LXII.

LXII.

Harry

                 V piatok poobede napíšem riaditeľovi list, že sa zastavím v Bradaviciach, aby som sa pozrel na svojich démonov. Je mi jasné, že Brumbál o démonoch, ktorí študujú v Bradaviciach dávno vie. Jemu nikdy nič neušlo a ak niečo hej, tak to čoskoro zistil. Ginny s Hermionou zradili až moc. Teraz s nami musí spolupracovať, inak by som ho hneď zabil. Len je škoda, že nevie, čo naňho prichystali Ginevra a Hermiona. Rod Moon ich sleduje v poslednej dobe oveľa viac. Spojili sa s lovcami a to nie je dobré. Vôbec sa mi to nepáči. Taktiež neviem pochopiť, prečo mi to Herames nepovedal. Od Reda viem, že sa mu o tom snívalo. Oblečiem sa do teplého oblečenia a odídem za Nightmareom, ktorý ma už čaká aj s Blackom v hale. Oni dvaja idú so mnou ako moja stráž. Bohužiaľ musia ísť vo svojej ľudskej podobe. Spolu sa prenesieme priamo do Veľkej siene. Práve prebieha večera. Uškrniem sa.

“Kto ste?” spýta sa zamračene Brumbál a namieri na mňa prútikom.

Ten mu okamžite vyletí z ruky a chytí ho Nightmare.

“Nepovažuj sa mieriť tým drevom na nášho kráľa,” zavrčí a prútik mu prelomí.

Brumbál sa len zamračí. Všade okolo sa ozvú zalapania po dychu a krik.

“Pán riaditeľ, obaja dobre vieme, že toto rozhodne nebol váš pravý prútik. Dokonca ani mágia z neho nebola cítiť. Ak chcete túto školu chrániť len obyčajným drevom, tak ste na tom oveľa horšie ako som si myslel. S tým úrazom hlavy by ste mali niečo robiť,” poviem chladne.

“Tak čo tu robíte?” sadne si.

“Písal som vám list, že sa zastavím pozrieť svoju rodinu. Takže si ma vôbec nevšímajte,” otočím sa k Prinsaru.

“Kto ale skutočne ste? A kto sú oni?” spýta sa Snape zamračene.

Pozriem sa mu do oči.

“Rainbow Moon. Kráľ démonov. A toto sú Princ Nightmare Moon a Princ Black Moon,” poviem a otočím sa ku stolu kde sa na mňa usmieva Beny.

Prejdem opatrne bariérou, pričom si jasne uvedomujem rôzne pohľady od študentov. Všetci od stolu Prinsar sa na mňa pozerajú nechápavo, podozrievavo alebo nenávistne. Jedine Beny vyskočí a skočí mi so smiechom okolo krku. Samozrejme jemne, aby neublížil dieťatku.

“Prišiel si! Vďaka Bohu. Myslel som si, že sa ti stalo niečo vážne, keď si sa tu neukázal. Vedel som, že tá kliatba ťa nemôže dostať v plnej sile, Rainbow,” neprestáva hovoriť.

Zasmejem sa.

“Som rád, že si o mne nepochyboval, Beny,” usmejem sa naňho.

Teraz nás od stolu sledujú len nechápavé pohľady.

“Poď si sadnúť. Určite musíš byť unavený,” posadí ma na voľné miesto pri ňom.

“Beny. Som tehotný nie chorý,” zasmejem sa a ponúknuté miesto prijmem.

Potom sa Beny privíta aj s mojim doprovodom.

“Ahoj Nightmare, Black,” usmeje sa.

“Ako sa máš Beny? Už si nemal žiadne príznaky odkedy sme ťa vyliečili, že? Nikdy nebol čas sa ťa to spýtať,” usmeje sa Nightmare.

Spolu s Blackom si sadnú na voľné miesta.

“Nie už nie. Som vám vážne vďačný. Neviem čo by som robil keby nebolo Harryho,” pokrúti hlavou.

Presne tak Beny. Len pekne hraj. Po večery sa ideme s Benym prejsť po škole. Trochu sa mi točí hlava, tak ma Nightmare pridržuje. Prídeme aj do klubovne Prinsaru, kde sú kompletne všetci, čiže aj profesori a prebieha tam rozhovor v plnom prúde. Hlavným tématom sme samozrejme my.

“Dobrý večer,” ohlásim nás chladne.

Keď mám hrať svoju rolu, tak poriadne. Ale robí mi to trochu problémy kvôli Tomovi, ku ktorému sa chcem pritúliť a aj kvôli Herodesovi, ktorý ma zamyslene sleduje. Snáď na to nepríde.

