Láska medzi ohňom a vodou

Láska medzi ohňom a vodou

Láva a oheň prichádza,
keď slnko na nebo vychádza.
Prosím láska zostaň pri mne,
keď tá noc, tak rýchlo plynie.

Voda z riek sa vylieva,
do domov sa prilieva.
Láva tečie proti nej,
„voda, rýchlejšie sa lej!“

Prosím láska zostaň pri mne,
keď ten deň pomaly plynie.
Zostaň pri mne, keď mám strach,
nech ma nezahalí temný mrak.

Chýbaš mi celý deň,
keď okolo poletuje peľ,
keď hľadám všetky krásy svetov,
alebo stojím na lúke kvetov.

Ovládaš lávu a oheň tiež,
ja zase vodu, ale to vieš.
Nenechaj ma samu v noci,
túžim po tej tvojej moci.

Ja kvôli tebe prekonám strach,
prebehnem cez popol a prach,
len aby som bola s tebou
a zase mohla lietať po lúke kvetov.

Nenechám osud, aby riadil môj svet,
keďže chcem lásku sladkú ako med,
chcem aby kvitla ako sedmokráska
a aby to bola pravá láska.

Slnko svieti ako v raji,
naša láska stále žiari,
kvitne teplým lúčom slnka
a voda v rieke si len žblnká.