LIX.

LIX.

Tom

                   Rozlúčime sa s Tarixom a Arrianom a zase sa pustíme do konverzácie.

“Cez vyučovanie naňho budeme dávať pozor my a potom sa ho môžete zase ujať vy,” pozriem sa na Freda s Georgeom.

“Ja si aspoň osviežim pamäť. Je to doba, čo si bol taký malý, Draco,” zasmeje sa Lucius.

Uškrniem sa. To iste je.

“Myslíte si, že to zvládnu?” spýta sa Ron.

“Určite. Rod Moon nemôže byť tak zlý, keď ich Harry minule obhajoval,” zamyslí sa Nevil.

“Pochybujem, že ich Harry vôbec pozná. Predsa len nežil v ich svete. Nevie aký tí démoni sú. Vie iba to, čo si o nich prečítal,” podotkne Severus.

“V tom máš pravdu. Mali by sme to dať vedieť Sanchezovi. Možno by bolo lepšie, keby bol malý na panstve a nie tu v škole, všetkým na očiach,” ozve sa Rabastan.

“Vedieť mu samozrejme dám, ale bude lepšie ak príde aj on sem a nebude s malým vychádzať von. Ravi sa totiž určite nechce vzdialiť od Freda s Georgeom. Mám pravdu Ravi?” spýtam sa chlapčeka, ktorý sa drží tesne pri nich dvoch.

“Sanchez? Vlkolak?” spýta sa zvedavo.

Zarazene sa naňho pozeráme. Pozrieme sa po sebe.

“Odkiaľ vieš, že je vlkolak?” pozrie sa naňho Lucius.

Ravi sa pozrie po izbe a očami sa zastaví na knihovničke. Pomaly k nej dojde a na zem zhodí jednu veľkú knihu. Rýchlo ju zachytím kúzlom a prenesiem ju na stolík medzi nami. Jej názov znie “Legendy z dávnych časov….”. Ravi k nám za chvíľu príde a otvorí ju. Začne v nej listovať. Nato, že je tak malý, vie toho dosť. Nalistuje jednu stranu, kde je zobrazený nejaký erb rodu a na opačnej strane je o ňom písané.

“Toto,” ukáže mi svojim malým prstíkom.

Sírius si vezme knihu a začne čítať……

Rozhranie svetov mŕtvych…….

Tarix

                   Raviho sme nechali na starosti Harryho priateľom a sami sme sa vydali na panstvo rodu Moon, ktoré sa nachádza v srdci Temnoty. Dokonca ani Harryho moc tam nečiahne. Moon sa od okolitého sveta oddelili veľmi silnými bariérami a urobili si vlastný svet. Snáď sa tam dostaneme. A tiež dúfam, že nám budú vedieť pomôcť. Musíme ich čo najskôr zobudiť, inak zomrú. O ich deťoch ani nehovorím.

Merlin vie kde…….

Herodes

               Zobudím sa na zemi v Azkabane a zistím, že môj elixír je zničený. Sakra! Čo to malo znamenať?! Zabolí ma v brušku, tak si ho pohladím a radšej si idem ľahnúť. Potrebujem sa vyspať.

Herakles

                  Otvorím oči a uvidím nad sebou koruny stromov. Čo sa to stalo? Rozhliadnem sa. Všade okolo sú zvieratá a hustý les. Je presvietený, ale aj tak desivý. Postavím sa. Nad korunami stromov je vidieť vrch Bradavického hradu. Takže som v Zakázanom lese.

“Von sa nedostanete. Ste začarovaný pán môj. Tento les je vaším domovom,” zaspieva vtáčik na strome.

“Ste strážcom lesa. Ak chcete ísť naspäť, tak vás musí vyslobodiť váš partner, ale až keď príde na vás rada,” ozve sa malá líška a všetky zvieratá zmiznú.

V ruke sa mi objaví len bielo-oranžový plášť.

Herames

               Spím…… A nedá sa mi prebrať…… Vnímam všetko okolo….. Vďaka zraku Pegasov vidím, že som na oblaku nad Bradaviciami……. Vidím, že sa Herakles trápi, Herodes nič netuší a Harry….. Harryho neviem v tomto svete nájsť …… a ja…… ja som v mojom Nebeskom kráľovstve…….uväznený v dlhom spánku, v ktorom nie je oddýchnutie, ani pekné sny……..iba bolesť utrpenie a smútok…….Spím…..áno ešte stále spím…….Ja sa chcem sakra prebrať!!!!!.......

