LVII.

LVII.

Herodes

                V noci som nemohol spať, lebo ma každú chvíľu volali Dementori, tak som sa tajne premiestnil do Azkabanu. Prešiel som k svojmu zrkadlu. Čo sa zase deje, že ma moja rodina nenechá spať? Toto nebude len tak. Skontrolujem celé Bradavice až uvidím, čo mojich Dementorov tak znepokojuje. Weasleyová a Grangerová. Ako inak. Hm…… tak ony poznajú lovcov. Takže to oni nás napadli v tom lese? Nie je divu, že o nás toľko vedia a neboja sa nám postaviť do cesty. Veď sa ešte uvidí, kto má na viac. Či lovci, kúzelníci alebo Démoni! Nikto nebude ohrozovať moju rodinu. Napíšem na kus pergamenu vzkaz Harrymu, že sa nejakú dobu do Bradavic nevrátim. Potom pošlem oficiálny list Brumbálovi, že mi ochoreli rodičia, tak sa na niekoľko dní stiahnem z Bradavic. Hneď potom sa premiestnim na náš rodinný hrad, kde sa práve nachádzajú všetci. Neuvedomím si, že spia, takže začnem behať po hrade a všetkých hľadať. Až potom mi dôjde, že je hlboká noc. Povzdychnem si a sadnem si za stôl s pohárom vody.

“Čo tu robíš, tak neskoro?” započujem za sebou strýka Arana.

“Ahoj. Neuvedomil som si koľko je hodín. Chcel som…..”

“Ja viem. O tých dvoch…. Weasleyová a Grangerová. Už o nich viem. Sledujem lovcov už dlho. Vráť sa teraz do školy. V tvojom stave by si sa nemal stresovať,”

“Ako to vieš?” spýtam sa.

“Som strážcom smrti. Toto ma nemôže zaskočiť,” usmeje sa a odíde.

Povzdychnem si a za chvíľu som späť v mojej izbe v Azkabane. Ľahnem si do postele, tiene si ma pritiahnu k sebe a zaspím.

Harry

             Celú noc rozmýšľam nad jediným. Ako som to mohol nosiť? Ako to môže nosiť on? Je to snáď v pohode? Áno vyzeráme super a Tom po mne ide, ale oplatí sa to? Hm…….neviem. Čo budeme robiť? Čo by sa stalo ak by som sa o to postaral? Najlepšie to spáliť. Ale čo s tým? On je dosť precitlivený keď sa jedná o tie veci. Možno zámena? To hej. Zničiť to nedovolí, ale upraviť by to šlo. Uškrniem sa. Pozriem sa na hodinky. Tri ráno. Čas na plán. Je mi jedno koľko je hodín. Musím to urobiť hneď inak nezaspím. Ešteže tu nie je. Pomaly a ticho sa blížim chodbou k dverám od jeho izby. Toto bude veľká zábava. Pomyslím si a otvorím dvere, ktoré následne zavriem. Pozriem sa na môjho nepriateľa a zle sa uškrniem. Za toto ma zabije. Otvorím dvere od skrine a začnem čarovať. Neviem čo to do mňa vošlo, ale bez tohto by som nezaspal……

                 O hodinu som spokojný s tým, že som sa dokázal dostať aj do iných izieb a s uspokojením sa vrátim k Tomovi a ľahnem si do postele. Konečne môžem spať. Síce ma ráno ostatní asi zabijú, ale ja kvôli nim nebudem ponocovať!

Herames

                    Ráno ma prebudí slnečný svit. Usmejem sa keď si uvedomím, že ležím v Luciusovom náručí. Vydýchnem a pomaly sa vymotám z jeho príjemnej náruče. Odídem do kúpeľne, kde vykonám rannú hygienu a rýchlo sa osprchujem. Do izby sa vrátim, len s uterákom okolo pásu. Všimnem si, že Lucius je už tiež hore a zvedavo ma pozoruje.

“Dobré ráno,” usmejem sa a prejdem ku skrini.

“Dobré ráno, láska,” odpovie.

“Ak chceš choď do sprchy. Dnes to bude náročný…..deň,” zaseknem sa keď zbadám svoje oblečenie.

To školské je v pohode, ale moje ostatné veci sú…….

“Čo sa stalo?” zamračí sa Lucius.

“Niekto mi zmenil všetko oblečenie,” zoberiem do ruky niekoľko vecí, ktoré boli pred tým šaty a sukne.

Teraz sú to rifle, kraťasy a…. Síce sú pekné, ale kde sú moje veci?! Zamračím sa a sústredím sa na tenké nitky mágie. Má v tom prsty Harry. Sakra. Rýchlo vybehnem na chodbu a mierim do spoločenky. Je mi jedno, že som takmer nahý. Už tam sedia všetci, čo tu zostali, okrem Toma a Harryho. Všimnem si, že ostatní majú na sebe tiež iné handry. Pozrú sa na mňa.

