Liek

Liek    8.

Orax

                  Pozerám sa na maličkého. Je krásny.

„Prečo si, si ho vzal? Veď o malých deťoch nič nevieme,“ spýta sa ma Sebastián a ostatný prikývnu.

„Nemohol som inak,“ pokrčím ramenami a zadívam sa na malého.

Otvorí svoje očka a začne plakať. A jéjej. Začnem ho tíšiť, ale neprestáva mrnkať.

„Necíti sa pri tebe v bezpečí. Možno by sme to mali skúsiť pri niekom inom,“ povie Richard.

„Erik? Môžeš si ho vziať?“ spýtam sa brata, ktorý sa na mňa pozrie a malého si vezme.

„To nejde. Inráz?“ spýta sa Erik s povzdychom, keď malý neprestáva plakať.

„Ukáž,“ chytí ho Inráz.

Nachvíľu sa upokojí, ale za chvíľu začne zase.

„Vyzerá to, že je mu u mňa dobre, ale chce niekoho iného. Urán?“ spýta sa brata.

„Skúsim to,“ povzdychne si Urán a vezme si malého.

Rovnako ako u Inráza, tak je chvíľu ticho a potom to začne nanovo.

„Čo sa mu nepáči?“ spýtam sa.

„Niko? Skúsiš to ty?“ pozriem sa prosebne na Nika, ktorý prikývne.

„Tak poď maličký. Neboj. Nikto ti neublíži,“ usmeje sa naňho a vezme ho do náruče.

Je ticho asi päť minút keď začne zase plakať.

„Prečo? Už sme sa vystriedali všetci,“ povzdychnem si.

„Nie všetci,“ povzdychne si Niko.

„Čo?“ nechápeme.

„Skúsme ho dať Aaronovi. Síce je mimo, ale malý by sa mal upokojiť aj keď bude iba v jeho prítomnosti,“ povie Niko.

„Tak to skús. Ako ale zistíme, či ho ten malý prijal? A či ho prijal Aaron?“ spýta sa Erik.

„Aaron stále vníma. Ak ho príjme, tak sa nad maličkým objaví meno aké mu chce dať,“ odpovie Urán.

„Aha,“ odpovieme a Niko si kľakne pri Aarona.

Malého položí pri Aarona. Ten sa hneď upokojí a dokonca zasmeje. Pozrieme sa na seba. Maličký zavrie oči a zaspí. Potom sa nad ním objaví červený nápis. Je to meno.

„Tak sa zdá, že sa cíti bezpečne len pri Aaronovi. A Aaron mu dal meno Kimiko. Enrico? Beny? Možno by ste si ho mohli vziať aj vy. Ak prijal Aarona, tak aj vás. Postaráte sa oňho? Pomôžeme vám,“ usmejem sa na nich dvoch.

„Dobre,“ povzdychnú si a Beny si vezme malého.

Iba sa zavrtí a spinká ďalej. Je tak krásny.

Beny

                       Chytím Kimika do náruče a opriem sa o Enrica. Je tak krásny. Takže to tak vyzerá, že si z nás urobil rodičov. Pousmejem sa. Enrico mi dá bozk do vlasov a pritiahne si ma bližšie. Pozriem sa na Aarona. Vyzerá tak zraniteľne. Kiežby to tak už skončilo a on bol zase v poriadku a zdravý. Keby sa na nás zase usmial. Keby nás tak pobozkal. Kiežby nám tak ležal opäť v náruči a krásne sa červenal. Kiežby už neležal nehybne bledý ako samotná smrť na tom sene. Povzdychnem si, zavriem oči a zaspím aj s malým v náruči. Viem, že Enrico dá na nás pozor.

                      Zobudím sa s trhnutím. Ležím na sene a Kimiko je vedľa mňa. Slnko je už dosť nízko. Ako dlho som spal?

„Už si hore?“ príde ku mne Enrico, sadne si pri mňa a dá mi bozk do vlasov.

„Hej. Ako dlho som spal?“ spýtam sa a zívnem.

„Pár hodín. Ešte hodina a liek by mal byť hotový,“ usmeje sa na mňa a zoberie si odo mňa spiace klbko.

„Spal som skoro osem hodín? Nie je divu, že slnko už zapadá. Je roztomilý, že? Myslím, že bude zábava sa oňho starať,“ pohladím malého po tváričke.

