LIII.

LIII.

Herames

                       Zvyšok dňa prežijeme v strese a na večery ešte stále premýšľame o Harryho slovách. Vážne sa môžeme spojiť so svojimi partnermi? Bez svadby? Pozriem sa na šťastného Heraklesa. Pousmejem sa. Vážne som Harrymu vďačný. Počas večere príde aj Lucius. Usmejem sa a pobozkám ho. Vidím na ňom únavu. Dnes mal náročný deň.

“Ako to išlo?” spýta sa Severus.

“Hrôza. Nakoniec to prijali ako útok smrtijedov, pri ktorom Narcisa zabila Bellu a niekto iný Narcisu. Rovno som požiadal o rozvod a tým pádom, že je mŕtva nás hneď rozviedli. Takže teraz môžem byť len s tebou,” usmeje sa na mňa Luc.

Pritúlim sa k nemu.

“A ten útok na Dursleyovcov?” spýta sa Sanchez.

“Neviem ako ste to spravili, ale ministerstvo to pripísalo divokým zvieratám,” pozrie sa naňho.

“My sme ich ale neroztrhali. Dolámali sme im kosti a použili pár pekných kúziel, ale neroztrhali sme ich,” zamračí sa Sanchez.

“To netuším. Možno tam niekto prišiel po vás. Pokojne to mohli byť aj divoké zvery,” pokrčí ramenami Luc a ďalej to nerozvádzame.

Po večery si všetci sadneme do Veľkej knižnice. Cítim nervozitu všetkých, ktorí nie sú tehotný, takže by bolo veľmi divné, keby si to niekto nevšimol.

“El, čo sa deje?” pozriem sa na Charlieho, ktorý hľadí po ruke Eldoráda.

“Ale nič,” trhne sebou El a nevinne sa usmeje.

“Ak si myslíte, že sme si nevšimli, že ste ako na ihlách, tak sa mýlite,” povie Severus.

“Ehm…..no…. Mysleli sme si to,” ozve sa Tarrian.

“Nič sa nedeje. Sme unavení. Pôjdeme spať. Čakáme na vás,” usmejem sa a pobozkám Luciusa.

Nakoniec sa s chalanmi rozdelíme a s nervozitou sa ideme pripraviť na noc. Dnes je deň po Nove, takže by sme nemali otehotnieť. Ako ste už určite zistili, naše tehotenstvo ovplyvňuje mesiac. Aspoň väčšinou. Nadýchnem sa a odídem do kúpeľne. Dnes sa konečne spojím so svojím partnerom a prídem o panenstvo. No, to znelo divne. Zasmejem sa a sčervenám. Osprchujem sa a oblečiem si len ľahkú nočnú košieľku tesne pod zadok a na ramienka. Je jemnej olivovej farby a nič pod ňou nemám. Vlasy mám vlhké a rozpustené po chrbte. Pozriem sa do zrkadla. Myslím si, že by to mohlo zabrať. Otvorím dvere do izby a uvidím, že Lucius je už v izbe a sedí pri krbe. Otočí sa na mňa a zostane si ma šokovane prezerať. Ťažko prehltne a naprázdno otvorí ústa. Pousmejem sa a sčervenám. Skloním hlavu, ale tak aby som naňho videl a pomaly prejdem k posteli, na ktorú si ľahnem na bruško a košieľka sa mi vyhrnie hore, čím odhalí môj zadoček.

“Herames, toto by si mi nemal robiť,” dostane zo seba Lucius ťažko a nespustí zo mňa oči.

“Luc, prosím. Chcem ťa cítiť v sebe,” zašeptám zvodne a posuniem sa na posteli vyššie.

Pretočím sa na chrbát a mierne roztiahnem nohy. Luc sa postaví a prejde k posteli, na ktorú si následne sadne. Pohladí ma po vnútornej strane stehna.

“Nemôžeme. Sám si mi povedal zákony. Ešte nie sme svoji,” pozerá sa mi do oči, ale neprestáva ma hladiť.

Ťažšie sa mi dýcha a je mi teplejšie.

“Máme zvolenie. Dnes sme ho dostali od Harryho, keď….keď zistil, že potratil,” vzdychnem.

“Potratil? Prečo mi to nikto nepovedal?!” stiahne ruku.

