IX. Nové odhalenia

IX.

                         ...............Onedlho zaspí aj on. Z bratmi sa na druhej posteli hráme šach. Vydrží nám to až do večere, kedy sa Harry konečne preberie................

Severus

                      Zídem dole do jedálne, kde sú všetci ostatní. Všimnem si, že tu nie sú tí štyria Weasleyovci. Hádam nás hore nikto nepočul. Nasadím svoju nepreniknuteľnú masku a sadnem si za stôl. Black aj Lupin sa na mňa podozrievavo pozerajú.

“Čo sa stalo Severus?” spýta sa “starostlivo” Brumbál.

“Kázal si mi Albus ho priniesť za každú cenu, tak som ho priviedol,” odpoviem vrčavo.

“Ale prezradil si svoju pozíciu špeha,” povzdychne si Brumbál.

“Prekvapivo nie. Keď mi ho kázal mučiť, tak som mu podstrčil prenášadlo, ale jednému Cruciatusu som nedokázal zabrániť. Bolo by to podozrivé. Voldemort je v tom, že Potter použil náhodnú mágiu, aby sa odtiaľ dostal. Prenášadlo ho prenieslo sem do chodby. Ležal tam pol hodinu, než som sa vrátil zo stretnutia. Vážne nechápem, ako ste si ho nemohli všimnúť,” odfrknem.

“On ležal pol hodinu v chodbe?!” zdesí sa Black.

“Myslel som, že ako pes to zacítiš,” uškrniem sa zle.

“Ach nie,” zloží si hlavu do dlaní.

Ten vlkolak ho pritisne k sebe. V duchu si povzdychnem. Vždy som im závidel, ako sa o seba dokážu postarať. Navonok si však udržím svoju masku.

‘Nemaj strach, Severus. Čoskoro sa stretneme,’ ozve sa mi v hlave tichý hlas až sebou trhnem.

Našťastie si toho nikto nevšimol. Čo to malo byť? Cez moju Nitrobránu nikdy nikto len tak neprenikne. Navyše ju mám ešte aj neporušenú. Čo to malo byť? Na to však už odpoveď nedostanem.

“Takže všetko vychádza, tak ako má,” usmeje sa spokojne Brumbál.

“Teraz by som rád prešiel k iným veciam, týkajúcich sa školy. Včera mi prišlo šesť listov, žiadosti o prijatie na školu. Prijal som šiestich chalanov. Volajú sa Michael Peterson, Adam a Christopher Delakorn, Deril Malkor a Derek a Sedrik Edvory. Vašou úlohou slečna Grangerová a slečna Weasleyová bude ich udržať na strane svetla. Aspoň tých, ktorý sa dostanú do inej fakulty ako Slizolinu. Poprípade budete pracovať aj na Slizolinčanoch. Nikto sa už nesmie spojiť s Voldemortom. Jasne? Odkážte to aj vašim bratom a Harrymu. Ak budú v tvojej fakulte Severus, tak na nich budeš musieť zapracovať aj ty,” zakončí Brumbál.

Hrane si znechutene odfrknem. Kto môžu byť tí chalani?

“A do akého ročníka nastupujú?” spýta sa Grangerová.

“Peterson a Malkor do šiesteho, ako vy slečna Grangerová a Delakornovi a Edvoryovi do siedmeho,” odpovie.

“A teraz ma ospravedlňte. Mám ešte niečo na práci. Dobrú noc,” rozlúči sa Brumbál a zmizne v zelených plameňoch.

Povzdychnem si a idem si sadnúť do knižnice na poschodí. Je mi jasné, že tu musím ešte zostať. Začítam sa do jednej knihy, keď sa dvere otvoria a dnu vojde Black s Lupinom. Pozriem sa na nich s prižmúrenými očami.

“Máš chvíľu čas Srá… Snape?” zavrčí Black.

“Čo chceš Black?” spýtam sa otrávene.

“Ako to, že ministerstvo chytilo toho potkana?” vychrlí.

Pozdvihnem obočie.

“Prečo ťa to zaujíma?” zvykám sa neutrálne.

“Peter bol vždy prefíkaný. Nedal by sa len tak chytiť. Tak prečo?” spýta sa znovu a aj s Lupinom si podozrievavo sadne na gauč oproti mne.

“Temný pán ho zviazal a sám ako anonym vydal Pettigrewa bystrozorom aby ťa zbavil viny,” pozerajú sa na mňa ako na idiota.

