IX. Späť do školy

IX.

              “Pán Potter, neviem na čo sa teraz hráte, ale nie je to vtipné. Riaditeľ a všetci o vás mali starosti. Celé leto sme vás nevedeli nájsť,” otočí sa na mňa McGonagallová, keď sme v súkromí.

“Pani profesorka, verte, že toto nie sú žiadne výmysly. V lete som sa dostal do dedičstva stvorenia a zistil som, že Evansová nebola moja matka. Našiel som svoju pravú matku a ako taký som sa stal Lordom Blackom, keďže nebol nikto, kto by mohol prevziať titul rodiny mojej matky. A teraz žiadam o toto preradenie, alebo skôr o nové zaradenie, keďže som úplne nový človek,” vysvetlím vážne.

“Uvedomujete si, že tým pádom ste skončili s metlobalom?” pozdvihne obočie.

Mám pocit, že je to jej posledná zbraň, aby ma dostala späť do Chrabromilu. Evidentne si uvedomuje, že tam nepatrím.

“Samozrejme. Aj tak ma už lietanie tak nebaví. Radšej sa držím pri zemi,” odpoviem pravdivo.

Aj tak som nikdy nechcel poriadne hrať. Vždy to boli len očakávania iných.

“Výborne. Kapucňu si dajte dole. Sme v škole,” odpovie vážne.

Mám pocit, že sa urazila. Ignorujem príkaz dať dole kapucňu. Na triedení to stačí. Následne ma nechá čakať pred dverami Veľkej siene. Všetci žiaci sú už vo vnútri, len prváci sú ešte na ceste s Hagridom. Netrvá dlho a objaví sa opäť McGonagallová, ktorá bola prevziať prvákov, aj s už spomínanými prvákmi. Sú roztomilý, ako sú vystrašení. Začne svoj bežný prejav pre prvákov. Keď skončí, tak sa otvoria dvere Veľkej siene. Najprv vojde McGonagallová, potom ja a za nami prváci.

“Keď prečítam vaše meno, sadnete si na stoličku a Múdry klobúk vás zaradí. Ale ešte predtým sme dostali žiadosť o preradenie. Žiak piateho ročníka Chrabromilu Lord Hadrian Opherion Riddle - Black, známy ako bývalý Harry Potter, požiadal o preradenie v dôsledku istých skutočnosti, ktoré sa odohrali v lete. Nech sa páči pán Black,” pokynie mi profesorka.

Pretočím oči. Dramatická ako vždy. V sieni sa ozve šum a pár výkrikov, ktoré viem, že pochádzajú od chrabromilského stola od istých osôb. Keď si zložím kapucňu, ozve sa ešte viac vzdychov. Hneď mi je ale na hlavu nasadený klobúk.

“Vitaj späť Čistokrvný. Konečne si objavil, kto skutočne si. Prijmeš konečne to kam skutočne patríš?”

“Áno. Už som pripravený na to čo príde,” usmejem sa.

“Dávaj si pozor na starých známych…..Slizolin!”

Keď mi je klobúk vziaty z hlavy, tak si rýchlo nasadím kapucňu a prejdem k Dracovi. Sieň je ticho. Kto vie, čo je pre nich väčší šok. O chvíľu začne McGonagallová volať prvákov a našťastie sa opäť spustí ruch. Pozriem sa na profesorský stôl. Brumbál sa netvári nadšene, všetci ostatní sú zmätený a Severus má svoj obvyklý výraz. Viem, že pod ním je šťastný, že ma bude mať pod dozorom. Po večeri sa ma snažia osloviť Ron s Hermionou, no nevnímam ich a idem ďalej so slizolinčanmi. Spoločenská miestnosť je pekná a slizolinčania sú milí. Než ideme do postelí, tak Severus príde skontrolovať prvákov. Pri odchode sa na mňa pozrie, tak mu len s úsmevom prikývnem, že všetko je v poriadku.

            Čas na Rokforte letí naozaj rýchlo. Ani sa nenazdám a pomaly je koniec septembra. Severus a Regulus mi každý týždeň posielajú nové darčeky v rámci nášho dvorenia. Som šťastný. Od prvého dňa nosím kapucne len minimálne. Pri triedení sa všetci dozvedeli ako v skutočnosti vyzerám, tak nie je úplne dôvod sa skrývať. Všetci špekulujú a snažia sa zistiť, čo som za tvora. Mám z nich zábavu. Len chrabromilčania sa stále snažia dostať sa mi pod kožu. Je to unavujúce. Niekoľkokrát ma zastavili v knižnici alebo keď sme išli z triedy, ktoré sme mali rovnaké. Práve dnes na večeri je veľký šum. Riaditeľ oznámil, že sa bude na našej škole konať štvorčarodejnícky turnaj a Rokfort bude od polovice októbra hostiť ďalšie ti čarodejnícke školy. Durmstrangský inštitút, Ilvermornskú čarodejnícku školu a Beauxbatonskú akadémiu mágie. Tento rok má byť zaujímavý. Čas, kedy mali prísť školy, sa rýchlo priblížil. Prišla polovica októbra a s ňom aj všetky tri školy. Kto vie aký budú žiaci. Na večeri nám Dumbledore s Ministrom Mágie predstavia Ohnivý pohár, ktorý má vybrať šampiónov. Celkovo aj keď znie tento turnaj zaujímavo, veľmi sa mi nechce zapájať do diania. Radšej by som si oddýchol od dobrodružných situácií a sústredil sa výhradne na učenie. Dúfam, že tento rok sa mi to podarí. Hlavne v to dúfam viac, keď sa vyhlási, že vstúpiť budú môcť len plnoletí študenti. Väčšina nevie, že som už považovaný za plnoletého, tak by ani nemali mať veľké očakávania. Pokojne jem večeru a snažím sa ignorovať všetkých nových študentov. Hlavne tých z Durmstrangského inštitútu, ktorí sedia pri našom stole. Keď pohľady nových študentov neopúšťajú moju postavu len si povzdychnem a cez hlavu si prehodím kapucňu z mojej róby. Otrava! Teším sa keď večera konečne skončí.

