Konečne si tu!

Konečne si tu!

                 Zobudím sa v obývačke na gauči. Asi som tu musel zaspať včera, keď sme riešili nečakané prekvapenie. Posadím sa a zhodím zo seba deku. Usmejem sa a vstanem. Pomaly prejdem do kuchyne, kde si Rav pripravuje dva čaje.

„Dobré r-ráno,“ zívnem a sadnem si na stoličku.

„Chichi....dobré. Vyspal si sa dobre? Nie je moc dobré spať na gauči,“ zachichoce a pokarhá ma Raven.

„Díki,“ pousmejem sa.

„Za čo?“ pozrie sa na mňa nechápavo.

„Za tu deku,“ pozriem sa mu do oči.

„Nemáš začo, ale ako si vedel, že som to bol ja?“ usmeje sa.

„Prezradili ťa oči,“ podotknem.

„Aha. Ja som zabudol na tvoju schopnosť,“ pochopí Rav.

„Chichi....“ teraz sa zachichocem ja.

„Kedy sa ma vrátiť?“ prehovorí po chvíli Rav.

„Kto?“ spýtam sa aj keď asi viem na koho naráža.

„Rash,“ pretočí oči Rav.

„Asi dnes,“ poviem zachmúrene.

„Čo je?“ neunikne mu tón môjho hlasu.

„Neviem. Na severnej pôde vo vlčích lesoch cítim na zemi nejaký pohyb. Neviem kto to je, ale nemám z toho dobrý pocit,“ odpoviem.

„Vo vlčích lesoch? To určite nič nebude. Tie lesy sú odtadeto ďaleko a navyše tam blízko je jeden temný klan, tak sa nie je čoho báť. Vyskytujú sa tam stále,“ usmeje sa na mňa Rav.

„To viem, ale tade išiel aj Rash,“ na tvári sa mi usadil smútok.

„Čože! Prečo si mu to nepovedal?“ otočí sa na mňa ustaraný Rav od prípravy raňajok.

„Povedal som mu to a aj ho varoval. Myslíš si, že chcem aby sa mu niečo stalo? Na to ho príliš milujem. Povedal, že bude opatrný. Vieš, že je to jediná cesta k portálu do jeho galaxie,“ pozriem sa naňho cez hmlu v očiach.

„No tak, Eki, to bude dobré. On to zvládne a príde uvidíš. Ak chceš tak sa spýtam Sunshinea, aby sa po ňom pozrel,“ usmeje sa na mňa Rav a zotrie mi slzy z očí.

Tu prezývku vymysleli s chalanmi, keď sme sa stretli. V tej dobe si nikto nevedel zapamätať moje meno a tak vznikla táto skratka.

„Díki,“ prikývnem šťastne na súhlas.

Počkám kým Raven dorobí raňajky a zamierime do jeho izby. Pomaly otvorí dvere na izbe a vojde dnu. Som tesne za ním. Ešte som toho jeho priateľa nevidel, vlastne nikto ho ešte nevidel, tak som celkom zvedavý ako vyzerá. Vojdeme do izby, ale nikto tam nie je. Jedlo položí na stôl a prejde k otvorenému oknu.

„Kde je?“ pomyslím si v duchu.

„Je na hliadke. Dáva pozor, aby nás nenapadli,“ prečíta mi moje myšlienky Rav.

Sakra! Teraz som zabudol ja.

„Sunshinei, poď sa najesť a potrebujeme tvoju pomoc,“ povie Raven.

Pochybujem, že ho počul niekto iný ako ja, ale.....na moje prekvapenie sa v izbe za chvíľu v slnečných lúčoch zjaví veľký zlatý vlk. Zostanem na neho pozerať ako idiot na tabulu v škole. Našťastie sa rýchlo spamätám a o krok ustúpim. Nechcem ho predsa rozzúriť. Vlk si ma prezerá od hlavy k päte, až z toho dostanem strach.

„Sunny, toto je Ekresiuss, Ekresiussi toto je Sunshine. Zlato, potrebovali.....môžeš sa premeniť prosím?“ odbočí od témy Rav a keď sa Sunshine premení, sadne si na posteľ a pritiahne si Rava k sebe, môžem na ňom oči nechať to vám teda poviem, Rav pokračuje, „Pomohol by si nám prosím nájsť Ekresiussového priateľa? Teda ak je niekde v tejto galaxii. Odišiel do svojej galaxie a dnes by sa mal vrátiť, ale cesta do jeho sveta vedie cez Vlčie lesy, tak či sa náhodou nedostal do nebezpečenstva,“ usmeje sa na neho Rav.

„V poriadku to nebude problém, len mi povedz ako vyzerá a ja to tu prehľadám,“ usmeje sa na mňa Sun.

Začervenám sa, ale odpoviem, „No, keď je človek je vysoký asi tak ako ty, má hnedé krátke vlasy, zelené oči a keď je premenený na démona, tak hľadaj veľkú hnedú pumu so zlatým príveskom okolo krku,“ odpoviem.

„Počkaj, ten prívesom ma tvar prázdneho zlatého srdca, v ktorom visia dve pierka, zlaté a strieborné?“ pozri sa na mňa neisto Sunshine.