„Áno to je. Asi trikrát ho Orax budil na jedlo, ale nakoniec mu to aj tak musel dať Niko alebo Urán. Pri nich vydrží okrem nás najdlhšie v pokoji,“ zasmeje sa Enrico.

„Nezostaneme tu,“ poviem mu.

„To viem. Aaron bude chcieť odísť a aj jeho bratia. Už sme to prebrali. Pôjdeme s nimi všetci. Zoberieme aj našich koňov, ale poletíme na drakoch. Na nich budeme na mieste kde žije Aaron s bratmi za pár hodín. Na koňoch alebo peši by nám to trvalo dlho. Orax vravel, že sem išli peši, ale naspäť vždy letia na drakoch. Že vraj niekde v hlbokom temnom lese majú väčší dom, ktorý si postavili za pomoci zvierat. Je blízko vlčej skaly, kde žije ich svorka. Hovoria, že sa nám tam bude páčiť. Tak dúfam, že majú pravdu,“ usmeje sa a pohladí ma po vlasoch.

Ďalej už sedíme ticho a čakáme.

Orax

                 Prejde aj posledná hodina a protijed je hotový. Nechám to ešte chvíľu variť, zatiaľ čo idem pre pohár. Trochu doň nalejem a zanesiem to Enricovi s Benym.

„Pomaly mu to dajte vypiť,“ Enrico si zoberie pohár a s prikývnutím sa to chystá dať Aaronovi.

Ja sa zatiaľ vrátim pri liek a dám ho preč z ohňa. Potom aj s hrnčekom, v ktorom sa varil prídem k Aaronovi. Všetci sú v strehu. Enrico nechá Aarona dopiť a potom ho položí na zem. To dievča sme kontrolovali pred pol hodinou. Už bolo mŕtve, ale Aarona pri živote udržala. Enricová mama sa o ňu postarala. Prídem až k Aaronovi a kľaknem si pri neho. Na rozprestreté krídla začnem liať ten liek. Rany sa hneď zacelia a do krvi sa dostane protijed. Teraz už len čakať. Hádam to bude fungovať.

Merdžit

                   Sledujeme ako Orax polieva krídla Aaronovi. Rany sa mu zacelili, ale ešte stále nemáme vyhrané. Stále je tu možnosť, že to neprežije. Navyše sa musí zobudiť aj kvôli tomu malému. Kimiko ho potrebuje. Hádam sa preberie. A hádam to bude čoskoro. Zlietneme nižšie a dedinčania sa hneď začnú baliť a chcú utiecť. Nikam nepôjdu. Nechceli pomôcť, tak budú trpieť. Jeden z mojich drakov zatarasí jedinú cestu z dediny, takže sa nedostanú nikam.

Erik

                  Sedím pri Richardovi na sene pri ohrade a pozerám sa na nebo. Draci sa začali zlietať. Vidím ako jeden zatarasí cestu dedinčanom, aby nemohli ujsť. Pousmejem sa a pozriem sa na Richiho. Usmejem sa a opriem si hlavu o jeho rameno. Privinie si ma k sebe a pobozká ma do vlasov.

„Neboj. Bude v poriadku. Určite,“ tíši ma.

„Nie je to fér,“ ozve sa Urán.

Pozriem sa na brata. Uvidím ako sa pozerá na ľudí, ktorý sa snažia ujsť. Má pravdu. Nie je to fér.

„Čo nie je fér?“ spýta sa Inráz.

„To, že náš braček riskoval život aby ich zachránil pred tými beštiami a dokonca aj keď umiera, tak sa snažia ujsť namiesto toho, aby aspoň poďakovali za záchranu a aspoň sa nespýtali, či nepotrebujeme pomôcť. Ale nie. Oni vidia len seba a na druhých im nezáleží. Veď čo. Sme len zbrane na zabíjanie. Slúžime im a načo nám ďakovať? Ani jedlu neďakuješ za to, že si sa mohol najesť. Pre nich sme len veci, ktoré sa nikdy nemôžu zničiť. Nič viac ako trofeje a zbrane n a využitie v nás nevidia,“ Uránovi stečie po tvári slza a pozrie sa na západ slnka.

Damián si ho pritiahne do náruče a zotrie mu slzy. Pobozká ho na pery.