“Hadrian si v poriadku?” spýta sa ma Teo na konci večere, kedy sa rýchlo postavím a chcem čo najskôr odísť zo siene.

“Áno v poriadku. Len sa mi nepáčia všetky tie pohľady,” prikývnem a otočím sa na odchod.

Už sa blížim ku schodom do žalárov keď ma zastaví nejaká ruka na mojej. Otočím sa a vytrhnem ruku od opovážlivca. Zistím, že je to jeden študent Durmstrangského inštitútu a ruku drží vysoko na znak, že mi nechcel ublížiť.

“Hej pokoj. Nechcem ti ublížiť.”

“Zvykneš vždy chytať neznámych ľudí?” spýtam sa zamračene.

“Ani nie. Ale pri večeri som si ťa všimol. Si krásny, prečo sa schovávaš pod kapucňou?” nechápe.

“To nie je tvoja vec,” odpoviem.

“Ale mohla by byť keby si chcel. Chcel som sa ťa spýtať, či nechceš so mnou chodiť,” zdvihne obočie.

“Ako, keby som nemal partnera, akože mám, tak aj tak by bola moja odpoveď nie. A rozhodne by som nebol z človekom, čo nemá ani toľko slušnosti, aby sa predstavil,” založím si ruky na hrudi.

“Som Viktor Krum. Ak si si istý, že si zadaný, tak ťa nebudem otravovať. Keby si si ale môj návrh rozmyslel, budem tu,” žmurkne na mňa.

“Myslím, že môj študent Vám povedal, že nemá záujem. Bolo by fajn, keby ste brali jeho slová na vedomie a odišiel, pán Krum. Nehovoriac o tom, že ako Magický tvor, aj keď nemáte predurčeného druha, by ste mali vedieť kde sú hranice, keď sa jedná o iného tvora, ktorý môže mať predurčeného partnera,” objaví sa za mnou Severus a ja sa uvoľním v ramenách.

“Samozrejme profesor. Dobrú noc,”otočí sa Krum a odíde.

Severus má zatiahne viac do tieňa. Otočím sa k nemu, nech mu vidím do očí.

“Si v poriadku zlato?” zašepká mi do ucha.

Ešteže nikto nie je na blízku. Radšej okolo nás zavriem tiene, nech nás nevidno a nepočuť.

“Áno. Aké bol stvorenie?” zamračím sa.

Možno by som mal začať viac čítať tvorov, ale nechcem im liezť do súkromia.

“Zemský elf. Slabý, kategória C. Nemajú predurčených druhov, tak sa snažia zohnať niekoho kto im podľahne. Cítil z teba silu no netuší, čo si. Tvoj vzhľad ho len povzbudil, že budeš ľahko dosiahnuteľný, pretože si pravdepodobne samotár,” pobozká ma na krk.

Ticho súhlasne zavrčím a nechám ho nech ma ďalej bozkáva. Cítim jeho upírske zuby na svojej tepne.

“Ak chceš, tak ma pohryzni, ale vezmi si len trochu môjho jedu. Musíš si naň zvykať postupne, aspoň kým sa nespojíme,” objímem ho okolo krku.

Ako môjmu druhovi mu môj jed neublíži, ale ak si ho dá veľa, môže vyzerať a správať sa ako nadrogovaný a tomu by som sa rád vyhol. Dlho neváha a zahryzne sa mi do krku. Oči sa mi zavrú rozkošou, ktorú to prinesie. Nechcem, aby to niekedy prestalo. Ticho vzdychám a som len rád, že som nás zakryl tieňmi. Severus sa žiaľ odtiahne skôr, ako to stihne zájsť do konca. Sklamane zaskučím.

“Pokoj maličký,” zašepká Sev a plne ma pobozká.

Bozk mu s radosťou opätujem.

“Tento víkend sa stretneme s Regulusom v Rokville. Snaž sa nedostať do problémov,” pobozká ma naposledy Sev a vyparí sa svojou upírskou rýchlosťou.

