LV.

LV.

Harry

                   Beny stále ležal na posteli a ticho oddychoval. Mal zavreté oči a cítil som z neho strach. Netuším čo to je za chorobu, ale podľa toho ako sa strachoval a ako sa zachoval Bloody, je to dosť vážne a pre mňa strašidelné. Snáď bude v poriadku. O ďalšiu chvíľu neskôr Bloody odstúpi od Benyho a dovolí mu posadiť sa.

“Tak čo?” spýtam sa netrpezlivo.

“Má Liberkámiu,” povzdychne si.

Beny vzlykne.

“Čo je to vlastne za chorobu?” spýtam sa.

Prídem k Benymu a chytím ho do náruče. Ticho mi plače na ramene.

“Liberkámia je choroba postihujúca len démonov,” príde Black k veľkej elektrickej tabuli a začne ukazovať nejaké obrázky?

Akoto, že im tu ide elektrina?

“Démoni majú v sebe jednu bunku, ktorú nemajú ani muklovia, ani kúzelníci. Kúzelníci majú ale jednu bunku navyše od muklov. Tú bunku máme aj my…… No a práve táto bunka, ktorú majú len démoni je náchylná na toto ochorenie zvané Liberkámia. Táto choroba spôsobuje slabosť, únavu a pomaly zožiera démona zvnútra. Táto choroba je veľmi podobná Temnému jedu. Je dosť nákazlivá, hlavne ju môže dostať ten, kto má oslabenú imunitu ako sú napríklad tehotný démoni. Spúšťa sa väčšinou pohlavným stykom. Démon ani nemusí vedieť, že je prenášač a ani že ju má až dokým nebude mať pohlavný styk. Je to zákerná choroba. Démoni na ňu nepoznajú liek……….až na našu rodinu. Moonlight Moon, náš bratranec, vymyslel pred pár rokmi liek. Dám ti ešte desať fľaštičiek. Daj ich ostatným a čo ti zostane tak to odlož. Nikto ale nesmie zistiť ako sa pripravuje. Je to tajný recept našej rodiny. Tu máš vypi ho,” premení sa na fakt pekného chalana a podá mi jeden elixír.

Zvyšok dá do drevenej krabičky. Beny už prestal plakať po uistení, že ide v poriadku. Bloody mu práve dal tiež jeden elixír.

“Už to je lepšie?” spýtam sa Benyho.

“Áno. Cítim sa lepšie,” objíme ma.

“Ďakujem,” zašepká.

“Orgány sa ti začnú pomaly uzdravovať. Už ti bude len lepšie,” oznámi Bloody.

“Ďakujem aj vám. Vážne sme vám celé roky len krivdili. Som rád, že som vás spoznal,” usmeje sa na Moonov.

Tí iba prikývnu. Nakoniec nás Black vyprevadí pri dvere, pri ktorých čaká malý chlapec s mojím kocúrikom.

“Nech sa páči kráľ. Zablúdil do kuchyne. Mama ma poslala vám ho vrátiť,” usmeje sa maličký.

Skloním sa k nemu a pobozkám ho na čelo a vezmem si od neho Meliho.

“Ďakujem. Bež naspäť za mamou,” pohladím ho po vlasoch.

Zasmeje sa a odíde.

“Vedel som, že budeš dobrý kráľ,” započujem Benyho.

Pozriem sa naňho. Zistím, že Black už odišiel. Objímem Benyho a prenesiem nás späť do cely odkiaľ sme zmizli. Dvere, ktoré sme nechali zavreté boli teraz dokorán. Takže nás tu už hľadali. Vezmem Benyho za ruku a ideme hore. Nikto nikde nie je. Ani v jedálni, ani v jednej sále, tak ideme do knižnice. Kde všetci sú? Pootvorím dvere do knižnice a uvidím, že všetci sú tam. No ako sa zdá, tak Terztan nie je v poriadku. Pozriem sa na Benyho, ktorý má v očiach des a slzy. Takže to Terztan dostal od Benyho. Herakles započuje otváranie dverí, tak sa na nás pozrie.

“Harry! Kde ste boli? Terztan to asi dostal od Benyho…….ktorý už vyzerá v poriadku,” povie nechápavo.

“Má Liberkámiu. Benymu to prepuklo dnes v noci a ako sa zdá, tak Terztan sa nakazil,” poviem pokojne a prídem k stolíku, na ktorý položím drevenú krabičku a aj mača.

“Čože? A kde si vzal to mača?” spýta sa nechápavo Draco, zatiaľ čo démoni zostali úplne bledý.

“Volá sa Meli, nie mača. A Liberkámia je choroba démonov. Terztan, toto vypi. Neublíži to tvojmu malému,” podám mu elixír.

“Čo to je?” spýta sa podozrievavo.

“Liek. Prečo si myslíš, že Beny vyzerá tak dobre? Tento elixír ťa vylieči. A vy si zoberte tiež. Aspoň budeme mať istotu, že to nechytíte,” pozriem sa na bratov.

