IX. Ponuka, ktorá sa neodmieta

IX.

Harry

                “To mi hovoria často, ale vzhľad môže klamať. Vládcom Podsvetia som už vyše tisíc dvesto sedemdesiat rokov. Už ani neviem koľko presne to je.V tomto svete je to možno príliš, ale u nás som stále považovaný za mladého dospelého. Ešte minimálne takých tisíc deväťsto až dvetisíc päťsto rokov budem vládnuť nášmu Podsvetiu. Čo netuším ako prežijem, keďže už teraz je to nuda,” uškrnie sa.

“Panebože. Ako je to možné?” šokovane sa na nás pozerá Rémus.

“To ste žil aj v dobe Zakladateľov?” spýta sa prekvapene Fred s Georgeom.

“Ach iste. Salazar bol môj veľmi dobrý priateľ. S Rickom som tiež celkom vychádzal, ale Rowena s Helgou ma nemali radi. Ale to je už dávna história. A mohli by ste mi tykať,” vysvetlí.

“Počkať. Ale Harry má štrnásť, že?” spýta sa prekvapene Draco.

“Áno ja mám štrnásť Draco,” zasmejem sa.

“Harry je považovaný stále za mláďa a najbližšie storočia sa to nezmení. No a aj keď je najmladší z Posmrtnej štvorky, tak je najmocnejší a najuznávanejší vládca,” pousmeje sa Mez.

Potom prejde pohľadom ostatných prítomných a zastaví sa na Ginny. Zas z nej cítim ľahkú nenávisť, ale nechápem prečo. Mez okolo mňa postaví neviditeľný štít. Odráža všetky negatívne pocity na toho kto ich vysiela, ale trikrát tak silné. Onedlho sa Ginny zvezie k zemi od vlastných pocitov nenávisti.

“Ginny!” vykríkne Molly.

“Čo si jej urobil?” zamračí sa Arthur.

“Nič som jej nespravil. Zrútila sa z vlastných pocitov nenávisti. Týmto by ublížila Harrymu. Tak som okolo neho dal štít, ktorý negatívne pocity odráža naspäť k osobe, ktorá ich vysiela, ale o tri krát silnejšie. Mali by ste ju naučiť ako sa má správať. Harry si toho zažil dosť aj bez toho, aby naňho niekto bezdôvodne útočil,” odpovie chladne.

“Ginevra Weaslyova! Už zase?! Musíš zničiť vždy všetko?! Okamžite sa začni správať slušne!” zakričí na ňu Molly.

Zacítim ako ma Charlie objal okolo pásu, ale musím sa mu vytrhnúť inak by som zpanikáril.

“Čo sa deje Harry?” spýta sa Charlie.

“To nič, len sa ma teraz prosím nechytaj,” zašepkám.

Prikývne. Viem, že pochopil, že sa niečo stalo. Skloním hlavu a odídem si sadnúť. Cez obed sa Mezefit dobre baví s ostatnými, len ja ticho sedím. Dokonca aj Ron sa s ním baví, aj keď sa pri tom červená. Počas obeda keď mi Bill dá ruku na stehno, tak úplne stuhnem a takmer prestanem dýchať. Sedím vedľa Mezefita a Charlie vedľa Billa. Charlie si to všimne a drgne doňho. Bill dá ruku preč. Ja sa ospravedlním, že mi nie je dobre a odídem sa prejsť naspäť k jazierku kde sa zrútim do trávy. Vedľa mňa ležia Fury so Skyom a dávajú na mňa pozor aj keď plačem.

Charlie

                     Keď Harry odíde, tak si pritiahnem Billa k sebe.

“Niečo sa s Harrym deje. Dnes je veľmi vystrašený. Dávaj pozor,” zašepkám.

Zvyšok obeda prejde pokojne a po ňom je voľná zábava. Draco sa hrá so svojimi otcami, ktorý sú premenený na vlka a psa a ostatní si tiež niečo našli. Ron sa takmer stále drží pri Mezefitovi a občas sa aj zasmeje. Myslím, že to ide celkom dobre. V jednu chvíľu sa Mezefit odpojí od Rona a príde k nám.

“Môžem s vami dvoma hovoriť?” spýta sa vážne Mezefit.

Prikývneme a postavíme sa. Nevieme, čo nám môže chcieť. Ideme viac k lesu, ktorý na pozemkoch je.

