LXI.

LXI.

Rudolfús

                  Dnes je už streda. Ani si neuvedomujem ako ten čas letí. Dnes musíme ísť do Azkabanu. Potrebujem odtadiaľ Herodesa dostať. Teda ak tam je, čo dúfam, že je. Na raňajkách sa mi do rúk dostane Denný Prorok. Ani ho nečítam. O tom útoku nám povedal Tom už včera večer. Podľa všetkého to rodina Grangerovej neprežila. Očami ju vyhľadám pri Chrabromilskom stole. Vyzerá dosť naštvane. Uškrniem sa. Čo už. Možno sa prestane motať do vecí, do ktorých jej nič nie je. Aj keď…..dosť o tom pochybujem. Postavím sa a odídem do Prinsarskej klubovne. Pomaly sa tam všetci stretávajú a chystajú plán. Samozrejme študenti musia ísť na vyučovanie. My si už poradíme s tým Azkabanom.

“Kto všetko ide?” započujem bratov hlas zo spoločenky.

“Podľa všetkého len ja, ty, Rudolfús a Tom. Pred Azkabanom sa k nám pridajú aj nejaký ďalší smrťožrúti,” odpovie Lucius.

Akurát vtedy vojdem dnu.

Azkaban rovnaký čas…..

Herodes

                      Pozerám sa do svojho čarovného zrkadla na Bradavice. Pousmejem sa a ruku si položím na bruško.

“Neboj sa maličký. Tvoj otec pre nás ide,” zašeptám.

Snáď bude všetko v poriadku. Ľahnem si do postele a obraz zo zrkadla zmizne. Mám strach. Áno. Aj vo svojej chladnej podobe som dostal strach. Strach, že sa niečo stane môjmu malému alebo tým, na ktorých mi záleží.

Temný Svet rovnaký čas……

Harry

                     Stále si nemôžem spomenúť. Ležím vo veľkej posteli v izbe, ktorú mi ukázal Nightmare a ruku mám položenú na brušku. Stále nemôžem celkom uveriť tomu, že pod srdcom nosím Voldemortové dieťa. Nie, nie Voldemortové, ale Tomové. Nightmare mi povedal, že mu mám tak hovoriť. Aj keď sa mi to meno nehodí k jeho terajšej hadej podobe. Nechápem, ako som toho odborného hada mohol milovať a urobiť si s ním dieťa, keď som bol ešte pri zmysloch. Kiežby som si spomenul, čo sa za posledné mesiace stalo. Tak moc si chcem spomenúť.

“Ty mi asi nepomôžeš maličký, že?” povzdychnem si a pohladím si bruško.

Síce neviem pochopiť, čo sa zmenilo, ale viem, že svoje dieťa budem milovať, aj keby mal byť splodený samotným peklom. Je to predsa len súčasť aj mňa a môjho rodu. Patrí ku mne. A ty patríš k Tomovi.Ozve sa mi v hlave. Trhnem sebou. Kto to bol? Zamračím sa a pokrútim hlavou. Už mi šibe.

‘Tak nehovor,’ ozve sa znovu.

“Kto si!” vystraším sa.

‘Som tvoj najstarší syn, ktorého nosíš pod srdcom. Viem čo sa deje. Na nášho ocka si spomenieš,’ započujem zase tíško.

Som tak šokovaný, že nemôžem odpovedať. Pohladím si bruško. Aké schopnosti vlastne mám!!!??

Les rovnaký čas…..

Herakles

                      Prechádzam sa lesom a stále myslím na ostatných. Prídu vôbec po mňa? Pozriem sa na veľký mrak nad Bradavicami. Herames. Čo s tebou je braček? Čo je so všetkými bratmi? Ty to určite vieš najlepšie. Vidíš ďaleko, tam kam my ostatní nevidíme. Pomôž nejakým spôsobom Severusovi, aby ma našiel čoskoro. Len tak môže Lucius nájsť teba.Stále sa pozerám na ten jeden mrak a v duchu si stále opakujem toto prianie. Nechcem tu byť. Prosím. Chcem ísť domov. Povzdychnem si. Snáď sa toho čoskoro dočkám. Pozriem sa na jednorožcov. Tí so mnou chodia všade. Strážia ma a snáď dávajú správy ostatným….

Pred Azkabanom…..

Rudolfús

                        Práve sme pred Azkabanom. Teda, len ja, brat, Lucius, Tom a ešte asi päť ďalších smrťožrútov. Zdá sa mi to tu o dosť temnejšie ako keď som tu bol naposledy.