“Dobrý,” odpovie Sírius.

“Čo tu robíte? Rod Moon nám nikdy nepomáhal a teraz ste tu častejšie ako duchovia na hrade. Prečo?” spýta sa Terztan.

Sadnem si na gauč. Nightmare a Black stoja pri dverách.

“Nič sa nezmenilo. Rod Moon na vás vždy dával pozor. Stále dáva. Tiež sme vás chceli varovať,” opriem sa opatrne o Benyho, ktorý si sadol vedľa mňa.

“Pred čím?” spýta sa nechápavo Tom.

“O Brumbálovi vieme. Máme ho na očiach,” zamračí sa Lucius.

Pousmejem sa.

“Nič neviete….. Nemáte trochu vody?” spýtam sa.

Som celkom unavený a maličký je nepokojný.

“Iste. V ktorom mesiaci si?” podá mi pohár vody Eldorádo.

“Ďakujem. V prvom,” odpoviem.

“Tak aké varovanie pre nás máš?” spýta sa Severus.

“Brumbál nie je ten, ktorý predstavuje najväčšie nebezpečenstvo. Rovnako ako celý Rád a z časti aj vy so smrtijedmi, tak aj on je iba figúrkou na šachovnici, ktorú ovládajú Ginevra Weasleyová a Hermiona Grangerová. To oni sú to najväčšie zlo. Dostali do hrsti Brumbála, ktorý si myslí, že všetkým hýbe, ale pravda je, že síce hýbe všetkým, ale pod rukou tých dvoch. Brumbál by nikdy nebol schopný ničoho z toho čo robí keby v tom nemali prsty tie kravy. Rod Moon ich sleduje už dlho. Rovnako ako všetko čo sa na Zemi deje,” odpoviem.

“Ako môžete vedieť všetko?” spýta sa nechápavo Remus.

“Rod Moon nemá priezvisko Mesiaca len tak. Ovládame vesmír. Slnko, Mesiac, Hviezdy, živly jednoducho všetko je v našich rukách. Démoni ovládajú síce živly a podobne, ale Vesmírne telesá sú len naše a nikto neovláda živly a prírodu tak ako my,” usmejem sa.

Všetci sa na mňa prekvapene pozerajú. Stále mi je nejak blbo.

“Rainbow, už musíme ísť. Sme tu príliš dlho. Preto ti nie je dobre,” príde ku mne Black.

“Iste Blacku. Ešte sa uvidíme,” usmejem sa a spolu s Blackom zamierim von.

“Počkaj. Prečo nám, ale rod Moon pomáha?” zastaví nás Rudolfús.

“Rodina si má pomáhať a nie sa nenávidieť,” odpoviem.

“Ale my nie sme z rodu Moon,” postaví sa Herodes.

“Rod von de Klaid je potomkom rodu Moon. Je to príliš vzdialené, ale stále je váš rod vedľajší potomok toho nášho,” prejdeme cez zrkadlo a hneď sa premiestnime, aby nás nemohli sledovať.

Nightmare je hneď za nami.

Beny

                  “Čo to malo znamenať?” pozrie sa na mňa Tarrian hneď ako odídu cez zrkadlo.

“Čoby. Už nám nemálo pomohli. Vďaka ním sme našli Herodesa a vďaka ním mám predstavu kde je Herakles s Heramesom a hlavne Harry. Mne osobne zachránili život a vám tiež. Tak prečo by nás nemohli ísť pozrieť?” pokrčím ramenami.

“Máš pravdu, ale ten kráľ mi prišiel povedomý. Navyše odkedy majú Moonovci kráľa? A zaujímavé je, že Harry zmizol presne vtedy, keď sa objavil Moon, je tiež tehotný a ešte aj rovnako dlho, plus je tiež kráľom. Kráľov démonov je niekoľko. Každý rod má svojho kráľa, ktorý sa buď podriadi najmocnejšiemu, alebo bude vzdorovať, takže sa z toho rodu stane uhlavný nepriateľ. To je zákon. Príde mi divné, že sa tu ten Rainbow objavil. Nikdy som o ňom nepočul. Navyše mi přišel až príliš povedomý,” zamyslí sa Herodes.

Uškrniem sa. Chytrý. Možno, že na to prídu. Ale aj tak im to poviem ak na to neprídu než zachránime Heramesa.

“Teraz to nerieš. Musíme ísť do toho lesa. Choď si ľahnúť aj s Terztanom a Abraxasom. Keď sa vrátime, tak vám všetko povieme,” pozrie sa na Herodesa Tom.

