Kráľovský potomkovia

Kráľovský potomkovia   XXII.

Estelion

                   Na druhý deň ráno, akurát raňajkujeme všetci pri jedálenskom stole. Dokonca aj Darim s Medayom a Mark s Arianom a Tryxom. Sú vážne krásny. Už sa neviem dočkať, keď sa narodí to moje. Tak rád by som ho už držal v náruči. Dokonca dnes na raňajky prišiel aj Armi s Danom. Armi sa mi zdá, že je nejaký moc unavený a Dan zase ustaraný. Veď sa od Armiho nepohne ani na krok. A keď odpovedá na otázky, tak ani nespustí oči z Armenziho. Stráži každý jeho pohyb. Akoby aj nie. Má o neho taký strach. Chcem si dať do úst ďalšiu lyžičku polievky, keď mi lyžica vypadne z rúk a mňa zachvátia kŕče. Sakra. Wolf je hneď v strehu a ja sa oňho opriem. To bolí. Zhlboka dýcham a privieram oči od bolesti. Wolf ma chytí na ruky a prenesie na gauč, kde včera rodil Darim. Sakra! Toto miesto je akési prekliate. Wolf ma hladí po tvári a ja ucítim ako zo mňa niečo tečie. Plodová voda. Takže už je to tu. Sakra! Tie bolesti sú hrozné. Už ani nevnímam kto je v miestnosti a kto nie.

Armenzi

                    Estelion pri raňajkách začal rodiť. Sakra! Dan ma vyprevadí z miestnosti a vidím, že Kem s Markom a ich deťmi idú za nami rovnako ako Dei s Darimom a ich synom. Cítim, že môj pôrod už bude skoro. Rozhodne skôr ako zajtra, ale je mi to jedno. Len chcem, aby moje deti boli zdravé. OBYDVE!!! Chcem ich obe. Dan ma posadí na gauč v obývačke a mne sa spustia slzy. Chcem ich mať zdravé. Nechcem prísť ani o jedno. Keď vidím aký sú šťastný. Chcem mať svojich maličkých pri sebe. Prosím. Objímem si bruško rukami a slzy sa mi spustia prúdom. Dan si to všimne ako prvý a hneď ku mne prikľakne a začne mi stierať slzy. Tíši ma, ale to nepomáha. Keď viem, že sa na ne tak teší a ja mu ich možno nedokážem dať.....rozvzlykám sa ešte viac a schovám sa mu v náruči.

„No tak. Zlatíčko tíško. To bude dobré. Uvidíš, že budú v poriadku. Obe. Musíš veriť. Nestrácaj nádej,“ pobozká ma do vlasov a ja sa trochu upokojím.

„Čo mu je?“ spýta sa Mark.

„Má strach, že príde o svoje deti. Má o ne strach. Má strach, že ich nikdy nebude držať v náruči živé a zdravé,“ povzdychne si Dan.

Ja ani neviem ako, zaspím.

O šesť hodín neskôr.....

Wolf

                   Sedím pri Estelionovi, ktorý tíško leží s malým klbkom v náruči. Narodil sa nám syn. Usmejem sa a pobozkám Esteliona do vlasov.

„Wolf, pozri sa na to maličké. Je nádherné. A je len naše,“ zasmeje sa roztomilo a do náruče mi vloží ten maličký uzlíček.

Je nádherný. Má slabo hnedé vlásky po Estelionovi a zlaté oči po mne.

„Ako sa bude volať?“ spýtam sa.

„Svelian,“ zašeptá unavene.

„To znie pekne. Svelian Fox,“ usmejem sa a podám ho naspäť Estimu.

Gold stojí o kúsok ďalej a pozoruje nás. Pozriem sa naňho a usmejem sa. Prikývnem mu aby prišiel bližšie. Vymámi sa z Rickovej náruče a prejde k nám. pritiahnem si ho k sebe a posadím si ho na kolená. Esti sa pomaly posadí aj so Svelianom a usmeje sa na Golda.

„Nastav náruč,“ povie mu a Gold tak urobí.

„Toto je tvoj braček. Volá sa Svelian,“ usmeje sa naňho Esti a podá mu Sveliana.

„Je tak maličký,“ zašeptá túžobne Gold.

Pustím ho nech sa posadí vedľa Estiho. Je mi nad slnko jasné, že by tiež chcel svoje maličké, ale to ešte nejde.

„Počkaj si ešte dva roky a tiež budeš môcť mať jedno. Možno aj dve,“ zašeptá mu Esti a Gold sa naňho žiarivo usmeje a prikývne.

Za dva roky bude mať pätnásť. Tak fajn. Keď Esti otehotnel v šestnástich, tak to zvládneme aj v pätnástich.

