IX. Návšteva príbuzných v neznámom svete

IX.

Harry

                  Pozerám sa na ich šokované pohľady a veľmi dobre sa bavím. Toto rozhodne nečakali.

“Tak čo. Neprivítate nás doma?” spýtam sa s uškrnom.

“Harry! Ron! Sakra, kde ste sa tu vzali? Čo sa vám stalo?” objíme nás Hermiona.

Aby som bol presný, je tu Hermiona, Nevil, Pani Longbottomová, Molly, Arthur, Charlie, Bill, Fred a George, Ginny, Brumbál, Snape, Malfoyovi, Rémus, Sírius a Mcgonagalová.

“Čo sa vám stalo chlapci?” spýta sa Molly so slzami v očiach.

“Mal by som začať od začiatku…” pozriem sa na nich.

“To by bolo najlepšie, ale snaž sa to skrátiť, pretože to vyzerá na dlho,” usmeje sa Siri.

“Dobre……. Všetko začalo pár mesiacov pred tým než sme išli na ministerstvo za záchranou Síriusa…… Ja, Draco a Ron sme vykonali krvavý rituál, stali sa z nás pokrvný bratia a prijali sme meno Black. Draco po svojej mame, ja po mojej babke, ktorá bola z rodu Black a Rona sme prijali do rodiny….” zalapú po dychu, ale aj keď majú strach, tak ma nechajú hovoriť.

“Asi vám nemusím opisovať, čo sa dialo na ministerstve. Aj tak ste to už určite počuli od hlavných aktérov…. Keď som prepadol oblúkom, bol som zranený a týždeň v kóme. Objavil som sa pri bráne Suny, kde ma našiel Gaara. Po týždni, keď som sa prebudil, sme išli do Konohy. Ani v najmenšom som netušil, že tam nájdem svojich bratov. Bolo to veľké prekvapenie….. Netuším, čo sa dialo v Listovej, než som tam prišiel…..” pozriem sa na Draca.

“Vlastne naše pristátie bolo v celku zaujímavé. Obaja sme skončili na Sasukem a Narutovi. Doslova. Naše zjavenie bolo vážne prekvapivé. A hektické. Začali sme sa spoznávať s našimi terajšími priateľmi. Po týždni sme už boli zvyknutí na novú situáciu. Keď sa v Konohe ukázal Harry, tak sme boli vážne radi, že je v poriadku. Hľadali sme ho okolo dediny, ale ani po týždni sme ho nemohli nájsť. Mali sme už oňho vážne strach, našťastie ho priniesli Gaara so súrodencami….” usmeje sa Ron.

“Skôr on priniesol nás. Zabúdaš, že to on nás tam ako drak doniesol,” objíme ho Gaara.

“Aspoň sme zistili, že chcú Akatsuki zaútočiť na Konohu kvôli Narutovi,” usmejem sa.

“Áno. Našťastie sa z tých hôr, kam ich Ron odniesol, už nevrátili,” usmeje sa Itachi.

“Vďaka, že ste nás v tom nenechali a že ste nás prijali späť. Teraz by sme už boli mŕtvi,” pousmeje sa Dei.

“To je jasné. Nemohli ste za to….. Ale teraz sa vráťme k téme...….. Keď som sa dostal do Konohy a vyriešili sme problém s Akatsuki, tak sme sa spoločne začali začleňovať do spoločnosti. Pomohli sme našim priateľom s tréningom, tiež sme ich naučili ovládať ich skutočný potenciál. Postupne sme sa začali dávať dokopy s našimi terajšími manželmi. Prvý sa dali dokopy Ron s Gaarom. Po nich Neji s Dracom, aj keď to bolo vážne zaujímavé tých dvoch sledovať. A my so Sasukem sme sa dali dokopy ako posledný a tak nepriamo nás k tomu dokopali práve Draco s Nejim. Už v Konohe žijeme skoro tri roky. Pol roka po tom, čo sme tam prišli sme zistili, ako sa dostať domov, ale nemohli sme to hneď uskutočniť. Podarilo sa nám to až nedávno,” pousmejem sa.

“Takže? Čo plánujete teraz?” spýta sa po dlhej chvíli ticha Brumbál.

“Takže, ako prvé zrušíte špehov u Voldemorta…..” začnem.

“To nemôžem…..” skočí mi do reči Brumbál.