“Takže aj ty si schytal tú premenu, v ktorej má určite prsty Harry?” spýta sa Eldorádo.

“Zdá sa. Myslíte, že je to aj u ostatných?” spýtam sa a za mnou sa objaví už prezlečený Lucius.

“Najprv by si sa mal obliecť,” pobozká ma Lucius do vlasov a odíde si sadnúť k ostatným.

Sčervenám a kúzlom si hneď oblečiem niečo z toho, čo držím v rukách. Potom si sadnem k ostatným.

“Áno. Prezreli sme skrine Benymu, Elovi, Abovi, Tarrianovi a aj Terztanovi, len Heraklesovi sme sa báli do nej pozrieť. Vieš predsa aký je závislý na svojich veciach,” povzdychnem si.

V tom dnu pomaly vojdú Terztan s Benym. Hneď ako nás uvidia, tak sa usmejú, ale keď si všimnú naše handry, tak sa zarazia a pozrú na seba. O chvíľu sa to opakuje s Abraxasom, Eldorádom a Tarrianom.

“Ako sa zdá, tak Harry sa v noci dobre zabával,” povzdychneme si na vysvetlenie.

“Urobil to aj z našimi vecami?” spýta sa opatrne Abraxas.

“Bohužiaľ áno a bojím sa, že ani Herakles nebol ušetrený,” odpovie Rudolfús.

“Čomu som nebol ušetrený?” ozve sa od vchodu zvedavo a my sa zľakneme.

“A...ahoj Herakles. Čo tu robíš?” prehltne ťažko El.

“Prišiel som sa len prezliecť na vyučovanie. Čakal som, že už budete na raňajkách…… Čo to máte na sebe?” spýta sa nechápavo.

Nikto z nás sa mu to neodvážil povedať. Keď sme dlho ticho, tak len pokrčí ramenami a odíde do izby. O chvíľu sa odtadiaľ ozve krik až sebou trhneme a Herakles príde naštvane do obývačky.

“Kto. To. Urobil?!” zahuláka naštvane, so slzami v očiach, z ktorých mu ešte aj lietajú blesky.

V rukách drží svoje najmilšie oblečenie. Nechceme mu odpovedať, ale o chvíľu zacíti Harryho mágiu aj on. A práve vtedy sa Harry unavene dostaví medzi nás. Tom je mu v pätách.

“Čo je to tu za krik?” zívne.

“Ako si mohol?” spýta sa ticho Herakles a celý sa trasie od plaču.

“Nemohol som spať,” odpovie a usmeje sa milo.

Vyvalíme naňho oči.

“Nemohol si spať, tak si nám pozmenil veci?” spýtam sa nechápavo.

“Áno. Odteraz sa to tu zmení. A choďte sa obliecť. A nie do školských uniforiem. Oblečte si normálne veci. Nemám náladu na tie každodenné handry,” povie znechutene.

Otočí sa a odíde naspäť do izby. Tento krát bez Toma.

“Mám pocit, že mu to tehotenstvo nerobí dobre,” zavrčí Herakles.

“Herakles, hlavne neurob žiadnu hovadinu,” varujem ho.

“Neboj sa. Nič mu nespravím…….ach jaj. Síce ho teraz nemám moc v láske, ale stále je to môj malý braček…….. Ale čo moje veci?!” rozplače sa znovu a sadne si pri Ela, ktorý ho objíme.

“Chováš sa ako malý. Radšej sa poďme prezliecť. Vyzerá to tak, že Harrymu začali liezť na nervy šaty a sukne,” zasmeje sa Abraxas.

On je jeden z mála kto si z toho nerobí ťažkú hlavu a je mu jedno, že na sebe nemá sukňu. Odídeme do izieb sa prezliecť. Problém nastane, keď netuším, čo s čím mám skombinovať.

“Nejaký problém?” spýta sa Lucius, ktorý sa pozrie dnu.

Zamyslene sa naňho pozriem a premýšľam, že Harry by mi mohol pomôcť.

“HARRY!!!!” zakričím a započujem, že v rovnakom čase ho zavolal aj Beny.

Vyjdem na chodbu. Kde uvidím stáť Benyho a aj ostatných medzi dverami izieb. Harry vyjde z izby oblečený do rifľových bielych kraťasov do pol stehien a v zelenom tričku s krátkym rukávom. Vlasy má jednoducho zopnuté na zátylku zlatou sponou. Skepticky sa na nás pozrie a ukáže do svojej izby. Potom si založí ruky na hrudi a čaká kým tam neprídeme. Vojdeme dnu a posadáme si kam sa dá. Harry nás tu zavrie a odíde. Pozrieme sa na seba. Nikto nechápe, dokým sa nevráti aj s nejakými vecami.