„Pre nás nie ste zbrane. Ani trofeje. Pre nás ste najkrajší bytosti na zemi. Ste naše lásky náš osud a život. Milujeme vás nie preto čím, kým alebo kto ste, ale preto aký ste. Pravá krása je v srdci. Nikdy vás neopustíme. Odídeme s vami. Pôjdeme s vami aj na koniec sveta,“ povie za všetkých Azurio.

„Milujem ťa,“ povie mu Inráz a pobozká ho.

Ja sa len pousmejem a pozriem sa na západ slnka.

„Poďte. Protijed by mal zabrať až za trištvrte hodiny, tak by sme mohli ísť na túto lúku a pozrieť sa lepšie na západ. Aaron bude v poriadku. Poďte. Musíme sa odreagovať,“ ozve sa Orax a všetci sa rozídeme na lúku neďaleko domu.

Orax

                   Vyženiem všetkých na lúku, aby sa aj oni odreagovali. Sedíme tu už skoro jedenásť hodín. Musíme sa trochu vystrieť. Prídeme na lúku a sadneme si do trávy.

„Myslíte si, že bol dobrý nápad tam Aarona nechať samého? Navyše sme tam nechali aj Kimika,“ ozve sa pochybovačne Beny.

„Nebojte sa. Kimiko spí a protijed zaberie až za nejaký čas. Navyše keby Kimiko plakal, tak to započujeme,“ upokojuje ho Inráz.

„Asi máš pravdu,“ povzdychne si.

„Si moc starostlivý,“ poviem.

„Nejako si sa nám do toho rodičovstva zabral,“ zasmeje sa Niko.

„No a? Je roztomilí a milý....“ začne Beny s obhajobou.

„A navyše ti prirástol k srdcu a máš ho rád,“ dokončí Urán.

„No hej. To poznáme,“ zasmeje sa Erik.

„Ha haha. Veľmi vtipné,“ povie ironicky Beny a Enrico sa rozosmeje.

Všetci sa smejeme. Ach jaj ten západ slnka je krásny. Pomyslím si, keď sa dosmejeme. Opriem sa o Sebiho a vychutnávam si ten príjemný pocit a hluk z dediny nevnímam. Počkať? Nič nepočujem.

„Chalani? Asi by sme sa mali vrátiť,“ poviem nervózne.

„Prečo? Je tu tak dobre,“ zívne Erik opretý o Richarda.

„Nie je vám divné, že z dediny sa neženie, žiadny rev drakov, a že draci sú preč?“ spýtam sa zdesene.

„Niečo sa stalo,“ zašeptá Urán.

„Rýchlo. Musíme skontrolovať Aarona,“ rozbehneme sa späť.

Keď tam prídeme, tak zistíme niekoľko vecí. Dedina stojí, ľudia sa upokojili, draci zmizli, ale nie sú jediný. Aaron s Kimikom tu tiež nie sú.

„Kde je Aaron?“ zakričím keď si to ako jediný všimnem.

„To nie. Myslíte, že ho odniesli draci aj s malým?“ spýta sa ticho Urán.

„Nie. To nie,“ zamietnem premýšľavo.

Aaron

                   Začnem sa prebúdzať. Kde to som? Keď otvorím oči, tak uvidím, že som pri nejakom dome. Hneď som hore a aj proti bolesti sa postavím a rozhliadnem. Zdesím sa a zostanem vystrašený. Všimnem si, že vedľa mňa ležalo malé dieťa. Niečo mi pripomína. Skloním sa a až teraz si všimnem že mám roztiahnuté krídla. Skryjem ich. Prezriem si malého chlapca, ktorý sa na mňa pozerá veľkými krásnymi zlato-zelenými očami.

„Kimiko,“ zašeptám a usmejem sa.

Maličký sa zasmeje a ja ho chytím do náruče. Pritisnem ho k sebe, vyskočím na Bleska, ktorý ma už čaká a rozbehnem sa lesom preč. Ďaleko od tej dediny. Nevšímam si, čo mi chce Blesk povedať. Musím nájsť bratov a ostatných. A čo je s tými príšerami? Spomínam si na dievča ako mi hovorila o dieťati, ktoré si ma zvolilo za rodiča a že to dieťa je jej brat. Dal som mu meno Kimiko a tak to aj zostane.

„Neboj maličký. Postarám sa o teba,“ zašeptám mu a ženiem sa ďalej.