“Áno. Nevedel som, že ťa to zaujíma. Mali sme dosť strach. Omylom sme urobili chybu a Harry prišiel o svoje dieťa. Tom sa ho snaží upokojiť. Preto neboli na večery,” odpoviem a posadím sa.

“Bude v poriadku?” spýta sa po chvíli.

“Hádam áno. Poď za mnou. Chcem ťa,” pobozkám ho.

Tento krát sa podvolil a nechal sa zviesť. Teraz nechcem myslieť na nič iné ako na Luca.

“Sľub mi, že ak budeš tehotný, povieš mi to a budeš opatrný,” zašepká mi do ucha.

“Sľubujem,” vzdychnem a prehnem sa.

Herakles

                     Sedím na posteli a nervózne čakám na Severusa. Mám na sebe iba môj červený župan a hryziem si do pery. Započujem otváranie dverí, tak sa tam rýchlo pozriem v očakávaní. Dnu, ale vojde….. Draco. Sklamane si povzdychnem.

“Ehm….ahoj Herakles,” prezrie si ma neisto.

“Ahoj Draco. Čo potrebuješ?” usmejem sa, no úsmev mi nezasiahne oči.

“Prepáč, že ruším. Terztan mi povedal o tom Harryho povolení, tak som ti prišiel povedať, že ak chceš byť dnes so Severusom, tak by si preňho mal dôjsť do laboratória, lebo sa tam zavrel a vieš, že zabúda na čas, keď je so svojimi elixírmi,” usmeje sa.

“Ďakujem. Hneď tam idem,” usmejem sa už veselšie a vyskočím z postele.

Prejdem okolo Draca a zamierim rovno za Sevom. Je mi jedno, že som len v župane, pod ktorým nič nemám. Teraz aj tak budú všetci vo svojich izbách. Pri dverách od laboratória sa nadýchnem a zaklopem. O chvíľu mi otvorí Severus.

“Ahoj. Čo tu robíš?” prekvapene si ma prezrie.

“Neprišiel si do izby, tak som si ťa prišiel zavolať,” usmejem sa a vstúpim do miestnosti.

Pozriem sa na elixír, ktorý varí.

“Mal si ísť spať. Bol by som za tebou prišiel,” objal ma zozadu okolo pásu.

Usmejem sa a otočím sa k nemu. Chytím sa ho okolo krku.

“Chýbal si mi. Navyše ťa hrozne chcem,” pozriem sa naňho zvodne a prstom mu prejdem po hrudi.

Čakal som toho veľa, no určite nie to, že ma od seba odtrhne.

“Už zase na teba niečo lezie? Nemal by si byť v poriadku? Nie je spln,” zamračí sa.

“Severus. Prosím. Mám povolenie. Harry to dovolil. Prosím. Ja už nechcem čakať. Môže sa čokoľvek stať. Môžu ma uniesť iný démoni, môžem zomrieť, môže sa stať všetko a ja chcem, aby si bol môj prvý a jediný. Milujem ťa. Ale ak nechceš, tak chápem. Prepáč, že som rušil,” skloním hlavu so slzami v očiach a odídem skôr ako stihne čokoľvek povedať.

V izbe sa s plačom zvalím na posteľ a tak nepočujem ani otváranie dverí. Trhnem sa keď ucítim na chrbte niekoho ruku. Sadnem si a zotriem si slzy. Pozriem sa do tých čiernych hlbín.

“Herakles….” začne.

“Nie. Chápem, že som na to jednoducho išiel príliš rýchlo,” zastavím ho.

“Nie Láska. Ani si nevieš predstaviť ako veľmi po tebe túžim. Odpustíš mi prosím?” pohladí ma po líci.

Usmejem sa a stiahnem ho k sebe.

“Je jedná vec, ktorou by si to určite odčinil,” usmejem sa nežne a zasmejem sa keď sa pousmeje a začne ma bozkávať.

Eldorádo

                    Práve oddychujem po istej náročnej činnosti v Charlieho náručí. Nikdy som si nemyslel, že to bude také skvelé. Pozriem sa na Charlieho.

“Čo je El?” spýta sa ma tíško.

“Nič. Len som šťastný,” usmejem sa nežne.

“Milujem ťa,” pobozká ma.

“Aj ja ťa milujem,” oplatím mu bozk.

“Škoda, že ešte nebudeme mať maličké,” povzdychnem si a uložím sa pohodlne do Charlieho náruče.

“Raz budeme mať kopu deti,” zasmeje sa.