“Všetko pôjde rýchlo, je vám to jasné? Žiadne zastávky a každého, kto vás bude ohrozovať zabite!” rozkáže Tom.

Musí si zachovávať svoju tvár. Hneď ako to dopovie, tak sa vyberieme k bráne. Hneď tam zabijeme prvých bystrozorov.

                       Už sme tu pol hodinu. Prešli sme pomaly celý Azkaban a prekvapivo na nás nezaútočil ani jeden Dementor. Ale kde môže byť Herodes?

“Našli ste ho?” spýtam sa brata s Luciusom, ktorý sa ku mne práve pridali.

“Nie,” odpovedia.

Sakra! Rozbehneme sa ďalšou chodbou. Pri tejto príležitosti oslobodíme zopár smrtijedov, o ktorých vieme, že sú verný. Akurát vtedy sa na oblohe objaví znamenie zla. Tom odvoláva útok. Ale nie. A čo Herodes? Ak sem ale prišli bystrozori a chytili by ma, tak by som mu asi nepomohol. Sakra! Cestou dosť nadávam, ale nakoniec aj tak idem s Luciusom a Rabastanom preč.

“Prídeme preňho,” zašepká Lucius tesne pred tým, než sa premiestnime.

Viem. Viem, že sa preňho musíme vrátiť, inak nemôžeme ísť ani pre ostatných. Objavíme sa uprostred Prinsaru.

“Prečo si nás odvolal?” spýtam sa Toma, ale hneď sa mi všetky slová vytratia z úst, keď uvidím koho drží.

“Hero,” pousmejem sa a zoberiem si ho od neho.

“Rudi,” objíme ma okolo krku.

Celý sa trasie a všimol som si, že je vo svojej normálnej podobe.

“Ako?” spýtam sa nechápavo Toma.

“Vyzerá to tak, že stačila iba tvoja prítomnosť v Azkabane z vlastnej vôle, aby bola kliatba celkom zlomená. Našiel som ho v najtemnejšom podzemí. Podľa všetkého tam žil celé roky,” odpovie mi.

Herodes sa do rozhovoru vôbec nezapája. Pozriem sa naňho a zistím, že zaspal, len stále sa trasie zimou.

“Čo sa tu deje?.....Herodes! Takže ste ho našli?” príde do spoločenky unavený Beny.

“Áno našli. Ako to, že nie si na vyučovaní?” spýta sa Lucius.

“Bolo mi zle, tak som si išiel ľahnúť. Aj tak už bude obed,” pousmeje sa.

“Choď uložiť Herodesa do izby, kde je na dverách znamenie Dementora. Ja musím ísť. A vy by ste sa mali ísť ukázať do Veľkej siene. Snažil som sa vám pomôcť, aby ten útok vyzeral, že s tým nemáte nič spoločné,” usmeje sa a odíde.

“Som zvedavý, čo vymyslel. No nič. Musím ísť za ostatnými smrtijedmi. Prídem do Veľkej siene,” odmiestni sa Tom.

Povzdychnem si a zanesiem Herodesa do izby. Ľahnem si k nemu do postele a dávam naňho pozor. Teraz ho nemienim opustiť.

Beny

                    Nerád im klamem, ale keď odišli, tak som namiesto na vyučovanie išiel sem a mysľou sa spojil s Nightmareom. Ten za mnou hneď poslal jedného z jeho démonov. Podľa všetkého jeho bratranec. Volá sa Ourel, má dlhé čierne vlasy so zlatým melírom, jedno oko má modrej farby, druhé zlatej a ovláda čas. Je to Seke. Ten mi pomohol upraviť čas, aby to vyzeralo, že s tým nikto nemá nič spoločné a väzni ušli sami. Keďže si bral aj niečo z mojej mágie, dosť ma to vyčerpalo a len sa modlím, aby som prežil vyučovanie. Som oslabený a tak na vyučovaní nedokážem správne čarovať. Svojej fakulte stratím niekoľko bodov. Na večeru sa ani neobťažujem ani chodiť. Radšej idem na koľaj a rovno do Herodesovej izby. Prekvapivo je hore a sám.

“Ahoj. Je ti dobre?” spýtam sa.

“Nikdy mi nebolo lepšie. Som rád, že som späť. Rudolfús mi povedal všetko, čo sa tu deje. Teraz musíme nájsť mojich bratov. Nevieš kde by mohli byť? Akurát som premýšľal, kde by sa mohli nachádzať,” povzdychne si.