“Herames,” kývne mi aby som šiel za ním do kúpeľne.

Zavrie za nami dvere a z kopy vecí vytiahne modré rifle, ktoré tesne pasujú na moje telo a k tomu biele tričko s krátkym rukávom. Keď si to oblečiem, tak si obujem biele tenisky a Harry mi zopne vlasy rovnako ako ich má on.

“Pošli sem Benyho,” usmeje sa na mňa.

Prikývnem a vyjdem von. Než zavriem, tak mi do ruky strčí modrý plášť.

“Inak kde je Herodes?” napadne ma.

“Napísal mi, že sa tu pár dní neukáže. A nezabudni na náhrdelník,” odpovie.

Pošlem mu tam Benyho. Ja odídem do spoločenky, kde nikto nie je. Už museli ísť na raňajky, tak idem aj ja. Dnes už budú sedieť u profesorského stolu.

Harry

                        Benymu dám rovnaké kraťasy ako mam ja len žltej farby a k tomu čierne tričko s krátkym rukávom. Vlasy všetkým zapínam len jednoducho na zátylku.

“Tu máš zlatý plášť. Počkaj v spoločenke na Eldoráda a Abraxasa a potom choďte na raňajky. Herames už išiel. Pošli sem tých dvoch,” poviem mu.

S Eldorádom a Abraxasom som bol tiež za chvíľu hotový. El mal na sebe čierne kraťasy a červené tričko a Ab zase biele legíny a ružové tričko. Podal som im plášte. Elovi červený a Abovi ružovy. Dnu mi pošlú Terztana s Tarrianom. Teriho oblečiem do zelených legín, bieleho trička a podám mu šedý plášť, Tariho oblečiem do fialového trička a čiernych kraťasov. Podám mu fialový plášť. Keď odídu, tak prídem do izby, kde čaká stále smutný Herakles. Vedel som, že ho to zraní, ale snáď si toto čoskoro zamiluje.

“Prečo?” pozrie sa na mňa.

“Uvidíš, že to bude lepšie. Niekedy si môžeš obliecť aj svoje staré šaty, ale teraz to nechaj takto. Na oslavy si môžeš obliecť čo chceš. Súhlasiš?” spýtam sa keď si pri neho sadnem.

“Ale ja som mal tie sukne rád,” povzdychne si odovzdane.

“Prečo ti na tom tak záleží?” spýtam sa.

“Najprv mi to bolo jedno, ale…… vieš aké bolo jednoduché dostať Seva tak kam som chcel? Na rýchlovku boli tie šaty dokonalé, ale teraz sa budem musieť najprv dostať z tohto,” ukáže na veci.

Zasmejem sa. Áno. Ešte doteraz si pamätám tu scénu s Tomom po svadbe, keď ma uspokojoval pod stolom a jediný kto to vedel bol Herakles.

“Viem čo tým myslíš. A nehovorím, že si to niekedy nemôžeme zopakovať, ale pochop, že musíme byť viac nenápadný a chovať sa normálne. Sme démoni. Nie plyšové hračky,” usmejem sa.

“Máš pravdu. Tak mi ukáž čo dokážeš. Ja som ti už svoj talent predviedol,” zasmeje sa a podá mi veci.

Oblečiem ho do zelených kraťasov a čierneho trička. Preňho som si prichystal menšie prekvapenie. Zo svojej skrine vyhrabem napodobeninu sukne. Je čiernej farby so smaragdovými trblietkami. Prídem k nemu a pripnem mu to na bokoch kraťasov. Sukňa je len o trochu dlhšia ako kraťasy a navyše to vyzerá, ako keby to bola súčasť kraťasov. Len taká malá vlečka od zadu. Vlasy mu vyčešem do vysokého copu a priviažem mu ho zelenou stuhou.

“Nebudeš sa maľovať, áno?” spýtam sa.

“Iba jemný lesk na pery. Si jasný aj bez tieňov na očiach,” objímem ho.

“Dobre,” zašepká odovzdane.

“To tehotenstvo ťa mení. Mám pocit akoby si bol naša matka,” usmeje sa nežne.

Nechápavo a prekvapene sa naňho pozriem. Usmejem sa a pohladím si bruško. Herakles si na moje bruško položí ruku.

“To malé má veľké šťastie, že práve ty budeš jeho rodič,” povie tíško.

Usmejem sa a podám mu zelený plášť. Sám si vezmem biely a vyrazíme na raňajky.

“Ako kráľ si mal ty vyzerať najlepšie. Prečo si to doprial mne?” spýta sa ma cestou.

“Ja to nepotrebujem, ale ty áno,” pokrčím ramenami a pomaly dôjdeme až na raňajky, ktoré za chvíľu končia.