“Musíte! Mám tam vlastných špehov, ktorých Voldemort neodhalí, pretože ich ani neuvidí,” preruším ho s úškrnom.

“Akých špehov tam máš?” zamračí sa Snape.

Uškrniem sa viac a pomyslím na štenicu u Voldemorta. Nad stolom sa hneď objaví obraz.

……. “Červochcost! Kde si!”

“P-pane…..”

“Choď do Bradavic a sleduj toho starého idiota. Povieš mi všetko, čo sa tam udeje. Je to jasné?!!!” skríkne naštvane Voldy.

“A-áno pane,”.......

Obraz sa rozmazal a skončil. Vlastne som ho zrušil. Teraz tam nie je nič zaujímavé. Pozriem sa po prítomných.

“Čo to má byť?” zamračí sa Malfoy.

“Je to štenica, ktorá je zostrojená na muklovskom princípe, ale je vylepšená mágiou. Je napojená na moje magické jadro a keďže ovládam obranu mysle, tak ich dokážem ovládať viac na raz…..” nad stolom sa objavia obrazy zo všetkých šteníc.

“Jedna je na Malfoy Manor, tri sú v Bradaviciach, jedna v lese, dve na ministerstve, jedna u Voldemorta, jedna na Grimmauldovom námestí, jedna v Rokvile, jedna v Priečnej Ulici, v Zašitej uličke, v obchode Freda a Georgea a jedna v Brlohu. Vytvoril ich jeden môj starý priateľ. A okolo hradu je už ochrana ako okolo našich dedín. Nikto nazvaný a so zlými úmyslami sem nevkročí. Ani ako zviera a ani ako človek,” pousmejem sa.

“Tak za ním si bol než sme sem prišli?” spýta sa Draco.

“Áno. Je to veľmi dobrý špión,” prikývnem.

“Dobre. Tak keď stiahnem špehov, čo chceš robiť?” spýta sa sa opäť Brumbál.

“Pôjdete s nami do nášho sveta. Pokiaľ chcete. Len na nejakú dobu. Tu moc času neubehne a aspoň bude čas prichystať pascu pre Voldyho. Zabiť ho nebude problém,” usmejem sa.

“Chcete, aby sme išli s vami?” spýta sa šokovane Sírius.

“Áno. A je na vás, či tam potom zostanete, alebo nie. Pokiaľ ísť nechcete, tak vás nenútime,” pousmejem sa naňho.

“Ja nepôjdem. Pascu naplánujeme aj tu, ale pokiaľ by niekto chcel, tak k vám môže ísť na dovolenku. Tu je to až príliš stresu. Pár dní im nezaškodí. A možno sa urovnajú aj vaše vzťahy,” usmeje sa Brumbál.

“Dobre. Niečo vám o našom svete povieme….. Aby ste sa mohli lepšie rozhodnúť…… Než sme tam prišli, tak Suna a Konoha boli od seba vzdialené dva dni cesty. Pred pár rokmi sme presunuli ich geografickú polohu a dá sa povedať, že sme tie dve dediny spojili, hlavne kvôli vzťahom v týchto dedinách. Ďalej, v našom svete sa nevyskytujú kúzelníci, ale ningovia. Náš svet sa nedeli na nemagický a magický. Obyčajní ľudia, žijú v spoločnosti s ningami, ktorý majú na starosť chrániť dedinu a okolité priľahlé dediny. Chcete sa teda pozrieť, kde práve teraz žijeme?” spýtam sa.

“Ja idem!” ozvú sa dvojčatá.

“Radi sa pozrieme, kde žije náš syn,” usmeje sa pani Weaslyova.

“Ja ísť nemôžem. Už som mala byť doma,” usmeje sa Hermiona.

“Možno som sa zriekol mena, ale stále ste moji rodičia. Pôjdete?” spýta sa Draco.

“Mal si pokračovať v rode,” povzdychne si Lucius.

“Chcela som mať vnúčatá,” pousmeje sa smutne Narcisa.

“Ale máš pravdu. Pôjdeme s tebou. Si náš jediný syn a je mi ľúto, čo som spravil,” postaví sa Lucius.

Draco ho šťastne objíme.

“Ja pôjdem tiež. Už ma nebaví trčať stále tu,” uškrnie sa Snape.

Typické.

“S nami môžeš počítať vždy. Si pre nás ako syn,” objíme ma Sírius a Rémus sa k nemu pridá.

“Ja nejdem. Zostanem tu s Albusom,” usmeje sa Mcgonagalová.

