LIV.

LIV.

Harry

                    “Nightmare Moon,” vydýchnem prekvapene.

“Rád ťa opäť vidím Rainbow. Vyrástol si,” usmeje sa.

Jeho inokedy dúhové oči majú teraz nebesky modrú farbu. Nightmare Moon, alebo tiež Nicolas arol de Moon. Neviem o ňom veľa. Len to, čo mi pred rokmi povedal. Je princom a vodcom jeho rodu. Hlavného rodu Moon a vedľajších rodov. Tiež mi povedal, že istý rod von de Klaid ich považuje za nepriateľov, ale oni ich nie. Teraz keď som zistil, že som vlastne kráľom a pochádzam z klanu von de Klaid, ako môžem byť Moon? Tak ma nazval aj prvýkrát, keď sme sa stretli. Vtedy mi povedal len, že ja zmením ich osud, že ja mám v rukách osud jeho rodu, rovnako ako všetkého. Že ja spojím naše rody, aj z povinnosti, aj z vlastnej vôle, ale hlavne pre dobro našich rodov. Keď som sa ho spýtal, prečo je vlastne vodcom, odpovedal, že ako najmocnejší z ich rodu má čakať na svojho kráľa a strážiť jeho právoplatné miesto.

“Aj ja ťa rád vidím. Celkom si mi chýbal,” usmejem sa a objímem ho.

Stále vyzerá rovnako. Ani neviem koľko má rokov. Predtým mi povedal že pár desaťročí, ale pritom vyzerá na devätnásť možno dvadsať. Na to mi povedal len, že nesmrteľnosť je darom mocných rodov.

“Kde to vlastne sme?” pozriem sa von oknom na temnú krajinu zaliatu lávou a sem tam nejakou zeleňou.

“Sme v srdci tvojho kráľovstva. Uprostred samotnej Temnoty, Temnej Ríši. Tu sa rodia temné bytosti, tu sa všetko začína alebo končí. Ty si náš kráľ. Na teba som roky čakal,” postaví sa za mňa.

“Ako to, že mi hovoríš Moon?” spýtam sa ticho.

“Si skutočná hviezda. Na svete ani vo vesmíre nie je čistejšia a zároveň hriešnejšia duša ako si ty. Démoni hviezd už nie sú to, čo bývali. Už nie sú taký, akých si ich mal možnosť vidieť v tvojom prútiku. Sú slabý a zlý. Nie všetci. A práve preto sa rozdelili na dva hlavné rody s mnohými vedľajšími. Ten dobrý rod sme my. Rod Moon. A žijeme len tu, v tomto meste zvanom Kamenná Hviezda. Je to centrum našej Ríše a tiež je tu jeden tvoj zámok. Tento zámok. Na opačnej strane zámku je výhľad na mesto,” usmeje sa milo.

“Ale čo s tým má rod von de Klaid?” spýtam sa nechápavo.

“Je taktiež jedným vedľajším rodom hlavného rodu Moon. Ale je to už dávno, tak to nikto moc nevie. Ty máš právo nosiť meno Moon a Meno Rainbow si dostal, pretože si naše svetlo nádeje,” zasmeje sa.

“Dúha je symbolom nádeje,” rozžiaria sa mi oči pochopením.

Prikývne.

“Prečo vlastne tie mená?” pozriem sa zase von.

“Naše mená nikto nevie a ani my si ich už nepamätáme. Preto sme si vytvorili mená, ktoré nás vystihujú. Ja som jediný, kto si pamätá svoje meno, ale nenávidím ho. Preto používam meno Nightmare,” odpovie.

“A ako som sa sem dostal?” pozriem sa mu do oči.

“V skutočnosti je tu len tvoja duša. Tvoje telo je stále v Temnom sídle. Mimochodom. Je to fakt paradoxný názov,” pozrie sa na mňa skepticky.

Zasmejem sa. Otvoria sa dvere a dnu vojde nejaký červenovlasý chalan s červenými očami, veľmi podobný Nightmareovi.

“Braček, len ťa chcem varovať, že čoskoro bude vo svete kráľa Rainbowa svitať, tak by sa mal vrátiť,” povie vážnym hlasom.

“Iste. Vďaka Red,” usmeje sa Nightmare a pozrie sa na mňa.

“Ľahnite si. Musím vás vrátiť,” usmeje sa.

“Tykaj mi,” zašeptám ešte a už spím.

                    Keď sa druhýkrát zobudím, tak ležím v Tomovej náručí. Usmejem sa. Môj život sa vážne nedá prirovnať k nude. Počkám než sa Tom preberie a potom odídeme spolu na raňajky. Všetci vyzerajú v poriadku, len Beny sa mi nepozdáva.

“Severus? Nemohol by si prezrieť Benyho?” Fred.

“V noci mu nebolo príliš dobre a vôbec sa to nezlepšilo,” strachuje sa George.