„Rick? Máš sa na čo tešiť,“ usmejem sa na zdeseného Ricka.

„Zlatíčko, ale v pätnástich je ešte skoro. Môže sa čokoľvek stať,“ snaží sa ho prehovoriť Rick.

„Nie. Alebo chceš aby som mal jedno už teraz?“ spýta sa výhražne až Rick zbledne.

„Nie, nie. Pätnásť je lepšie,“ povie nakoniec.

Viem, že ma o neho strach. Je to dosť riskantné. Pozriem sa na Estiho, ktorý už pomaly zaspáva a tak ho vezmem do náruče a odnesiem ho hore. Gold ide za nami aj s malým Svelianom.

Dan

                    Započujeme na chodbe kroky hore po schodoch. Takže už porodil. To trvalo. Armi mi ešte stále spí v náruči. V tej chvíli do obývačky vojde mama s Rickom.

„Dnes žiadne prekvapenia?“ spýta sa keď nás uvidí.

„Zatiaľ nie. Ale neraduj sa. Mám pocit, že to prekvapenie príde skôr ako by sme čakali,“ povzdychnem si.

„Ako je na to Estelion?“ spýta sa Darim.

„Prekvapivo skvelo. Majú syna. Volá sa Svelian,“ usmeje sa na nás mama a aj s Rickom si sadnú na gauč.

„A ako to prijal Gold?“ spýtam sa.

„Skvelo. Je rád, že má brata aj keď nevlastného. Hneď si ho obľúbil,“ povie skľúčene Rick.

„A prečo tak skľúčene?“ spýta sa ho Mark.

„Chichi.....Wolf s Estelionom si všimli, že zatúžil po vlastnom. Estelion mu povedal, že za dva roky môže mať vlastné, z čoho Ricka skoro kleplo. Hlavne keď Gold nadšene súhlasil a keď sa ho Rick snažil presvedčiť, že je na to moc mladý, lebo vieme aké je to nebezpečné, tak mu Gold začal vyhrážať, že keď sa mu nepáči, že až za dva roky, tak že pokojne môžu mať jedno hneď, na čo Rick hneď pristúpil na pätnástku,“ zasmeje sa mama a mi sa do smiechu pustíme hneď za ňou.

Samozrejme sa musíme krotiť, aby sme nezobudili Armiho. Pozriem sa naňho. Je tak krásny, nežný a zraniteľný, keď spí.

„Inak. Vlci z vašich škôl, strednej aj základnej, sem chcú prísť. Zastavili ma v meste, že sa už dlho neukázali v škole a majú strach o svojho kráľa a chcú sa prísť pozrieť na všetkých. A tiež sa ospravedlniť Goldovi,“ povie mama a odíde z obývačky.

Zostaneme za ňou pozerať trochu nechápavo. Ešte nám z chodby zakričala, že prídu za päť dní, v piatok. No poteš. To bude zase pohroma. Povzdychnem si a vezmem Armiho do izby a odídem do Wolfovej izby kde strávim dlhú chvíľu.

Armenzi

                   Nemám moc pokojný spánok a navyše ma zobudí ostra bolesť v brušku. Keď sa trochu spamätám, tak zistím, že som u nás v izbe a že ležím na mokrom. A tá nepríjemná bolesť. Hneď je mi jasné, že to nie je dobré. Plodová voda mi odtiekla ešte v spánku a už rodím. Ako to, že som si to neuvedomil skôr? Sakra! Pozriem sa na hodinky. Deväť večer. Dokelu! Kde je Dan keď ho človek potrebuje?! Ach! To je bolesť. Cítim , že už rodím, ale nikto tu nie je. Nikto nepomôže mojím deťom. Po tvári sa mi spustia zradné slzy, ak to neprežijú, tak Dana zabijem, že tu nebol. Vedla mna má izbu Darim. Možno, že by ma počul, keby som kričal. Jedna kontrakcia príde tak silná, že nevydržím a bolestne vykríknem. V tom sa otvoria dvere a do vnútra nakukne Darim. Zdesí sa a hneď je pri mne. Bolí to. Tak moc to bolí.

„Počkaj chvíľku. Zavolám Dana. Alebo aspoň Deirona. Vydrž chvíľku,“ začne mi šepkať.

„Nevydržím. Už rodím. Musíme to zvládnuť sami. Prosím. Nechcem o ne prísť,“ zastonám zdesene a prosebne zároveň.

„Ja to, ale nezvládnem. Mám strach, že niečo skazím,“ zdesí sa Darim.