“Čo si potreboval?” spýta sa Bill.

“Ide o Harryho. Keby vedel, že s vami hovorím, tak by ma prizabil,” uškrnie sa.

“Čo s ním je?” spýtam sa.

“Ako iste viete, tak bol niekoľko krát zneužitý a taktiež tehotný. No skôr než to mohol zistiť, tak som ho o to dieťa pripravil. To som si aspoň myslel…..” ide priamo k veci.

Pozorne počúvame.

“Dnes, keď som prišiel a skontroloval ho, tak mi povedal pravdu, že o všetkom vedel. To nebol taký problém. Je v poriadku a našťastie tentoraz neostal tehotný…… čo mi robí starosti je, že celé noci nespí…..”

“Ale určite spí. Veď sme pri ňom celú noc…..” začnem protestovať.

“To je práve to. Celú noc ho máte v objatí, ale on má strach z dotyku. Cíti sa použitý a špinavý. Nechápe, ako ho môžete chcieť a má strach. Bojí sa že keď zaspí, tak sa vráti do toho domu. Má slabú psychiku a vy mu nepomáhate. Chcel som ho vziať na zvyšok prázdnin k sebe na hrad, ale odmieta. Chce vás spoznať a prekonať svoj strach, ale musíte mu pomôcť. Choďte ho teraz nájsť. Je pri jazierku a v dosť zlom stave. Naučte sa, ako sa ho dotýkať,” pošle nás za Harrym.

Pochopíme a ideme tam. Vážne nájdeme Harryho ako plače do trávy.

“Harry?” oslovím ho jemne a sadnem si pri neho.

Bill si sadne z druhej strany.

“Prosím pomôžte mi…. Ako sa ma môžete dotýkať? Som špinavý….. Použitý!.... Choďte za niekym iným…. Niekto iný sa k vám bude hodiť viac! Ja vám už nič nemôžem dať!” plače Harry.

“Harry. Upokoj sa láska. Ty nám môžeš toho dať najviac na svete. Nikto nám nemôže dať viac. Daj nám šancu ti pomôcť. Si krásny a pre nás dokonalý. Patríme k sebe! Už nikdy nedovolíme, aby sa ťa niekto dotkol!” dohováram mu.

“Harry. Milujeme ťa. Si pre nás všetkým. Dovolíš nám sa ťa dotknúť?” pridá sa Bill.

Harry sa posadí a jemne prikývne. Pozriem sa na Billa nech začne. Viem, že Harry má strach, ale tiež cítim ako po tom dotyku prahne. Bill ho jemne chytí za ruku a pokračuje vyššie, aj keď sa Harry trasie. Nakoniec ho objíme a Harry sa k nemu pritisne. Nič viac nerobí. Keď ho pustí, tak Harryho pritiahnem k sebe.

“Neboj sa,” zašepkám do jeho uška, ktoré sa jemne chveje, rovnako ako on.

Keď sa trochu uvoľní, tak skloním hlavu a jemne ho pobozkám na krk. Cítim ako sa jeho chvost šťastne hýbe zo strany na stranu. Nakoniec sa obtočí okolo môjho pásu.

“Prečo si dnes mal taký strach?” spýta sa Bill, ktorý sa k nám pridá.

“Ja….. Ja…za to môže vaša mama…” zašepká.

“Naša mama? Čo tá s tým má spoločné?” nechápem.

“Nastriekala na vás tu odpornú vôňu. Nepáči sa mi a navyše som si zvykol na vašu vôňu. Aj keď vás vidím a viem, že ste to vy, tak jedine vaša vôňa ma dokázala upokojiť, že som v bezpečí. Keďže dom ju necítil mal som strach. Kvôli tomuto si aj Mezefit neraz prežil môj záchvat, keď sa jeho vôňa zmenila len vďaka rôznym druhom kvetov v jeho záhrade. Trvalo dlho než dom si zvykol, že vždy z neho budem cítiť iný kvet. Vaša vôňa sa ale meniť nemala,” sklopil uši.

“Prepáč zlatíčko. To sme netušili…… Hneď to zmeníme,” usmejem sa šibalsky.

Postavím sa a skočím do toho jazierka, čo môže byť pokojne menšie jazero.

“Čo robíš!” zamračí sa Bill.

“Zlatíčku sa nepáči tá mamina voňavka a ver, že ani mne. Tak čo asi tak robím?” spýtam sa s úškrnom.