Mňa nechá zadýchaného na chodbe. Bastard. Uškrniem sa a už sa teším na víkend.

             V piatok večer konečne prišiel čas, kedy sa vylosujú štyria šampióni. Všetci sme vo veľkej sieni a čakáme, čo sa bude diať. Ohnivý pohár sa rozhorí k životu a vylosuje prvého šampióna. Dumbledore chytí lístok a prečíta meno.

“Za Ilvermornskú magickú školu je šampión Mackenzie Jade!” vylosovaná študentka za búrlivého potlesku svojej školy prejde okolo Dumbledora.

Netrvá dlho a z pohára vyletí druhé meno.

“Durmstrangským šampiónom je Viktor Krum!” šampión sa namyslene dostane až k Dumbledorovi a potom ďalej do určenej miestnosti.

Pretočím oči na jeho výstupe. Myslí si, že je niečo viac. Onedlho vyletí aj tretí lístok.

“Za Beauxbatonskú akadémiu mágie bude súťažiť Fleur Delacourová!” aj ona schytá šťastný povzbudzujúci potlesk a odíde za ostatnými šampiónmi.

Už zostal len Rokfort. Tu si pohár dáva nejako načas, než konečne vychŕli nejaký papier. No po prečítaní mena nie som šťastný.

“Za Rokfort je šampión….. Lord Black!” pozrie sa na mňa vypočítavo Dumbledore.

Všade sa ozýva šepotanie a ohováranie. Jediný slizolinčania sú ticho a tiež nechápu. Chrabromilčania na mňa útočia slovne, no všetkým je to na evidentne jedno. Brumbál sa tvári veľmi šťastne. Nedám im nikomu tú šancu, že ma budú vidieť pokoreného, tak s hlavou vysoko si vezmem od Dumbledora lístok a zamierim k ostatným šampiónom. V miestnosti sa na mňa nechápavo pozrú.

“Máme sa tam vrátiť?” spýta sa Mackenzie.

“Nie. Som štvrtý šampión,” odpoviem pokojne.

“Ale si moc mladý!” skríkne Fleur.

V tom dnu príbehnú riaditelia škôl aj s ministrom a niektorými profesormi. Medzi nimi je aj Severus.

“Okamžite sa priznaj, ako si dostal svoje meno do pohára! Nie si plnoletý!” vyrúti sa na mňa minister.

Zdvihnem obočie.

“Za prvé som do pohára svoje meno nevložil a ani som o to nikoho nežiadal. A za druhé aj keby som vložil svoje meno do pohára, tak ako napovedá môj titul Lorda, som plnoletý odkedy som v lete dostal dedičstvo tvorov. Na pochopenie toho ale asi potrebujete vyššie vzdelanie, minister,” odpoviem ticho sarkasticky.

Dumbledore sa tvári teraz naštvane, že ja nie som naštvaný.

“Drzý spratok. Nemáš žiadnu úctu,” zavrčí minister.

“Prepáčte, ale prečo mám mať úctu k človeku, ktorý sa ani nevie správať k Lordom. Napriek tomu, že som ešte mladý som Lord, ale vy sa ku mne tak nesprávate. Nebuďte prekvapený, keď ďalšie voľby skončíte na dlažbe. Som dedičom a Lordom rodín Black a POTTER. Takže by som si dával pozor na spoločenské správanie minister. Politika je zákerná vec a pokiaľ by som bol obyčajný študent, tak by vám to možno prešlo, ale nezabúdajte, že som viac ako to. Teraz by sme mohli prejsť k veci. Musím o tom dať vedieť svojej rodine a matke,” pri poslednom sa uškrniem na Dumbledora, ktorý je riadne dopálený.

“Prepáčte Lord Black. Nebol som informovaný o vašom stave plnoletosti,” upravý svoje správanie minister.

Tiež sa pri poslednej vete pozrie na Dumbledora, ktorého očividne viní za tento stav nevedomosti. Uškrniem sa. Patetické. Ostatní účastníci sa na mňa teraz tiež pozerajú v inom svetle a pretočím oči, keď zbadám Krumov pohľad. Minister nám povie o turnaji a kedy bude prvá úloha a rozpustí nás. No to sme sa veľa nedozvedeli. Povzdychnem si a nechám Severusa, ktorý ma ako vedúci môjho domu odprevadí do žalárov. Zastavíme sa uňho v pracovni, kde sa ma pýta, či som v poriadku a sľúbi, že zistí, kto hodil moje meno do pohára. Hneď ho zastavím, že to bol stopercentne Dumbledore. Objíme ma a na rozlúčku pobozká. Zajtra sa máme stretnúť v Rokville. V spoločenskej miestnosti musím ešte ostatným vysvetliť, čo sa pravdepodobne stalo. Našťastie mi veria, že som svoje meno do pohára nedal, ale nevadilo by im aj keby som ho tam dal, keďže som plnoletý a môžem si robiť čo chcem. Rodičom som v ten večer nepísal. Zajtra sa od Rega dozvedia všetko.