu Luciusa. Sám sa posadím na Rudolfúsa. Herakles je pri Dracovi s Nevilom a Severus kontroluje Heramesov stav.

“Kde ste ho preboha našli? Prečo ste nám nič nepovedali?” spýta sa Lucius zatiaľ čo drží Heramesa vo svojom náručí.

“Mohlo sa vám niečo stať!” objíme ma silnejšie Rudolfús.

“Nič sa nám nestalo a ani by sa nám nestalo. Heramesa sme našli na mraku nad Bradavicami. Bohužiaľ je celý premrznutý a mám pocit, že aj keď nás vníma, tak sa nemôže prebrať,” povzdychnem si.

“Herodes má pravdu. Heramesové životné funkcie sú ako u zvierat, keď prežívajú zimným spánkom. Funkcie orgánov má spomalené, takmer nezaznamenateľné. Netuším ako by sme ho mohli priviesť spať “k životu”,” podporí ma Severus.

“Musíme ho z toho nejak dostať,” povie zúfalo Lucius.

Viem aké hrozné je mať svoju lásku tak blízko a pri tom tak ďaleko.

“Choď ho uložiť do postele. Poriadne ho zakry a skús ho zahriať. Možno sa cez noc preberie. Jeho zmysly si musia zvyknúť, že už nie sú v tom chlade ako doteraz,” poradí mu Herakles.

On sám sa so Severusom stratí u seba v izbe. Lucius vezme Heramesa a po chvíli ideme spať aj ja s Rudolfúsom. Ostatných necháme sedieť v obývačke. Posledné čo počujem, než odídeme, je Tomov hlas hovoriaci, že teraz už len Harry. Áno. Teraz je na rade Harry. Kiežby sme ho tak našli do Vianoc. Chcem tráviť Vianoce s mojou kompletnou rodinou.

Herames

                    Počujem hlasy, ale neviem ich nikam zaradiť. Cítim príjemné teplo. Konečne. Už som si myslel, že tam zamrznem. Stále sa však nemôžem prebrať. Akoby moja mágia odmietala prijať fakt, že som konečne voľný. Akoby ju niečo zväzovalo. Cítim pri sebe teplo druhého tela, ale nemôžem sa prebrať. Nemôžem ho ani objať.

“Prosím, zobuď sa rýchlo,” započujem tiché šepkanie.

Ja chcem. Ver mi…

Harry

                   “Práve získali späť aj Heramesa, ale nemôže sa zobudiť. Nezobudí sa pokiaľ ty budeš tu,” ozve sa za mnou Black.

“A čo mám robiť? Musia prísť oni sem,” povzdychnem si, ale neodvrátim pohľad od okna.

“To ti povedal Nightmare? On len chce, aby prešli jeho skúškou, či si ťa vôbec zaslúžia v tom svete, kde si vyrastal. Sám môžeš ísť za nimi, jedinou podmienkou je, že na to kto si musia prísť sami,” rýchlo sa naňho otočím.

Takže Nightmare ma chcel iba chrániť?

“Čo je to za skúšku?” spýtam sa.

“Prejsť cez údolie Stratených Démonov, cez Les Dračích Ohnivákov, bez jedinej škody presvedčiť Tajomné Knieža, aby ich previedlo cez Jedovatú Zátoku a dokázať, že láska Lorda Voldemorta a tvojich priateľov k tebe ako k Harrymu je silnejšia, ako túžba po sláve, bohatstve a moci. Až potom môžu hádať, kto v skutočnosti si,” vysvetlí mi.