“Iste. Po raňajkách príďte do laboratória,” prikývne.

“Čo sa stalo?” pozriem sa naňho.

“Neviem. Ale mám pocit neistoty a strachu,” pozrie sa na mňa unavenými očami.

“Nie si tehotný?” spýta sa Terztan.

“Toto nie je tehotenstvo. Severus, nič nemusíš robiť. Prezriem ho sám,” zamračím sa.

Niečo tu nesedí. Beny len prikývne a unavene sa oprie o Freda.

“Harry, nič o liečení nevieš. Navyše zatiaľ nevieš veľa ani o démonoch. Nechaj to na nás,” pozrie sa na mňa Herakles.

“Herakles,” sykne naňho Herodes.

“Navyše ak by mal nejakú démonsku chorobu, tak to ty nezistíš,” nevšíma si Herodesového varovania.

“Herakles už buď ticho,” sykne Herames zúfalo.

Cítim vo vzduchu mierne napätie. Ani si neuvedomujem, že sa začínam meniť na svoju mesačnú podobu. Aby bolo jasné, svoju podobu, ktorú získam počas Novu nazývam Temná, tú druhú, kde som žiarivá hviezda nazývam mesačná a podobu, ktorú mám väčšinou, aspoň myslím, len pri Nightmareovi nazývam tak ako ma nazvali oni Rainbow Moon. No takže. Ja som si to nevšimol, ale ostatní áno. Trošku zúrim. Mám pocit, akoby mi Herakles bral moje miesto a tým podkopával moju autoritu.

“Herakles, raz som niečo povedal, tak to tak bude. Láskavo si prestaň o mne myslieť, že som úplne neschopný. Možno som nevyrástol vo vašom svete, ale rozhodne ho poznám lepšie ako vy. Vy sa na svet pozeráte so zavretými očami,” poviem pokojne.

Stále mu hľadím do oči.

“Chcem ti len pomôcť. O našom svete nevieš nič,” trhne sebou.

“Pomôcť neznamená podkopávať autoritu. A nič o vašom svete neviem? A čo takto rod Moon. Prečo ho nenávidíte?” spýtam sa ostro.

“Rod Moon je už storočia naším hlavným nepriateľským rodom! Už generácie s nimi bojujeme. Keď sa naučíš niečo o našom rode, tak ich budeš nenávidieť rovnako. Ani ich nepoznáš!...” osočí sa na mňa.

“TICHO!!!!” buchnem rukou do stolu a zmením sa úplne.

Všetci sa vystrašene strhnú. Postavím sa.

“To je práve to. Žijete len z histórie. Len z toho čo vám povedali ostatní. Nehľadíte na svet svojimi vlastnými očami. Keby vám teraz niekto povedal, že musíte bojovať za Brumbála, lebo je to povinnosť nášho rodu, tak by ste možno váhali, ale nakoniec by ste aj tak zradili. Už konečne otvorte oči a pozerajte sa na svet priamo. A navyše rod Moon vôbec nepoznáte. To, že oni vás nenávidia nevidíte,” poviem sklamane a odídem.

Za dverami si povzdychnem a pozriem sa na svoje oblečenie. Je mi jasné, že v tejto nálade sa mi podoba nezmení, tak aspoň svoje biele šaty premením na modré rifle a čierne tričko. Samozrejme k tomu čierne botasky. Rozídem sa do žalárov. Neviem prečo, ale cítim sa tam v bezpečí. Oveľa viac ako na dennom svetle. Zavriem za sebou dvere jednej čistej cely a ľahnem si na kamennú podlahu. Už neviem čo mám robiť. Je mi ľúto, že som kričal na svojho brata, ale jednoducho som mu musel ukázať kde robia chybu. Musia sa naučiť rešpektovať Moonov. Nakoniec som jeden z nich. Mám strach, že keď sa to dozvedia, tak ma zavrhnú. Započujem tiché zamňaukanie. Pozriem sa do rohu odkiaľ to prišlo. Uvidím tam malé čierne mačiatko. Kde sa tu vzalo? Príde ku mne a ľahne si pri mňa. Pohladím ho.

“Ahoj maličký. Kde si sa tu vzal?” spýtam sa aj keď odpoveď nečakám.

Objaví sa pri ňom papierik.

/To aby si nebol smutný. Meli bude stále s tebou. Je to dobrý kocúrik. Nikoho nenechá ti ublížit.

Black Moon,

brat Nightmarea Moona./

Prekvapene sa na to pozerám. Oni na mňa dávajú pozor? Do oči sa mi nahrnú slzy šťastia.

“Ďakujem,” zašeptám.

“Meli. Máš krásne meno,” pozriem sa do jeho hnedých očiek.

Trochu mi pripomínajú Toma. Započujem otváranie dverí. Dnu vojde ako živá mŕtvola Beny.