“Na túto chorobu liek neexistuje,” zamračí sa Eldorádo.

V ruke drží jeden elixír a prezerá si ho. “Bol vymyslený pred pár rokmi. Bohužiaľ vám nemôžem povedať postup ani nič iné. Je to tajný recept jedného starého a mocného rodu,” usmejem sa.

“Kto ho vymyslel?” spýta sa Herodes.

“Niekto o kom nesmiem hovoriť,” odpoviem.

Všetci si povzdychnú, ale elixír vypijú. Pousmejem sa. Prázdne fľaštičky zmiznú. Pozriem sa na Terztana.

“Už je ti lepšie?” sadnem si pri neho z druhej strany.

“Áno. Aj maličký sa už upokojil,” pohladí si bruško, aj keď ho nemôže ešte cítiť, tak vníma jeho pocity.

“Ako si to vedel?” spýta sa Herames.

“Stačí mať dobrých priateľov,” usmejem sa.

“Harry. Prepáč ako som sa správal. Teraz vidím, že si to zvládol veľmi dobre. Bez teba by sme ťa to neprišli. Táto choroba nie je bežná, a neexistuje liek. To je ďalšia vec, za ktorú sme ti vďační,” sadne si na zem pri moje nohy a oprie sa o mňa čelom.

Pohladím ho po vlasoch.

“Kde ste ale boli? Nikde sme vás nemohli nájsť,” ozve sa Tarrian.

“Harry nás vzal za jeho priateľmi. Tí potvrdili moju teóriu, že mám Liberkámiu. A tí mu tiež dali Meliho,” odpovie konečne aj Beny.

Som rád, že nepovedal nič iné, ako by som povedal ja. Sírius s Remusom sa na mňa pozerajú zvláštne a všetci ostatní podozrievavo. O chvíľu ich to prestane baviť a radšej sa starajú o chalanov. Pozriem sa do Sanchezových oči a jemne prikývnem. Táto tichá výmena neujde Ronovi a Severusovi. No….Severusa chápem, ale odkedy je tak vnímavý Ron???

“Čo tajíš?” príde ku mne Ron a nenápadne si pri mňa sadne.

“Nič. To nie je tvoja starosť,” pozriem sa naňho.

“Dobre. Je to tvoja vec…… Ďakujem, že si pomohol Tarrianovi. Už to liezlo aj naňho,” usmeje sa potom.

“Ani si nevieš predstaviť ako blízko smrti sa ocitli,” povzdychnem si.

“Je to nebezpečná choroba?” pozrie sa mi do oči.

“Áno. Zožiera to démona zvnútra. Vlastne sa mi zdá, že Terztanovi to nemalo až tak ubližovať. Sám ovláda Temný jed. Ten by to v jeho tele mal zastaviť,” zamyslím sa.

“U mňa áno, ale moje dieťa nie. Ono neovláda Temný jed, aspoň podľa tohto. Zaútočilo to na môjho maličkého,” ozve sa pri mne Terztan.

Zľaknem sa ako som úplne zabudol na to, že vedľa nás sedí aj s Dracom. Herakles už išiel za Sevom.

“Aha,” pozriem sa naňho nakoniec.

Povzdychnem si a vstanem. Zatočí sa mi hlava a som vďačný za to, že bol za mnou Ron. Pomaly ma položil späť na gauč. Točí sa mi hlava a necítim sa dobre. Otvorím oči a pozriem sa na Toma, ktorý kľačí predo mnou.

“Harry, si v poriadku?” spýta sa vystrašene.

Nevládzem rozprávať. Všetko sa točí.

“Harry. Koľko prstov vidíš?” spýta sa Herames.

“A v ktorom r..rade?” dostanem zo seba ťažko.

Vidím, ako na mňa Herames vyvalí oči. Alebo je to Herakles. Nie určite Herodes. Ale prečo sú tu päťkrát?

“Liberkámiu nesmie mať. Vypil ten elixír a jeho priatelia ho prezreli,” započujem niekoho.

“Toto nie sú príznaky Liberkámie,” započujem zase.

Vôbec si neuvedomujem, že sa ešte stále opieram o Rona a Tom mi na čelo prikladá mokrú handričku. Zavriem oči. Mám žalúdok na vode.

“T….Tom…..chcem ísť…..” zašeptám.

“Zlatíčko pokoj. Zoberiem ťa do izby?” spýta sa.

Prikývnem. Že to bola chyba zistím hneď vzápätí, keď ma začne bolieť hlava. Tom ma vezme do náruče a odíde so mnou. Meli sa k nám cestou pridal, lebo som počul jemné mňaukanie.

“Je mi zle,” zašeptám.

“Vydrž. Za chvíľu už budeme u nás,” pobozká ma do vlasov.

Hneď ako prídeme do izby, ma vezme do kúpeľne. Našťastie postrehol, že sa mi točí hlava a pomohol mi. O chvíľu som znovu videl svoje raňajky. Čo sa to deje? O chvíľu mi je lepšie, tak ma Tom vezme do postele.