Harry

                   Otvorím oči a uvidím len lávu. Pomaly sa posadím. Hrozne ma bolí hlava. Čo sa stalo? Vôbec nič si nepamätám. Pozriem sa okolo. Kde to som?

“Harry?” ozve sa za mnou.

Zľaknem sa a otočím sa tam.

“Nightmare. Čo tu robíš? A čo tu robím ja?.....Prečo ma oslovuješ Harry? Volám sa predsa Rainbow,” oddýchnem si keď zistím, že je to len Nightmare.

Samozrejme ho hneď zasypem otázkami.

“Čo si pamätáš ako posledné?” spýta sa.

“Ako som ležal v komore pod schodmi po tom, čo ma strýko zmlátil a nevládal som sa pohnúť. Potom sa mi tam pletie niečo s tým, že som súčasťou rodu Moon a volám sa Rainbow,” odpoviem.

“Aký si myslíš, že je dátum?” spýta sa vystrašene.

“Niečo v polovici Júla. Na konci prázdnin idem do šiesteho ročníku. Teda ak sa tam stihnem vrátiť skôr, ako niekto zistí, že som preč,” postavím sa pomaly.

Pichne ma v brušku, tak sa zaň rýchlo chytím.

“Prečo ma bolí bruško?” spýtam sa.

“Rainbow, mýliš sa. Stratil si pamäť. Už je začiatok Októbra. Cez prázdniny ťa zachránil Lord Voldemort a stali ste sa priateľmi. Našiel si svoju rodinu a vzal si si Toma za manžela…..” pozerá sa na mňa nechápavo.

“Stop! Nightmare, to je nejaký nezmysel….” preruším ho.

“Nie je to nezmysel. Harry, áno, stále sa voláš aj Harry, nie len Rainbow a…… čakáš s Tomom dieťa. Miluje ťa viac ako čokoľvek a ty miluješ jeho,” pozerá sa na mňa vážne.

To nie je možné.

“Ver mi Harry. Daj tomu čas. Možno si spomenieš, ale budem na teba dávať pozor, lebo nechcem aby si prišiel o dieťa,” zastaví moje protesty.

Až teraz mi dôjde, že som tehotný. Ale ako je to možné? A s Voldemortom?! Pokoj Harry. Nerob nič neuvážené. Môžem to predsa aspoň skúsiť. Chytím sa za bruško a pozriem sa mu do oči.

“Skúsim to…… Nightmare, ja si chcem spomenúť…..” z oka mi spadne slza.

Späť v Bradaviciach…….

Sírius

“Legenda Starých Časov….

                 Pred rokmi žili na okraji lesa dvaja bratia s matkou a otcom. Raz za Splnu túto rodinu napadol vlkolak. Rodičov zabil a……”

“Mal by to ten malý ďalej počúvať?” prestanem čítať, pozriem sa po ostatných a potom na Raviho.

“Áno. Vlkolak ich zabil, mlašieho brata plemenil a stalšieho zahlánil upíl. Odvtedy žijú spolu v tom lese. Je to už vyše šesťdesiatich rokov. Vlkolak sa volal Sanchez a upíl Alex……” zasmeje sa maličký.

Zdá sa, že ten malý to vie naspamäť.

“To bolo ale dávno. Nemôžu to byť, náš Sanchez a jeho brat,” zamračí sa Rabastan.

“Podľa tohto príbehu zomreli o rok nato. Alexa upálili a Sancheza zabili striebrom,” preskočím na koniec príbehu.

“O niekoľko lokov sa tá scéna opakovala. Ich plíbeh ešte neskončil,” otočí malý niekoľko strán v tej knihe.

Prekvapene sa na to pozeráme.

“Odkiaľ to všetko vieš, ty krpec?” chytí ho na ruky George.

“Máme túto knihu doma. Tatino mi z nej čítava. Milujem tento plíbeh,” zatlieska rukami a zasmeje sa.

Pousmejem sa. Je zlatý.

“Dobre. Je čas ísť spať. Rozlúč sa a idem ťa uložiť, áno? Zajtra uvidíš Sancheza,” pošteklí ho Fred a vezme ho do izby.

“Vy ostatní choďte tiež na koľaj. Dáme na nich pozor,” započujem Remusa.

