Láska z Vianoc

      Láska z Vianoc

       Písal sa rok 2214. Ten rok bol veľmi šťastný pre jedno šestnásťročné dievča menom Lea. 23.decembra sa Lea mala stretnúť so svojou najlepšou kamoškou Lenkou, tak ako vždy, ale ona tam neprišla. Lea mrzla uprostred námestia a čakala na Lenku, ale vtom jej zazvonil telefón. Lea ho zdvihla a z telefónu sa ozvala Lenka:

„Prepáč Lea, ale nestihnem tam prísť. Nick ma nechce pustiť.“

„A prečo si nezavolala skôr? Už tu mrznem asi pól hodiny, a keď som ti volala, tak si mi nezdvihla telefón!“

„Ja viem prepáč, ale nedostala som sa k telefónu. Hneváš sa?“

„Nie, ale mohla si mi dať vedieť.“-Lea bola hrozne sklamaná a ponorila sa do svojich myšlienok.

Vôbec nevnímala, že jej Lenka niečo do telefónu rozprávala a smutne si v hlave premietala:

„Nick je Lenkin priateľ a ja len kamoška. Teraz už asi bývala kamoška. Keď neprišla, tak ma mohlo napadnúť, že bude s Nickom. Vždycky sme každé Vianoce trávili spolu. Ja, Lenka a Nick. Ale teraz si prídem ako iba príťaž a.....“

Zo zamyslenia ju prebralo až hlasné kričanie do telefónu:

„Lea! Lea! Si tam ešte?“

„Hej, som“

„Nevadí ti to?“

„Nie. V pohode. Ja to chápem. Keďže neprídeš, tak idem do tej kaviarne sama. Ahoj.“

„Tak čau.“-Lenka tak rýchlo a so smiechom zložila ten telefón, že zachytila iba to „čau“. Bolo vidieť, že má pekne naponáhlo.

       Cestou do kaviarne si rozoberala všetko o Lenke a Nickovi:

„Ja, Nick a Lenka sme boli priatelia na život a na smrť už od prváku na základke. Kamarátili sme sa až do tohtoročných prázdnin. Hneď ako začali prázdniny, Lenka a Nick ma odstrkovali a bavili sa samy bezomňa. Nebolo mi jasné prečo to robia, ale v polovici leta som to zistila. Oni dvaja spolu začali chodiť a mne to nepovedali. Namiesto toho ma odstrkovali a keď ma niekam len tak pozvali, tvárili sa, akoby som tam vôbec nebola. Teraz sa to už trochu utriaslo, ale stále sa ku mne chovajú akoby som bola nejaká ich handra. Sme už v treťom ročníku na strednej, ale oni sa chovajú ako škôlkari. Neraz sa cítim ako sneh niekde na Havaji. Nikto ma nechce a nepotrebuje. Som iba príťaž, ktorej sa musia všetci zbaviť. Prišla som o všetko a zároveň o nič. Boli to vlastne skutočný priatelia? Ach jaj. Čo si teraz len počnem?“

        Keď prišla do kaviarne, nebolo tam až tak veľa ľudí, a tak si mala kam sadnúť. Vybrala si stôl na opačnom konci kaviarne a natlačila sa úplne do rohu. Začala spomínať na staré časy ako sa s Lenkou a Nickom zabávala, keď boli ešte deti a aj rok dozadu ako išli cez leto na chatu pri jazere, čo vlastní Nickova rodina. Ale keď si spomenula na toto leto do očí sa jej nahrnuli slzy. Lea to už nemohla vydržať, keď v tom si ju všimol jeden chalan, čo práve prišiel do kaviarne z podobného dôvodu ako ona. Mal nádherne hnedé vlasy a žiarivé zelené oči. Lea chcela odísť, ale v tom k nej prikročil ten chalan a spýtal sa jej:

„Čo tu robíš? Myslel som si, že budeš so svojou namyslenou a dosť hlučnou kamoškou sa niekde flákať.“

„Čože?“

„Ach. Už si ma nepamätáš?“

„Ach áno. Ty si Sergej, že.“

„Hej.“

„Dikes za záchranu pred tým pádom zo schodov. Ale čo tu teraz robíš ty? Nemal si byť niekde so svojou partiou?“

„Hej mal, ale zmenili sa nám plány.“

„Aha. No asi by si sa som ňou nemal rozprávať.“

„A prečo?“

„Si najpopulárnejší chalan na Meystreach School a ja som výstižne povedané „duch“. Na škole o tebe vie skoro každý všetko a o mne nevie už ani jeden človek.“

„To nie je pravda. Ja o tebe viem a tvoji priatelia tiež.“

„No tak v tom prípade iba ty. Ja už asi žiadnych priateľov nemám.“

„Čo sa stalo?“- Sergej sa zadíval do Leiných krásnych, žiarivých, modrých oči a vyčítal v nich, že nie je všetko v poriadku.