“Čo sa to s tebou robí?” pohladí ma po tvári.

Pozriem sa naňho. Možno sa mýlim, ale ak nie, tak bude Tom šťastný. Vezmem jeho ruku svojou roztrasenou a priložím mu ju na moje bruško. Naše ruky sa hneď rozžiaria všetkými farbami. Moja schopnosť Moon reaguje z mágiou niekde hlboko v mojom tele a zároveň s Tomovou. Pousmejem sa a pozriem sa na Toma.

“Harry…..” zašepká prekvapene a pozrie sa mi do oči.

Vidím na ňom šťastie a lásku.

“Takže predsa. Neveril som tomu. Len ma to napadlo. Ale je to pravda. Budeme rodičmi. Budeme mať maličké,” zasmejem sa šťastne a pobozkám ho.

Úplne som zabudol na to, že je mi zle. Som šťastný a kvôli tomu maličkému vydržím všetko. Pritúlim sa mu do náruče a zaspím. Cítim v sebe Tomové šťastie. Už si nevšímam keď odíde z postele.

Tom

                    Som asi najšťastnejší Temný pán v histórii. Harry, moje slniečko, mi dal ten najväčší a najlepší dar. Budem mať rodinu a potomka. Čo viac si želať. Keď Harry zaspí, opatrne sa dostanem z postele a zamierim na obed. Mám pocit, že vďaka Harrymu všetky pocity okolo nás alebo cez nás len tak preplávajú. Vojdem do jedálne.

“Ako je na tom Harry? Bude v poriadku?” strachuje sa hneď Herakles.

“Je v poriadku,” usmejem sa.

“Čo mu je? A prečo sa tak smeješ? Dosť ma desíš. Vôbec ho necítime,” zamračí sa Herames.

“Harry je tehotný,” pozriem sa mu do oči.

“Vážne? To je skvelé,” raduje sa Eldorádo.

“Takže o jedného viac,” povzdychne si Herames.

“Pokoj. Keď bude čas, tak všetko príde,” usmeje sa naňho Herakles.

Herames len prikývne a pritúli sa k Luciusovi. Keby sme tak vedeli, že nie len o jedného viac.

“Čo sa vlastne stalo s tými ostatnými elixírmi?” spýtam sa počas jedla.

“Ten Harryho kocúr nás k ním nechcel pustiť. Ešte je asi stále v knižnici,” zamračí sa Severus.

“Takže cica ti zabránila vziať tebe neznámy elixír? Harry jasne povedal, že je to tajomstvo,” uškrniem sa.

Herames

                        Fakt, že sme sa všetci mohli nakaziť Liberkámiou so mnou dosť otriasol. Ešte v knižnici sa pritúlim k Luciusovi. Hľadí ma po chrbte a snaží sa ma upokojiť. Ešte na obede sa celý trasiem a keď nám Tom oznámi, že je Harry tehotný, tak sa skoro zasypem. Neviem, čo sa to so mnou deje. V poslednom čase sa cítim hrozne precitlivelo. Potrebujem cítiť útechu od svojho partnera. Vôbec to nezvládam. Najprv Abraxas, potom Terztan, ako ďalšie sa dozvieme, že Herodes je tiež tehotný a ako by toho nebolo málo, tak Harry zistí, že sa mu konečne podarilo otehotnieť. Teraz si musí dávať pozor. Všetci musia. Ani mi nepomáha Heraklesová útecha. Postavím sa od stolu a odídem preč. Rovnako ako potrebujem cítiť Luciusa, potrebujem byť sám. Nikto si nevšimne, že odídem. Luc sa rozpráva so svojím synom. Áno Draco. Je to celkom paradox, pretože netuším, či ho mám brať ako syna alebo ako partnera svojho bratranca a vôbec netuším ako mám brať Terztana. Moje deti, ak niekedy budem nejaké mať, budú zároveň strýkovia alebo tety Terztanových deti z Dracovej strany, ale tiež budú niečo ako bratranci s Terztanovej strany. Je to hrozne divné. Pomaly dôjdem až na záhradu kde sa rozvaľuje Dragonis. Pomaly sa k nemu priblížim. Zdvihne svoju veľkú hlavu. Nič iné neurobí, tak si pri neho sadnem a pohladím ho. Nechá sa.

“Vedel si, že Harry potratil? No vyzerá to tak, že niečo z toho plodu prežilo a znovu sa snažil uchytiť. Je znovu tehotný. Vyzerá to tak, že pôsobenie elixíru nejako zastavil. Dragonis, viem, že ti nerozumiem, ale ty mne áno. Prečo som tak náladový? Cítim sa divne,” po tvári mi tečú slzy už nejakú chvíľu.

Už nechcem. Chcem sa len schovať pred svetom. Dragonis sa ku mne skloní a ja si pri neho ľahnem. Od toho plaču zaspím. Cítim, že Dragonis šiel tiež spať. Som mu vďačný, že si ma vypočul. V jeho hniezde je príjemné teplo.