Usmejem sa a chytím ho za ruku. Všetci prikývnu a aj keď s nevôľou sa odoberú do izieb na svojich koľajach. Všimnem si, že Tom píše list Sanchezovi, tak som ho nerušil a išiel som radšej s Remusom do našej izby v Prinsare. Ľahnem si do postele a o chvíľu už spím. Spánok však nemám pokojný.

Sanchez

                Sedím s mojim bratom Alexisom pred krbom v mojej izbe v Temnom sídle, keď dnu priletí sova. Alexis prišiel pred pár hodinami. Bolo to pre mňa prekvapenie. Ale som zaňho rád. Otvorím list od Toma a oči sa mi každým riadkom rozširujú.

“Čo sa deje, braček?” spýta sa Alexis.

“Harry……. On a ostatní…... On a jeho bratia zmizli a ostatní sú v bezvedomí. Tarix a Arrian, Benyho brat, išli za rodom Moon. Oni išli za Nightmareom…………..To som fakt zvedavý ako toto skončí. Alexis, priprav sa, že zajtra ideme potajme do Bradavic, “ pozriem sa na brata, ktorý prikývne.

Arrian

                  Stojíme pred sídlom Moonovcov. Cesta sem nám trvala celú noc. Teraz je niečo nad ránom. Prečo sa to muselo stať? Modlím sa len, aby aspoň jednému z nás nič neurobili. Nechcem, aby Ravi vyrastal bez rodičov. Jedine z toho mám strach.

“Pokoj láska. Všetko bude v poriadku,” chytí ma Tarix za ruku.

Usmejem sa. Som rád, že ho mám. Bez neho by som bol ničím. Prikývnem a spolu vojdeme do Veľkej Brány, za ktorou sa hneď objaví veľký čierny vlk s rohom a krídlami.

“Čo tu chcete?” zavrčí.

“Som Arrian z rodu von de Klaid a toto je môj manžel z rodu Mex. Prišli sme za vaším vodcom. Potrebujeme vašu pomoc,” skloním hlavu.

“Nikdy som si nemyslel, že nás rod von de Klaid bude žiadať o pomoc…… Poďte. O vašom probléme už vieme. Môj brat Vás očakáva,” vydá sa do centra ich sveta, kde sa týči obrovský zámok.

Pozriem sa na Tarixa a spolu sa vydáme za ním. Snáď nám nič zlé nehrozí. Prídeme pred zámok. Stále sa na nás ostatní démoni divne pozerajú. Musím uznať, že ten zámok je vážne pekný. Prídeme do hlavnej sály. Čakali sme, že tam bude iba ich vodca, ale na tróne sedel Harry!! Áno, vyzerá inak. Má biele vlasy s dúhovými prameňmi, dúhové oči a na sebe má biele rifle s tričkom, taktiež s dúhovými pruhmi, ale je to náš Harry!

“Harry? Čo tu robíš?” spýtam sa nechápavo a prekvapene.

Jeho ďalšie slová ma ale šokujú.

“Poznáme sa? A volám sa Rainbow,” spýta sa.

“Čo sa ti stalo?” spýtam sa.

“Rainbow, choď prosím s Blackom. Ja to tu vyriešim,” ozve sa veľký čierny vlk s dúhovými pruhmi a očami, ktorý stojí vedľa neho.

Som si istý, že je to Harry, aj keď sa viac hodí do rodu Moon. Musí to byť Harry!! Pozerám sa, ako odchádza s tým čiernym vlkom, ktorý bol predtým oslovený ako Black. Svoju pozornosť obrátim spať na ich “vodcu”.

“Volám sa Nightmare Moon. Viem prečo ste prišli……...a moja odpoveď znie……...pomôžem vám…….ale nie preto, že ste mali odvahu sem prísť. Rod von de Klaid nás nenávidí dosť na to, aby sme vám odmietli pomoc. Preto pre vás urobíme len časť. Viac ani urobiť nemôžeme. Prebudíme všetkých z rodu von de Klaid, ale kráľa a jeho vládcov si musíte nájsť sami. S tým vám pomôcť nemôžeme,” začne nám vysvetľovať vodca.

Prikývneme. Aspoň v tomto nám pomôžu. Hlavný Moon rozdá rozkazy a niekoľko démonov sa premiestni na zámok Klaidovcov. My sa s hlavným Moonom a jeho dvomi bratmi premiestnime do Bradavic do klubovne Prinsaru.