“A ty budeš skvelý otec,” pozriem sa mu do oči.

“Ty ešte lepší,” pohladí ma po tvári.

Pousmejem sa a pomalý zaspím.

Benjamín

                          Pozriem sa na hodinky, ktoré sa blížia k polnoci. Dnes som sa odovzdal Fredovi aj Georgeovi. Som šťastný, ale nemohol som potom zaspať. Predsa len po prvýkrát toho bolo až moc a bolí ma celý človek. Chalani nechceli zaspať pokiaľ som nezaspal ja, tak som musel predstierať, že spím, aby sa vyspali. A tak teraz ležím bez pohybu v ich náručí a pozerám sa na vyčarované hodinky. Pohyb vážne bolí. Fred zo spánku trochu povolí objatie, tak sa pohnem a pomaly sa vymotám aj z Georgeového objatia a pomaly sa “doplazím” do kúpeľne. Opriem sa o umývadlo. Vážne toho asi bolo veľa. Je mi zle. Umyjem si tvár studenou vodou a utriem sa do uteráku. Moc to ale nepomohlo, tak nie je divu, že o chvíľu skončím nad záchodom. Sakra. Nemyslel som si, že to po prvýkrát bude takéto. Áno. Bolo to pekné, ba čo viac priamo úžasné, ale nečakal som, že mi potom bude takto zle a už vôbec som nečakal, že ma bude všetko bolieť. Sakra. Tá moja schopnosť empatie mi moc nepomáha. Zaskučím. O chvíľu to trochu prejde, tak si napustím vaňu a ľahnem si do teplej vody. Vydýchnem si. Toto je lepšie. Netuším ako dlho som tu ležal, keď započujem otváranie dverí. Otvorím unavené oči a pozriem sa na Georgea.

“Láska. Čo tu robíš?” spýta sa opatrne a kľakne si pri vaňu.

“To nič. Len mi nie je moc dobre,” usmejem sa nežne.

“Choď spať,” zavriem opäť oči a vydýchnem.

Pochybujem, že sa dnes dostanem preč z tejto miestnosti.

“Nenechám ťa tu viac samého. Mal si nás zobudiť. Poď. Pomôžem ti von a potom do postele. Dám ti aj elixír na nevoľnosť. Ak to do rána neprejde, pôjdeme za Severusom,” usmeje sa a ako povie, tak aj urobí.

O chvíľu ležím v posteli. Ja len dúfam, že je to vážne len nevoľnosť a nie to, čo si myslím, že to je. To by som bol v koncoch.

Tarrian

             “Láska?” ozve sa pri mne Ron.

“Hm?” spýtam sa.

Dnes sme spolu mali dovolené spať, ale ani ja a ani Ron na to ešte nie sme pripravení a som teda rád, že ma Ron do ničoho netlačí.

“Čo budeme robiť zajtra?” spýta sa.

“Mohli by sme si zahrať ten Metlobal. Ešte som ho nehral,” zívnem.

“Tak to beriem. Poď už spať,” usmeje sa.

“Ja už spím,” zašeptám v polospánku.

Harry

                        Strhnem sa zo spánku. Necítim sa dobre. Všade je tma a…..počkať…… kde to som? Toto rozhodne nie je moja a Tomova izba. Kde je vlastne Tom? Postavím sa a zazriem svoj odraz v zrkadle. Skoro to so mnou švihne. Vyzerám podobne ako v mojej druhej svetlej podobe, ale rozdiel je v tom, že v bielych vlasoch mám dúhové pramene, taktiež na koncoch mojich bielych šiat a aj oči mám dúhové!! Presnejšie mi žiaria všetkými farbami dúhy. Čo sa to deje? V živote som stretol len jediného démona, ktorý mal schopnosť vlka, jednorožca a Pegasa, ale to bolo už pred niekoľkými rokmi. A on namiesto bielej farby mal čiernu. Ale už som ho veľmi dlho nevidel. Tak prečo sa to deje teraz? Predtým mi povedal vetu, ktorej som nerozumel. Teraz ma jej význam veľmi zaujíma. Započujem za sebou kroky. Otočím sa, ale nikto tam nie je.

“Dlho sme sa nevideli, Harry. Alebo by som mal povedať Kráľ Rainbow Moon?” ozve sa za mnou ticho, až sa vystrašene otočím.

To snáď nie je pravda. Stojí tam….