Do oči sa jej hrnuli slzy, len čo pomyslela na Lenku a Nicka, ale nakoniec odpovedala.

„Ale nič. To by si nepochopil.“

„Tak to povedz a možno pochopím.“

„Fajn, ale bude to nadlho a musím začať od podlahy“

„Okej. Mám času dosť.“

„Tebe to nevadí?“

„Nie. Ja rád počúvam.“

„Tak, fajn.“

Lea sa nakoniec presvedčila a povedala mu to, čo si hovorila cestou sem. Nakoniec ešte dodala:

„Lenka zrušila schôdzku, čo sme mali naplánovanú na dnes večer a práve preto som prišla sem. Čo mám robiť?“

Keď Lea dopovedala svoj príbeh, zostal sa na ňu len pozerať. Lea sa mu pozrela hlboko do zelených oči a zrazu pocítila pocit, aký ešte nikdy necítila. Bola to láska. Ona sa doňho zamilovala. Rýchlo odvrátila zrak a po chvíli Sergej povedal:

„Máme toho asi veľa spoločného.“

„Ako to myslíš?“

„Ja som sem dnes večer prišiel s podobného dôvodu.“

„Čože? A povieš mi to?“

„Okej. Pred mesiacom som mal frajerku a na dnešný večer sme sa tešili, že ho strávime spolu, ale rozišli sme sa.“

„Prečo?“

„Podviedla ma s mojim najlepším priateľom. Podviedli ma obaja. Vyhodil som ich s partie, ale doteraz ma to trápi. A oveľa viac ma trápi to, že som prišiel o najlepších priateľov, čo som v partii mal ako to, že sa somňou rozišla. Mam pocit, že som ju ani nemiloval a priznám sa, že mi ani trochu nechýba. Zato mi chýba Móric. Bol to fajn kamoš a dostal celú partiu z rôznych problémov. Je škoda, že sme ho museli vylúčiť s partie. Bola s ním zábava.“

„Tak prečo si ho musel vyhodiť s partie?“

„To sú pravidla. On ich porušil a zato ho stihol trest.“

„Aha. Asi si mal pravdu, že máme veľa spoločného. Ale teraz už musím ísť. Uvidíme sa ešte niekedy?“

„Jasné. Tu máš moje číslo.“

„A tu je moje.“

Sergej sa len usmial a pobozkal Leu do dlhých havranočiernych vlasov.

„Ahoj, zavolám.“

„Dobre, ahoj Sergej.“ -Volala naňho už z peknej diaľky Lea.

     Keď prišla Lea domov, zavrela sa do izby a ľahla si na posteľ. Pomaly zaspávala, keď vtom jej zrazu zazvonil telefón. Bol to Sergej. Zostala sa ako skamenená pozerať na display mobilu a nevedela, či to má zdvihnúť, alebo nie. Nakoniec to zdvihla a opýtala sa:

„Áno?“

„Ahoj. To som ja. Chcel som sa spýtať, či by si zajtra somňou nešla von.“

„Fajn. To znie dobre. Stretneme sa o deviatej pri soche na námestí?“

„Okej. Budem tam. Dobrú noc, anjelik.“

Lea sa celá začervenala, ale nakoniec koktavo odpovedala:

„Dobrú aj tebe.“

Potom zložila. Skôr ako zaspala si v posteli mumlala s úsmevom na tvári:

„Toto budú určite tie najlepšie Vianoce aké som kedy zažila. Zajtra idem so Sergejom zase von a určite to bude super. Je úžasné mať takého kamoša. Som si istá, že on ma neodstrčí ako Lenka a Nick. Áno viem. Láske nejde poručiť. Láska si nevyberá. To ma dnes naučil Sergej. Ja to Nickovi a Lenke prajem. Zajtra ráno jej hneď napíšem. Ale teraz už chcem spať. Dobrú Lenka.“

A zaspala.

     Na druhý deň hneď ráno poslala Lea Lenke správu v ktorej bolo ospravedlnenie a zase sa udobrili. Lenka o Sergejovi nemala ani tušenie, takže ich priateľstvo bolo rovnaké ako pred letom a Lea mohla v pokoji prežiť zvyšok dňa so Sergejom. V ten deň sním prežila veľa zábavy a radosti a takto to pokračovalo až do Silvestra. Boli dobrými kamošmi, ale potom sa všetko zmenilo.