„Prosím. Pomôž mi. Zvládneš to. Verím ti,“ zašeptám a zhlboka dýcham.

„Dobre. Možno sem niekto príde,“ rezignuje Darim.

Dan

                     Ja, Wolf, Rick, Gold, Kem, Dei a moji rodičia, hráme v obývačke karty. Chalani spia, takže by nemal byť problém. Je už dvanásť preč. Pred tromi hodinami sme zaznamenali divné vlnenie, ale už niekoľko minút je celkom pokoj a vládne tu divná atmosféra. Nechali sme to tak. Nevedeli sme čo to môže byť.

„Prečo sme cítili to vlnenie, keď teraz je to už len divná atmosféra?“ spozornieme keď sa ozve Gold.

„To sa ti len zdá,“ povie mama.

„Nie. Nezdá. Niečo sa deje. Cítim to,“ zašeptá Dei.

„Ja to cítim tiež. Niečo je iné,“ poviem.

„Ja cítim divné prúdenie elektriny,“ povie Wolf.

„My cítime len tú zmenu vzduchu. Čo cítite vy?“ spýta sa Rick.

Zavriem oči a zamyslím sa. Nechávam svoje zmysli voľne plynúť. Zdesene otvorím oči.

„Armenzi,“ zašeptám priškrtene a hneď sme všetci na nohách.

„Čo sa deje?“ spýta sa hneď Wolf.

„Neviem. Niečo je inak,“ poviem.

„Rýchlo,“ povie moja mama.

Prečo ma to nenapadlo skôr? Už tri hodiny je to iné. Už tri hodiny asi trpel. Sakra! Čo sa tam deje. Armenzi, čo sa ti stalo? Sakra! Ak príde o naše deti, neprežije to. Vybehneme až na poschodie, kde máme izby. Všimneme si, že dvere do Darimovej izby sú otvorené a vo vnútri plače Meday. Zastavíme sa a Dei zoberie Medaya a začne ho tíšiť. Hneď sa upokojí a tíško zaspí.

„Čo sa tú deje? Kde je Darim? Nikdy by nenechal Medaya samého, pokiaľ by nemusel,“ nechápeme rovnako ako Deiron.

„Chalani? Asi som našla Darima a nie len toho,“ ozve sa moja mama od dverí mojej izby.

Nechápavo k nej pristúpime a ona otvorí dvojkrídle dvere. Vytreštíme oči. Naskytne sa nám pohľad na Darima ako sedí na posteli a díva sa na Armiho, ktorý spí a vedľa neho sú položené dva malé uzlíčky.

„To vám to ale trvalo. Nemohli ste prísť skôr?“ pozrie sa po nás Darim a ticho zavrčí.

„Nevedeli sme, že.....“ nedopovie Dei, ktorý je ako jediný schopný slova.

„To je v poriadku. Možno by ste ich mala pozrieť. Armenzi a jedno dieťa takmer zomrelo. Asi by bolo lepšie, keby ste ho prezreli aspoň vy,“ povie Darim a vezme si Medaya od Deia.

Ešte stále neveriaco pozeráme na posteľ. Mama prejde k Armenzimu a chce prezrieť jedno malé. Keď sa k nemu však priblíži, Armi zo spánku zavrčí a dva malé uzlíčky si pritiahne ešte bližšie k sebe. Je krásny. Aj naše deti sú. Prejdem k nemu pohladím ho po tvári. Mama ma potom odoženie a pokúsi sa vymámiť jedno mláďa z Armiho náruče. To sa jej podarí, ale to malé tým zobudí a to začne vystrašene skučať. Armi je hneď hore, premenený do svojej vlčej podoby a stojí na posteli oproti matke so zúrivým výrazom. Mama sťažka prehltne a pomaly vráti dieťa naspäť do postele. Armi si hneď ľahne na posteľ vo vlčej podobe a pritúli si k sebe oba uzlíčky. Obe mláďatá sú už hore a vystrašene sa pozerajú na moju matku. Povzdychnem si. Je to síce zábava, ale nenechám ich trápiť sa. Premením sa na Vlka a vyskočím na posteľ za Armenzim. Posteľ je dosť veľká, že sa sem v pohode zmestíme. Sadnem si za neho a skloním sa k nemu. Prestane vrčať a pozrie sa na mňa. Pritúli sa ku mne a začne vrtieť chvostom. Je mi jasné, čo chce povedať. Je šťastný. To sme oba. Premení sa do ľudskej podoby a pritiahne si k sebe maličkých. Napodobím ho, ale do náruče si vezmem jeho. Pozriem sa na matku a ostatných. Pochopia, že bude lepšie sa k mláďatám nepribližovať a odídu z izby.