“Ja zostanem na panstve. Ty sa rozhodni ako chceš Nevil,” povie pani Longbottomová.

“Ja idem. Som zvedavý,” usmeje sa Nev.

“Dobre, takže ide Nevil, Molly, Arthur, Charlie, Bill, Fred a George, Ginny, Snape, Malfoyovi, Rémus a Sírius. Kurama, Ino, Sasuke, Itachi, Temari a Shikamaru choďte,” pošlem im myšlienku kam má kto ísť.

Každý išiel pre veci niekomu inému. Základné veci. Viac nepotrebujú. Všetko potrebné už je prichystané.

“Mali by sme si ísť zabaliť,” pousmeje sa Molly.

“To je už zariadené. Všetko potrebné budete mať pri oblúku. Ideme?” spýtam sa.

“Máte v rukách ešte veľa prekvapení, čo?” spýta sa Charlie.

“Viac než si myslíš,” žmurknem.

Spolu sa odmiestnime k oblúku, kde už čakajú ostatní aj s vecami.

“Harry, to všetky baby u vás sú také kočky?” spýta sa sa Fred šeptom.

“Iste,” uškrniem sa.

“Fred! To ti nestačím!?” dá mu pohlavok George.

“Iste, že mi stačíš,” objíme ho Fred.

Ešteže sme poslední a nikto ich nepočúva. Mám pocit, že to bol ich zámer. Asi o nich nikto nevie.

“Pripravení?” spýtam sa všetkých.

“Tak ako Slizolinčan môže byť,” uškrnie sa Snape.

“Tak poďme,” vojdem do oblúku.

Našťastie sa teraz všetci prenesieme pred bránu Konohy a nikam inam. Ešte pred oblúkom som na nich použil kúzlo, aby rozumeli tejto reči.

“Vítajte v Konohe. Poďte,” pousmejem sa a vojdem cez štíty do dediny.

“Páni. Toto je dedina? Vyzerá to ako mesto,” vydýchne prekvapene Molly.

“Tu sa všetko označuje ako dedina. Je to osobnejšie a všetci sa tu dobre poznajú,” usmeje sa Ron.

“Poďte. Najprv pôjdeme k našim kamarátkam a potom k nám domov. Mali by byť u Hinaty v sídle Hyuuga klanu, že?” spýta sa Draco Nejiho.

“Áno,” prikývne Neji.

Ideme dedinou a všetci nás zdravia, tak ako sú zvyknutí. Naši priatelia z druhého sveta sú veľmi prekvapení a obzerajú si okolie. Prídeme pred dom Hyuuga klanu a nestihneme poriadne vojsť ani do záhrady, keď na mňa skočí malý človiečik až spadnem na zem.

“Tati!!” drží sa ma môj synček okolo krku ako kliešť.

Usmejem sa a postavím sa s ním. Sasuke mi trochu pomôže a vezme si odo mňa Quitusa.

“Ocko!” zasmeje sa.

“Quit. Ahoj zlatíčko. Ako si sa mal?” spýtam sa a pohladím ho po chrbte.

“Tati!” započujeme ďalšie tenké hlásky.

Pozriem sa za seba kde ostatní držia svoje deti.

“Harry?” spýta sa sa Sírius.

Pozriem sa na ostatných prítomných, ktorí sú šokovaní.

“Sírius…… toto je môj a Sasukeho syn, Quitus. Zlatíčko toto sú moji priatelia,” vezmem si od Sasukeho malého.

“Mami toto je Axel a Alex,” usmeje sa Ron.

“Mami ty si chcela vnúča…. Toto je Scorpius,” príde k nám bližšie Draco so svojím synom.

“A toto je kto?” spýta sa sa Narcica s úsmevom, keď k nám prídu Narutovi synovia.

Naru išiel nájsť dievčatá do domu a Kurama stojí neďaleko a dáva na nich pozor.

“Toto sú Kuramovi a Narutovi synovia. Ten s červenými vlasmi a modrými očami je Daisuke a ten blonďiak s modrými očami je Minato,” pousmejem sa a pozriem sa na Naruta, ktorý prišiel na záhradu aj s našimi kamarátkami.

“A toto sú Hinata, jej manželka Sakura a kamarátka Ten-ten,” usmeje sa Ron.

“Radi vás spoznávame. Veľa sme o vás za tie roky počuli,” usmeje sa Ten-ten.