“No mám pocit, že Herakles nebude ďaleko. Určite bude začarovaný v Zakázanom lese. Alebo aspoň niekde blízko Bradavic. Rod Moon, ktorý nám pomáha, mi povedal, že cítia jeho energiu blízko. Navyše ako vládcovia vesmíru vedia kde je, len nám to nemôžu až takto uľahčiť,” pokrčím ramenami.

“Takže. Stačí iba prehľadať les a okolie Bradavic, poprípade samotný hrad?” spýta sa podozrievavo.

Prikývnem a usmejem sa. Malé kroky sú lepšie ako utekať a stratiť sa.

“Už idem. Potrebujem späť. Dobrú noc,” zavriem dvere od jeho izby.

Ľahnem si do svojej postele a zaspím skôr ako sa ku mne pripoja moje lásky.

Herakles

                   Už sa stmieva a ja sedím na brehu jedného malého jazierka. Pozriem sa na nebo.

“Už našli Herodesa a dostali ho do Bradavic. Teraz som na rade ja. Musím im to trochu uľahčiť. Musia ma čoskoro nájsť,” zašeptám do ticha noci postavím sa.

Som unavený. Už dlho som nespal. Nemôžem tu poriadne zaspať. Spln je už na druhý týždeň. Les je nepokojný, ale iným spôsobom ako pri Nove. Pomaly kráčam lesom k vysokému stromu, ktorý sa stal mojim dočasným domovom. Vyleziem si na pevný konár a za šumu lístia a zvukov nočných tvorov zaspím spánkom spravodlivých. Už sa potrebujem vyspať. Strážiť les nie je sranda. Zvlášť keď každú chvíľu ťa niečo zobudí…..napríklad pád zo stromu!!!

Severus

                   Je už večer a u mňa na treste sa majú zísť niekoľkí študenti z Chrabromilu. Uškrniem sa. Predsa len mi to ešte ide. Na dvere kabinetu mi niekto zaklope. Predpokladám, že sú to oni. Už minútu meškajú.

“Desať bodov z Chrabromilu za neskorý príchod,” zavrčím na troch Chrabromilčanov keď sa otvoria dvere.

Postavím sa.

“Poďme. Musíme ísť nazbierať niekoľko prísad do lesa. A nemáme na to celú noc,” popoženiem ich.

V lese im dám pokyny čo majú hľadať a sám sa vyberiem pre ďalšie prísady. Mám tu z toho iný, divný, pocit. Nikdy som ten pocit nemal. Ako keby tam bola mágia, ktorá má priťahuje. Potrasiem hlavou. To je somarina. Pozbieram potrebné prísady a nájdem tie príšery, ktoré som zobral so sebou. Cestou z lesa nájdem na zemi prútik. Zamračím sa. Nikdo nenechá svoj prútik len tak pohodený. Keď si ho lepšie pozriem, zistím, že patrí Heraklesovi. Oči sa mi rozšíria a rýchlo dobehnem tie príšery, ktoré už zmizli za dverami hradu. Teraz na nich nemám náladu. Idem rovno do svojich komnat a posadím sa pred krb. Ako to tak vyzerá, tak na víkend máme v pláne prehľadať Zakázaný les. Uškrniem sa. Čoskoro budeš zase môj, Herakles.

Harry / Rainbow

                    Mám hrozne divný sen. Sú to obrazy. Pamätám si každý detail toho sna. Alebo to nie je sen? Trhnutím sa prebudím z tej nočnej mory. Som celý spotený a srdce mi divoko búcha. Chytím sa za bruško.

“Rainbow? Čo sa deje? U mňa v izbe sa spustil alarm,” objaví sa vo dverách Nightmare.

“Ja….spomenul som si,” zašeptám stále zdesene.

Prejde ku mne a pevne ma objíme.

“Prečo sa to stalo? Chcem ísť domov. Chcem ísť za Tomom,” vzlyknem do jeho trička.

“Čoskoro pre teba prídu. Uvidíš. Navyše ty za nimi môžeš ísť ak budeš chcieť, ale budeš sa sem musieť vrátiť dokiaľ ťa oni nespoznajú alebo dokiaľ pre teba neprídu sem. Snažíme sa im to hľadanie uľahčiť, ale nie je to vôbec jednoduché, keď sa nepozerajú na znamenia. Ten Heraklesov prútik našiel až dnes večer Severus. Pritom ho mali na dosah skoro stále. Už som fakt nevedel kam ho dať, aby ho uvideli,” zasmeje sa ticho.

Usmejem sa cez slzy.

“Pôjdem sa za nimi pozrieť,” prikývnem a pomaly zaspím.