“Tu si. Všade som ťa hľadal. Môžeš ma prezrieť?” sadne si pri mňa.

“Myslel som si, že chceš prezrieť od bratov,” usmejem sa.

“Tí ťa teraz všade hľadajú. Nechceli ťa naštvať. Len ti chceli pomôcť,” pokrúti hlavou.

“Pekný kocúrik,” usmeje sa.

“Volá sa Meli. Poď. Prezriem ťa,” usmejem sa.

“Ako sa mám dať?” spýta sa.

“Ľahni si na zem. Zavri oči a keď ich otvoríš, tak sa nezľakni, áno?” zašepkám a počkám kým tak neurobí.

Rozhodol som sa ho vziať za Nightmareom. To jeho astrálne cestovanie ešte neovládam, tak nás tam jednoducho prenesie Akyr. Našťastie mu netrvá dlho a už je pri nás. Dotknem sa ho a o chvíľu už sedíme na podlahe v mojom zámku. Akyr odíde a k nám príde veľký čierny vlk s rohom jednorožca a krídlami Pegasa. Na krku má zlatý prívesok so znakom rodu Moon.

“Vidím, že ste dostali môj darček. Som Black Moon. Nečakali sme vás,” premení sa na pekného mladého muža s čiernymi očami a aj vlasmi.

Beny už otvoril oči a vystrašene sa pozerá okolo. Pomôžem mu postaviť sa. Kocúra držím v druhej ruke.

“Ďakujem ti zaňho. Je milý. Prišli sme za Nightmareom. Potrebujem, aby prezrel Benyho. Niečo sa s ním deje,” ukážem na Benyho, ktorý sa neisto usmeje a ďalej nás nechápavo sleduje.

“Iste, ale to ho môže prezrieť aj niekto iný. Nightmare práve nie je na zámku. Paradox je, že vás stráži vo vašom svete. Prišla naňho rada a myslím si, že je dosť naštvaný, že vás nemôže nájsť,” zasmeje sa.

“Dobre. Tak kto ho prezrie?” spýtam sa.

“Poďte za mnou,” otočí sa.

Chytím Benyho za ruku a vediem ho za Blackom.

“Beny. To čo tu uvidíš, nesmieš nikomu povedať. Áno? Ani to čo sa dozvieš. Som z rodu Moon. Rovnako ako vy. Rod Klaid je potomkom rodu Moon. Ale ja som pravý Moon. Ich meno mi prináleží viac ako mená Klaid, Potter alebo Riddle. Som Rainbow Moon. Aspoň u nich,” otočím sa naňho cestou.

Pozerá sa na mňa prekvapene a nechápavo. Ako inak. Je v šoku. Nečudujem sa mu. Chudák. Také šoky mu chystám. Prídeme pred jedny veľké dvere. V tom sa ticho ozve Beny.

“Nikomu to nepoviem.”

Usmejem sa. Vďaka Bohu. Black otvorí tie dvere a vojdeme dnu. Prekvapene sa pozerám po obrovskej ošetrovni. Je úžasná. Beny sa posadí na jednu posteľ a už k nám mieri veľký hnedý vlk s čiernymi očami. Prekvapuje ma, že nemá ani krídla ani roh. Jednoducho len veľký vlk.

“Dobrý deň. Volám sa….” začne.

“Nechaj ma hádať. Brown?” spýtam sa skepticky.

Zasmeje sa.

“Nie, Rainbow. Som Bloody Moon,” predstaví sa.

“Prečo práve krvavý mesiac?” spýtam sa nechápavo.

Nevyzerá moc nebezpečne.

“Keď som bol malý tak ma pohrýzol vlkolak. Moja krv démona sa zmiešala s jedom vlkolakov a cez spln sa jedna moja časť mení na krvilačnú beštiu, ale dokážem ju ovládať. Vtedy som dosť nebezpečný. Práve preto som dostal toto meno…a tiež pre moje schopnosti…. Tak čo máte za problém môj kráľ?” spýta sa mierne.

Prekvapil ma jeho príbeh. Ale som rád, že je na našej strane. Som dosť prekvapený, že nikto z nich neodsudzuje vlkolakov a tým samozrejme Sancheza. Už nad tým nerozmýšľam a radšej sa pozriem na Benyho. Už zase nevyzerá dobre. Potom sa opäť pozriem na Bloodyho.

“Beny sa už pár dní necíti dobre,” poviem.

“Horšie to začalo byť po tom, čo som sa vyspal do svojimi druhmi. Mám strach, že je to Liberkámia,” dopovie.

Bloody sa zamračí. Netuším čo to je, ale asi je to dosť vážne.

“Ľahni si. Rainbow, prosím vás choďte ďalej,” povie ticho.

“Tykaj mi,” prikývnem a postavím sa pri Blacka.

Bloody ho začne prezerať a robiť všelijaké neznáme kúzla.