Menovaný chalani si povzdychnú, ale s prianím dobrej noci sa zavrú v izbách. My si oblečieme teplé plášte a tajným vchodom odídeme do lesa. Ten vchod nás vyhodí uprostred lesa, takže väčšinu cesty prežijeme bez väčších problémov. Les je tmavý a všade okolo sú divné zvuky. Mám strach.

“Nikto sa nebude oddeľovať. Všetci musíme zostať pri sebe, je to jasné?” spýta sa Tom.

Prikývnem a pritisnem sa k dvojčatám. Premením sa na tigra a ostatný, teda až na Eldoráda sa tiež premenia do svojich zvierat. Teraz som už pokojnejší. Navyše takto dokážeme vystopovať Heraklesa oveľa lepšie. Všimnem si, že Sírius je tiež premenený.

“Fajn. Takže kde začneme?” spýta sa Ron.

Tarrian zaňuchá vo vzduchu a rozíde sa hlbšie do lesa. Zamierim za ním a všetci ostatní za mnou.

Herakles

                      Je neskoro. Mesiac svieti a krásne osvetľuje celý les. Dnes odmietam spať na strome. Premením sa do svojej druhej podoby, do podoby čiernej pumy a odídem hlbšie do lesa. Je tam jedna jaskyňa, kde žijú Temné pumy. Sú to najnebezpečnejšie tvory z mačkovytých šeliem. Medzi nich zapadnem. Pri jaskyni ma príjmu k sebe a tak sa uložím pri stenu skaly a zaspím. Konečne sa možno normálne vyspím. V spánku si to ani neuvedomím, ale premením sa na človeka a jedna puma si pri mňa ľahne, aby ma strážila.

Tarrian

                   Zacítil som Heraklesov pach neďaleko nás. Idem tým smerom a je mi jedno, či idú za mnou. Počujem, že Beny ide, ale ostatných už nepočujem, pretože som ďaleko.

‘Tarrian počkaj. Kam ideš?’ zastaví ma Beny.

Keď sa otočím zistím, že sú za mnou aj ostatní.

‘Herakles je týmto smerom,’ kývnem hlavou smerom do lesa.

“Myslím, že chce aby sme šli za ním. Podľa neho je Herakles hlbšie v lese,” povie nahlas moju myšlienku Charlie.

Prikývnem. Otočím sa a idem ďalej do lesa. Ron sa drží pri mne a všetci si dávame pozor na svoje okolie a hlavne sa musíme pozerať pod nohy. Je tu veľmi veľa koreňov a hlavne bažín. Každú chvíľu sa niekomu šmykne, alebo sa mu prepadne noha do diery. Rona som musel niekoľko krát zachytiť, aby neskončil na zemi. O hodinu nám cestu zastúpi niekoľko čiernych pum. Ale nie sú to obyčajne pumy, ale Temné pumy. Veľmi nebezpečné magické zvieratá. Zastavím sa a zakryjem Rona. Zavrčím.

Beny

                      ‘Kto ste?’ zastúpi nám cestu niekoľko Temných pum.

Tarrian zavrčí a skryje Rona. Povzdychnem si. Nie sú to démoni a on nie je mačací démon takže im nemôže rozumieť.

‘Nechceme Vám ublížiť. Hľadáme tú svojho druha. Je zakliatý a stratený v tomto lese. Teda aspoň si to myslíme. Neviete o ňom prosím niečo?’ postavím sa dopredu a vysvetlím im našu situáciu.

‘Mali by sme vás zabiť. Sme hladný. Lenže to by nám strážca lesa nikdy neodpustil. Strážca lesa sa nachádza v našej jaskyni. Môžete tam ísť pod podmienkou, že nám nič neurobíte a nič o našej jaskyni nikdy neprezradíte,’ odpovie podľa všetkého ich vodca.

Prikývnem na súhlas a pokyniem ostatným nech idú za mnou. Temné pumy nás dovedú až k ich jaskyni.

‘Nemyslíte si, že Vám strážcu len tak vydáme. Jeho partner si bude musieť vybrať, kto je skutočný Herakles,’ povie vodca a pred jaskyňou sa zoradí osem šeliem.

Premením sa.

“Zobrali nás sem pod podmienkou, že o tomto nikomu nepovieme. Herakles je tu. Je to strážca tohto lesa, takže ani les a ani pumy sa ho nechcú vzdať. Musíš si vybrať ktorý z nich je Herakles. Ak odpovieš špatne, tak Herakles zostane v lese,” pozriem sa na ostatných.

Zamračia sa.

“Dobre. Skúsim to,” prikývne Severus.