Zamračím sa. Je to veľmi nebezpečné. Údolie Stratených Démonov nenesie svoj názov len tak. Každý démon, ktorý tam vošiel, tak sa stratil a stal sa z neho nemysliaci krvilačný tvor. Stali sa z nich bábky, ktoré dokáže ovládať len démon Krvilačných. V mojom rode sú zatiaľ len traja. V Lese Dračích Ohnivákov sú dračí a vlčí démoni, ktorý sú neutrálny, ale neznesú keď niekto vstúpi na ich územie bez povolenia môjho alebo ich vládcov. Ich vládcom je Merido Star z Vlčieho Rodu Space Star. O moc nad lesom sa delí s Imperom Screamom s vládcom Dračieho Rodu Silent Scream. Tajomné Knieža je veľký tmavo modrý vodný drak. Stráži Tmavé more a rovnako Jedovatú Zátoku. Ak ich tadiaľ neprevedie Knieža, tak to neprežijú. Najhoršie je, že všetkým týmto nástrahám sa môžu vyhnúť, stačilo by keby odbočili na inú cestu, ktorú Nightmare určite zamaskoval. Tou cestou by sa dostali priamo sem. Ale vôbec netuším, ako chce Nightmare dokázať Tomovu lásku. Povzdychnem si. Nechcem, aby toto museli podstúpiť.

“Pôjdem ja za nimi. Zajtra odchádzajú do Temného sídla na sviatky. Prídem tam a budem tam s nimi. Dám im šancu uhádnuť kto som. Nechcem aby museli podstúpiť tu nezmyselnú skúšku. Ale ak to neuhádnu, tak tu skúšku podstúpia,” rozhodnem a pozriem sa opäť z okna.

Ľahnem si na posteľ a pohladím si už svoje väčšie bruško. Už som tehotný dva mesiace. To mi pripomína, že Erish bude čoskoro rodiť. Ak už neporodil.

“Pôjdem s tebou. Nightmare toto tušil a už dopredu nás upozornil, že sa tohto nezúčastní. Preto pôjdem s tebou ja a ešte niekto. Môžeš si vybrať kto,” postaví sa zo stoličky, na ktorej doteraz sedel.

“Waitrez Space,” usmejem sa hneď.

“Prečo práve náš bratranec?” spýta sa prekvapene.

“Herodesov syn bude potrebovať partnera čo najskôr a Waitrez ma úplne totožnú mágiu, ktorú som cítil s Herodesoveho syna. On je jeho osudový partner. Sám to bude cítiť, keď tam pôjde s nami,” odpoviem.

“Aha. Dobre. Odkážem mu nech sa pripraví na cestu,” prikývne a odíde z mojej izby.

Ja sám sa o hodinu začnem baliť na zajtrajší deň a napíšem list Benymu, aby to oznámil Tomovi.

Beny

                      Bol pre mňa šok keď som zistil, že Herames leží v bezvedomí vo svojej izbe už od včera večera. Práve sa balíme na prázdniny. Konečne trochu voľna. Odchádzame do Temného sídla. Heramesa tam Lucius zaniesol už ráno. Akurát dobalím posledné veci Fredovi, keď sa predo mnou objavil Meli s listom v jeho pusinke.

“Ahoj Meli. Dlho sme ťa nevideli. Kam si zmizol? A čo to máš v pusinke?” spýtam sa, keď ho pohladím po hlavičke a zoberiem si od neho list.

Prečítam si ho a usmejem sa. Píše mi Harry. Vysvetlil mi všetko, čo sa dozvedel od Blacka Moona a píše, že príde aj s Blackom a nejakým Waitrezom do Temného sídla na prázdniny, ak im to Tom umožní. Hneď sa postavím z postele a odídem do spoločenky, kde sú už všetci zbalení a čakajú len na mňa. Niektorí, ako napríklad Draco s Terztanom, Abraxasom, Nevilom, Herodesom, Rudolfúsom a Luciusom, už odišli do sídla. Tom tu našťastie ešte zostal.

“Čo ti to tak trvá? Už si zbalený,” odloží Herakles knihu keď ma uvidí.

“Už hej. Len mi písal Rainbow Moon. Chcel by ešte s dvoma démonmi prísť na prázdniny do Temného sídla, ak by si im to Tom umožnil,” pozriem sa na Toma.

“Iste. Ale aký majú dôvod?” zamračí sa.