Uškrniem sa. To sa nevidí každý deň, aby sa na mňa Black pozeral s vypleštenými očami a otvorenými ústami.

“To ti máme akože veriť, že Voldemort, opakujem VOLDEMORT!!!, vydal Pettigrewa bystrozorom, aby MŇA!!! zbavil viny. Prečo sa mi tomu nechce veriť? Nemá žiadny dôvod to robiť,” posmieva sa Black.

“Ty to myslíš vážne?” spýta sa ma Lupin keď sa môj kamenný výraz nezmení.

“Počkať. Ale ak je to pravda, tak aký mal dôvod? Nie som ani jeden z jeho smrťožrútov. Som jeho nepriateľ,” zavrčí Black.

“Ty nenávidíš jeho, nie on teba. Navyše mal dôvod prečo to urobil,” odpovedal som.

“To som zvedavý aký,” odfrkne Black.

“Niekto na kom mu záleží ťa má rád. Temný pán mu sľúbil, že bude chrániť tých, na ktorých mu záleží, pokiaľ sa mu oni neotočia chrbtom. V takom prípade si s nimi, takže aj s tebou, môže Voldemort robiť čo chce a ten ku komu sa otočíte chrbtom mu v ničom nebude brániť,” pokrčím ramenami a zase sa začítam.

“Kto je to,” ozve sa po chvíli ticha Lupin.

“To vám musí povedať sám. Ja nie som oprávnený to povedať. Počkajte si a zistíte to skôr alebo neskôr,” odpoviem.

Potom sa Black aj s Lupinom zdvihnú a ticho odídu z knižnice. Ja o chvíľu neskôr vyjdem pred dom a premiestnim sa do Bradavic.

Harry

                     Zobudím sa tesne pred tým ako do izby vtrhne Giny s krikom, že je večera. Tá sa zasekne v polovici vety, keď zistí v akej polohe sa nachádzame. Ron, Fred a George si už stihli preliezť na moju posteľ za mnou a Charliem. Ja ešte stále ležím na Charliem a Ron, ako inak, keď išiel za nami zakopol a spadol na mňa a Charlieho. Našťastie ma Charlie trochu zaľahol, takže to až tak nebolelo. No a v tom prišla do izby Giny. Tak si to predstavte. Ja ležím pod Charliem, Ron na ňom a dvojčatá sa na tom smejú. Neviem čo si Giny myslela, ale podľa toho výrazu a jasného červenania si ti vyložila úplne zle. Vybehla z izby a my sa na seba pozrieme.

“To bude zase klebiet,” pretočí očami Charlie.

“Haha…..len si to predstavte. Chalan, ktorého Giny miluje sa váľa v posteli s jej bratmi,” vyprskne v smiech aj Ron.

My s Charliem sa k ním pridáme. Tak to je mi nadelenie. Onedlho zo mňa Charlie zlezie a ja sa posadím. Trochu ma bolí rana na bruchu, tak mi ju Charlie pomôže previazať. Mračí sa pri tom ako sto čertov. Ja viem, že je to hrozné. Ostatní sú tiež dosť naštvaný. Keď mi to previaže, tak ideme pomaly dole. V kuchyni sa na nás otočia všetky pohľady. Severus tu už nie je. Sadnem si za stôl aj s Charliem, Ronom, Fredom a Georgeom. Keď nás pohľady neopúšťajú, tak sa prekvapene spýtam.

“Čo je?”

“Vy spolu niečo máte?” spýta sa podozrievavo pani Weasleyová.

Ron, ktorý práve pil tekvicovú šťavu sa začal dusiť, tak ho Charlie rýchlo zachránil.

“Čože? Ako ste na to prišli?” vyvalím oči.

“Videla som vás, ako po sebe leziete v posteli. Tak aspoň neklamte,” vzlykne Giny.

“Drahá sestra. Aby bolo jasné, tak Ron zakopol a aby ešte viac neublížil už tak zranenému Harrymu, tak som ho zaľahol. Robíš z komára somára. To, že som gay neznamená, že budem spať s kýmkoľvek, koho uvidím. To nehovorím o tom, že Harry je zranený,” pretočí oči Charlie.

“Och. Takže ešte stále môžeme byť spolu,” zapiští Giny a chce sa na mňa vrhnúť.

Dostanem strach a pritisnem sa k Charliemu. Giny sa zastaví a nechápavo sa pozerá.

“Huh. Nemôžeme byť spolu Giny, lebo nemôžem byť z niekým koho nemilujem. Navyše sa mi tiež viac páčia chalani ako baby,” sčervenám a skloním hlavu.