„Áno,“ prikývnem a pozriem sa na neho.

Odkade to ku všetkým čertom vie?

„Tak to sa nemusíš báť. Jednu takú pumu som videl dnes ráno pri vodopádoch ďaleko od Vlčích lesov a mal namierené sem k zámku. Akurát som vás chcel varovať, keby to bol niekto z nich, ale ako sa zdá tak to nebude za potrebu,“ usmeje sa Sun a mne sa rozžiaria oči.

Takže sa vráti. Rashi.

„Ďakujem,“ vyhŕknem šťastne a rozbehnem sa preč z Ravovej izby.

Bežím ku hlavnej bráne zámku a je mi jedno, že máme zákaz chodiť von. Potrebujem ho vidieť čo najskôr. Ak dnes ráno bol pri vodopádoch, tak teraz už musí byť niekde na Gaštanovej púšti, čo je od Kráľovského lesa, teda tohto lesa, čo obklopuje zámok, čoby kameňom dohodil.

             Pozerám sa za zatvárajúcimi sa dverami.

„Ten ho musí fakt milovať, keď ma o neho taký strach,“ pozrie sa na mňa s úsmevom Sunny.

„To áno. Mohol by si naňho dať prosím ťa pozor nech sa mu nič nestane? Na zámku určite nezostane,“ pozriem sa von oknom, „No čo vravím?“ zakrútim hlavou, keď uvidím Ekiho bežať do lesa.

„Neboj sa, Bude v poriadku. Ten jeho priateľ je už na Gaštanovej púšti,“ pobozká ma Sunny.

Po chvíli premýšľania sa nechám strhnúť do víru vášne........

              Utekám cez hustý les až kým nedobehnem na hranicu lesa s púšťou. Nemohol som popadnúť dych, ale za to, že uvidím Rasha mi to stálo. Keď som sa trochu vydýchal, tak som sa poobzeral po okolí, či ho náhodou neuvidím. Síce bolo len ráno, ale slnko pálilo ako divé. Čím to asi tak bude. A to nehovorím, že na púšti je to dvojnásobok toho, čo v lese. Začína sa mi točiť hlava a spadnem na kolena. Na obzore uvidím obrys nejakého zvieraťa, ale skôr než zistím akého tak sa zrútim.

             Bežím po púšti. A gratuluje si, že ma pri vodopádoch napadlo nabrať vodu. Tá púšť je hrozná. V diaľke uvidím vŕšky stromov a trochu sa mi uľaví. Konečne trochu tieňa, ale viac sa teším na Ekresiussa. Už som ho dlho nevidel. Koľko to bude? Asi tak tri mesiace. Blížim sa k lesu a asi tak tridsať metrov od lesa uvidím na púšti niekoho ležať. Pribehnem k nemu a zdesím sa.

„Ekresiussi, čo tu preboha robíš?!“ vyhŕknem, premením sa a zoberiem toho svojho drobčeka do náruče.

„Rashi,“ vydýchne s úsmevom a odpadne.

Sakra! Čo tu vôbec robil? Vezmem ho na ruky a prejdem s ním hlbšie do lesa. Posadím sa s ním do tieňa a pritiahnem si ho k sebe. Vytiahnem fľašku s vodou a priložím jej ju k ústam. Po chvíli sa preberie a ťažko dýcha. Dám mu ešte napiť a potom si ho zase chytím do náruče a začnem sa mu hrať s vlasmi.

„Rashi, vrátil si sa,“ započujem šepkať moje zlatíčko.

„Veď som to predsa sľúbil. Navyše som bez teba už nemohol vydržať. Milujem ťa Eki,“ zašeptám mu do vlasov a keď sa na mňa pozrie tak ho pobozkám.

„Aj ja teba milujem, Rashi,“ vzdychne medzi bozkami.

„Prečo si vlastne bol na púšti?“ spýtam sa po ceste do zámku.

„Išiel som ti oproti. Už som sa ťa nevedel dočkať. Bál som sa, že ťa dostali vo Vlčích lesoch. Ale je moc horúco a mňa nenapadla zobrať voda,“ prizná smutne.

„To si celý ty. Ešte, že som išiel okolo ja a nie temnota. Ako si vlastne vedel, že som na ceste?“ zasmejem sa.

„Sunshine mi to povedal,“ odpovie pokojne.

„Sunshine? Kto to je?“ spýtam sa zvedavo.

Viem, že to nie je nikto zo strážcov.

„Ravenov priateľ,“ pousmeje sa.

„Takže on sa priznal Aaronovi?“ vytreštím oči.

„Áno. A nie je jediný. Aj Orión už má priateľa, ale toho mu skôr dohodil Aaron,“ zasmeje sa.

„A čo my?“ pozriem sa na moje zlatíčko.

„Ak by ti to neprekážalo, tak by som mu to povedal dnes večer, keď sa vrátime na zámok. Bolo by to asi lepšie. Rav si vyhlásil stávku, takže by sa nám ďalšie ruka zišla,“ odpovie.

„Dobre. Som rád, že si sa rozhodol takto,“ pobozkám ho a premením sa na pumu.

Už sme pri zámku a stmieva sa, takže také teplo nebude.