“V podstate ak im dovolíte prísť, je dosť veľká pravdepodobnosť, že nájdeme Harryho, ale to by ste najprv museli spoznať Rainbowa,” pokrčím ramenami.

“Uniká mi pointa, čo s tým majú spoločné,” prižmúri oči.

“Možno na to prídeš,” usmejem sa.

“Fajn. Tak nech prídu. Kedy by to malo presne byť?” povzdychne si zmierený s tým, že jeho sídlo sa stáva sídlom démonov.

“Dnes večer podľa všetkého. A Tom. Budeme musieť byť opatrný. Nezabúdaj, že je už v druhom mesiaci tehotenstva,” no fakt.

Väčšiu nápovedú mu dať už nemôžem. Prikývne a potom sa všetci odmiestnime do sídla. Prídu k nám všetci, ktorí tu mali byť, teda až na…..Až teraz mi tu niekto začne chýbať.

“Kde je vlastne Eldorádo s Charliem a kde sú Abraxas s Nevilom?” spýtam sa nechápavo.

“Keby si tak dlho nebalil, tak by si vedel, že im prišiel list, že Erish už porodil. Išli na naše sídlo, zoznámiť sa s bratom. K večeru by sa mali vrátiť sem aj oni, aj naši trýkovia a zostať by mali až do nového roku. Potom si prišiel ty s tým, že aj Rod Moon sa sem chystá. Takže toto budú vážne zaujímavé Vianoce,” uškrnie sa Herakles.

Och. Takže máme nového bratranca? To je super!!!

“Ako sa volá?” spýtam sa nedočkavo.

“Amadeo von de Klaid - Slizolin.” usmeje sa Tarrian.

“Kedy sa vlastne narodil?” spýtam sa nechápavo, keďže sme o tom nevedeli.

“Pred týždňom, len Erish mal nejaké komplikácie pri pôrode, tak nás nechceli zaťažovať,” prezradí mi po ceste do jedálne Herodes.

Povzdychnem si. Našťastie sú všetci v poriadku.

“A ako sa máš ty?” spýtam sa.

“V pohode. Som len v druhom mesiaci. Zatiaľ nemusím mať nejaký výrazný strach. Ale stále mám divný pocit v podbrušku. Hromadí sa mi tam príliš veľa mágie a netuším čím to je. Už takmer nedokážem udržať svoje schopnosti. Všetka moja moc sa sústredi len na moje dieťa a ja sa stávam bezmocným. Potrebujem Harryho moc, aby prezrel moje dieťa. Neviem, či to takto má byť,” odpovie mi smutne.

“Možno ti dokáže pomôcť Rainbow. Dnes večer má tiež prísť na sviatky,” chytím ho za rameno.

“Áno. Počul som keď niečo spomínal Herakles. Prečo vlastne príde? My musíme nájsť Harryho a pomôcť Heramesovi. Nemáme čas hostiť kráľa Rodu Moon,” povzdychne si zničene.

“Všetko stihneme. Zobudíme Heramesa a nájdeme Harryho,” pokrútim hlavou.

Prikývne a usmeje sa. Prídeme do jedálne a sadneme si za stôl.

“Čo vám tak trvalo sem prísť?” spýta sa nás Fred.

“Len sme sa zarozprávali,” usmejem sa nežne a pobozkám ho.

Opriem sa o Georgea a ten ma začne kŕmiť. Sčervenám, ale ponúkané jedlo si vezmem.

Eldorádo

                      Som aj s bratom a našimi partnermi na našom rodinnom zámku. Sedím na tatinovej posteli a v náručí držím svojho malého bračeka. Abraxas sedí vedľa mňa a tiež sa naňho zamilovane pozerá.

“Je prekrásny. Konečne som aj ja starší brat,” zasmeje sa Abraxas.

Uškrniem sa. To je pravda. Doteraz bol len ten mladší. Podám Amadea tatinovi a sám s Abraxasom odídem do obývacej miestnosti. Tatino sa musí zbaliť a pripraviť na cestu do Temného sídla.