Pochopí a tiež skočí za mnou.

“Vieš, že stačilo jednoduché kúzlo?” spýta sa potom.

“Toto je väčšia zábava,” zasmejem sa.

Započujem, že niekto ide do vody. Uvidíme Harryho ako neisto stojí v plytkej vode. Je tiež v šatách, len topánky a retiazok nechal v tráve.

“Poď k nám. Neboj sa,” usmejem sa.

“Ja….. Neviem plávať,” zašepká.

Pozriem sa na Billa, ktorý hneď ide za Harrym.

“Veríš nám?” spýta sa.

“Áno,” prikývne Harry.

“Tak poď za mnou a chyť sa ma okolo krku. Nič sa ti nestane,” láka ho Bill.

Pre istotu na Harryho použijem kúzlo, aby sa neutopil. Harry príde až k Billovi a chytí sa ho. Potom opatrne pripláva až ku mne aj s naším maličkým. Vezmem si ho od Billa a Harry sa hneď pritisne k môjmu krku. Cítim, že nasáva moju vôňu.

“Lepšie?” spýtam sa.

“Omnoho! Konečne zase cítim tú príjemnú vôňu,” raduje sa Harry ako malé šteňa.

Zasmejeme sa.

“Ako nás vlastne cítiš Harry?” veľmi by ma to zaujímalo.

“Bill je cítiť ako slnko a púštna ruža s ty ako les a čerstvý vánok. Pri vás sa cítim v bezpečí a voľný,” odpovie Harry tíško.

Usmejeme sa naňho. Možno je toto dobrý začiatok. Vylezieme z vody a celý mokrý sa vraciame späť. Keď nás ostatní uvidia, tak na nás nechápavo pozerajú. Jediný Mezefit sa začne smiať.

“Keď som vám povedal, aby ste sa išli s Harrym porozprávať, tak som rozhodne nečakal, že ho budete učiť plávať. Aspoň sa vám to podarilo? Mne sa ho nepodarilo naučiť plávať ani za tie roky, čo sa poznáme,” smeje sa Mezefit.

“Zradca,” zašepká Harry a pritisne sa k môjmu boku.

Tvár si celú červenú schová do mojej hrude a vdychuje moju vôňu. Poznám to podľa toho, že okolo nôh sa mi obtočí jeho chvost.

“Bill, Charlie! Myslela som si, že máte nejaký rozum, ale nie, vy sa musíte hodiť do jazera ako lochneské príšery!” zamračí sa naša mama.

“Prepáč mami, ale Harry mal strach, tak sme sa museli čo najrýchlejšie hodiť do vody,” uškrnie sa Bill.

“A v čom to pomohlo?” divý sa Sírius.

“V tom, že sme sa zbavili maminej voňavky, čo na nás nastriekala. Harry je totiž pútaný na našu vôňu a tým že ju necítil, lebo bola prekrytá inou vôňou, tak mal hysterický strach,” odpoviem s úsmevom.

“To môžem potvrdiť. Trvalo tri roky, než si zvykol na päť rôznych druhov vône z kvetov, ktoré sú v mojej záhrade a zakaždým som teda mal iný pach. Doteraz si zvykol na pätnásť druhov a ešte pri ďalších tridsiatich je hysterický. Aj ja si musím dávať pozor na to, na akú vôňu je zvyknutý,” usmeje sa Mezefit.

“Áno. Niečo také spomenul,” prikývnem.

“Mal by som už pomaly ísť. Som tu už vyše hodiny a ešte mám nejaké povinnosti na Hrade,” začne sa lúčiť Mezefit.

V tej chvíli mám náruč prázdnu a Harry sa tisne k Mezefitovi. Niečo mu hovorí v parselčine. Teraz ľutujem, že nemám tie žuvačky. Nakoniec sa Harry pomaly vráti k nám.

“Kedykoľvek sa u nás zastav. S Ronom sa asi budeš chcieť stretávať častejšie a on s tebou určite tiež,” usmeje sa otec.

“Harrymu som už navrhol, aby zvyšok prázdnin strávil so mnou na hrade, ale odmietol z pochopiteľných dôvodov. Ale možno by ste súhlasili keby ste posledný prázdninový týždeň strávili u mňa na hrade všetci. Myslím, že by to bolo prínosom pre všetkých,” ponúkne Mezefit.