Nevšímam si neveriaci pohľad Giny a Hermioni. Sírius s Remusom sa na seba usmejú a chvíľu je ticho. Akurát, keď jem polievku, tak sa ozve Sírius, ktorý sedí oproti mne.

“Už s niekým chodíš?” polievka mi zabehne a ja sa začnem dusiť.

Fred, ktorý sedí na mojej ľavej strane sa ma snaží zachrániť.

“Čože?” zachraptím.

“Prepáč. Možno som to na teba nemal tak vypáliť,” usmeje sa ospravedlňujúco.

“Nie, zatiaľ s nikým nechodím,” sčervenám.

“A páči sa ti aspoň niekto?” on snáď neprestane.

“Možno,” zašeptám.

Nejak ma prešla chuť do jedla.

‘No tak, braček. Neprežívaj to tak. Jednoducho odpovedaj. Teraz sa možno ukáže kto je priateľ,’ ozve sa mi v hlave Herames.

“No tak. Kto to je?” popoženie ma Sírius.

“To nepoviem. Je to moja vec,” sčervenám a skloním hlavu a odídem od stola.

“No tak Sírius. Netlač tak naňho. Keď sa s niekým dá dokopy, tak nám to povie,” započujem ešte Rema než odídem z miestnosti.

Nevidím vražedné pohľady od Giny a Hermioni. Prídem do izby, ktorú obývam s Ronom a ľahnem si na posteľ. Vydýchnem. Započujem otvorenie dverí, tak sa tam otočím. Vo dverách stojí Hermiona.

“Ahoj,” usmejem sa a ona sa zamračí.

Toto sa mi nepáči.

“Nazdar, Potter. Nechápem prečo sa okolo teba chalani tak točia. Nie je na tebe nič zaujímavé. A cez leto sa ani neozveš. Voldemort si ťa mal nechať. Cs. Iba preberáš to čo ti nikdy nepatrilo. Už ani Ron sa so mnou nerozpráva ako za starých čias alebo cez leto keď si bol u tých svojich príbuzných. Teraz sa točí len okolo teba. A vráť mi môj dar. Buzerant ako ty si ho nezaslúži,” odfrkne znechutene.

Nechápavo sa na ňu pozerám. Čo sa to s ňou stalo?

“Tvoj darček nemám. On aj list spálil Voldemort. Rovnako ako všetky moje dary,” odpoviem chladne.

Už viem, že jej nič nesmiem povedať. Je očividne na Brumbálovej lodi. Odfrkne si a odíde z izby. Ešte stále sa zaskočene pozerám na dvere. Tie sa zase po chvíli otvoria. Pozriem sa do Charlieho oči. Hneď za ním stojí Ron.

“Čo sa stalo?” vojde do izby Charlie a pohladí ma po tvári.

“Ale nič. Len Hermiona. Prišla sem, niečo mi vytýkala a potom si pýtala nazad jej darček, ktorý mi dala,” pokrčím ramenami.

“Čože? Úplne sa zmenila. Prišla mi divná už na konci školy. Čo si jej povedal? Hovoril si, že ti naše dary Voldemort odovzdal,” povedal Ron.

“Že Voldemort všetky dary, ktoré som mal pri sebe zničil,” pokrčím ramenami. “Aspoň na niečo je dobré, že má Tom nechal u seba. Nemusí sa dozvedieť, že som jej dar zničil, aj keď len omylom,” pousmejem sa.

“Inak ani nám nepovieš kto sa ti páči? Lebo ja by som s tebou chodil ak by si chcel,” zasmeje sa Ron.

“Hej! Ukradol si mi nápad, braček,” urazí sa Charlie.

Ja sčervenám.

‘Nech ťa to ani nenapadne,’ Herodes.

‘Ty patríš k Tomovi,’ Herakles.

‘A k ním patrí niekto iný. Ver nám,’ zakončí Herames.

‘Ja viem bratia, ja viem,’ pousmejem sa.

“Je to veľmi lákavé chalani, ale vy sté moji priatelia. Ja patrím k niekomu inému a vy zase niekomu inému. Nemôžeme byť spolu,” usmejem sa na nich.

“Vážne? A ku komu patríme my?” spýta sa Charlie.

‘On patrí ku mne. Cítim z neho jemné volanie. Áno. Je tak silný. Teraz to cítim výraznejšie, keď som spojený s tebou,’ ozve sa mi v hlave neznámi hlas.

‘Kto si?’ spýtam sa.