IX. Návrat + Epilóg 9/9

IX.

Harry

                   Prešiel ďalší mesiac od našej svadby. Ležím na kožušinách v našej jaskyni a v náručí držím svojho malého chlapčeka. Je prekrásny. Dostal meno Rainbow. Rainbow Rain Potter-Gold. To meno dostal, pretože dúha je symbolom nádeje a on je taká naša malá nádej. Narodil sa iba dnes v noci. Stále som slabý, ale šťastný. Rainbow má moje zelené oči a tmavo hnedé vlásky s čiernym a blonďavým melírom. Pred vchodom do jaskyne strážia dvaja Gryphoni, aby nám nič nehrozilo.

“Ako sa majú moje lásky?” vojde do jaskyne Kori s úsmevom na perách.

“Dobre,” usmejem sa a počkám než si pri mňa ľahne.

Objíme ma zozadu a zakryje nás všetkých ešte jednou teplou kožušinou.

“Tak veľmi ťa milujem,” pozriem sa mu do oči.

“Ja vás milujem oboch,” pobozká ma Kori a pohladí po tvári nášho syna, ktorý pekne spinká.

Pritúlim sa k nemu a zaspím. Sníva sa mi krásny sen, že som zabil Voldemorta vianočným darčekom. Hm….nie zlý nápad. Len ešte prísť na to, čo v ňom bolo…..

Anglia….. Temné sídlo…. Tretia osoba…

                         Lord Voldemort sedel na svojom tróne a rozmýšľal nad svojimi plánmi. Stále nevedel, kde je ten spratok. Už je to takmer rok, čo zmizol z Bradavic s tým Gryphonom. A tiež ho nehorázne sralo, že sa to dozvedel až mesiac po jeho zmiznutí. Dobrá správa, však bola, že ani Fénixov Rád nevedel, kde je a čo robí. Stále si robil nádej, že je už konečne mŕtvy. To, že je to práve naopak mu nebudeme hovoriť… Za tie mesiace už stihol vypáliť veľa dedín a zabiť veľa muklov, ale ten najväčší útok príde na Štedrý deň, ktorý je už pomaly za dverami. Sídlom sa roznesie jeho zlostný smiech…

Harry…… Niekde nad oceánom….

                       Leto prešlo ako voda a s ním aj jeseň. Dnes je už dvadsiaty tretí december, deň pred Vianocami. Práve sedím na Leovi a nášho maličkého držím v náručí, zabaleného do teplej kožušiny. Sám som zakrytý v teplých kožušinách. Vonku je už hrozná zima. Hlavne keď letíme nad oceánom smer Anglia. Rozhodli sme sa vrátiť, tam kde som sa narodil. Celé stádo ide s nami. Možno sa sem niekedy vrátime. Aspoň na dovolenku určite. Rain začne plakať a tak sa ho snažím upokojiť. Teraz nemôžeme pristáť. Nemáme kde.

“Tíško maličký. Zanedlho budeme v teple a ty uvidíš nových priateľov. Určite si ich zamiluješ. Vieš, boli to moji najlepší priatelia. Pamätáš si, keď som ti o nich rozprával?” rozprávam malému a ten prestane plakať.

Zaujato ma počúva. Má rád príbehy o Bradaviciach, mojich priateľoch a aj o tom ako sme sa s Leom stretli. Vždy zaujato počúva a smeje sa. Milujem ho. Som šťastný, že mi Leo dal takýto poklad. Nikdy by som ho nemenil. Keď Rain zaspí, tak sa pritisnem k Leovi.

“Pokoj maličký. O chvíľu sme v Anglii. Aha,” upozorní ma Leo.

Pozriem sa do diaľky, kde uvidím hranice Anglie. Usmejem sa. Toto je úžasné. Konečne uvidím zase domov. Uvidím Síriusa, Remusa, Rona a všetkých ostatných. Bohužiaľ aj Snapea. Uškrniem sa. Som zvedavý ako sa budú tváriť keď uvidia Rainbowa. Pozriem sa dole, na zem. Krajina je celá zasnežená. Je to nádherné. Na túto krásu by sa dalo pozerať až do skonania sveta. Zacítim ako prejdeme cez magickú hranicu a Leo aj so stádom zletia z oblakov dole pri zem. Letíme tesne nad stromami a letíme cez celé magické Anglicko. Prídeme až k Bradaviciam. Stádo zletí do lesa a my s Hrdozobcom letíme ďalej. Leo ešte vydá príkaz svojmu bratovi, aby dal pozor na stado. Ron mi písal, že tento rok budú všetci na Grimmauldovom námestí, dokonca aj Brumbál a cely Rád. Že vraj aby bola trochu zmena. Pristaneme na povale na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť. Nikoho našťastie nenapadlo zabezpečiť povalu po Hrdozobcovom odchode. A tiež našťastie nikoho nenapadlo sa sem tadiaľto dostať. Hrdozobec tu má stále veľa teplých kožušín a je tu veľmi teplo vďaka zahrievacím kúzlam. Tu budeme možno občas spať. Aspoň mi to pripomenie našu jaskyňu. Áno. Tá mi bude chýbať. Dnes to však celé patrí Hrdozobcovi. My tu máme teplé postele. Usmejem sa. Dlho som nespal v posteli. Opatrne zleziem z Lea a ten sa premení. Kožušinu mi dá dole, ale Rainovi ju necháme. Pritisnem si ho viac k sebe. Sladko spinká. Kori ma objíme a nežne pobozká.

“Ďakujem za Rainbowa. Neviem, čo by som bez vás dvoch robil. Milujem ťa Kori,” zašeptám.

“Aj ja ťa milujem, Harry. Vy dvaja ste pre mňa to najvzácnejšie, čo mám,” zašepká naspäť.

Stále si musíme dokazovať našu lásku. Bez toho by sme už ani nemohli byť. V Austrálii sme nič iné skoro robiť nemohli. Už je to náš zvyk.

“Dnes zostaneme tu. Potrebujeme si oddýchnuť a zajtra im môžeme čeliť v plnej sile. Budú to úžasné Vianoce,” uloží ma do teplých kožušín.

Usmejem sa a keď si ľahne pri mňa s Rainom, tak hneď zaspím.

Rano sa zobudím na plač svojho malého. Chcem ho utíšiť a nakŕmiť, ale keď otvorím oči, zistím, že ma Kori predbehol. Usmejem sa.

“Dobre ráno,” posadím sa a pobozkám ho.

“Dobré. Ako si sa vyspal?” usmeje sa na mňa a podá mi malého aj s fľaškou.

Opatrne si ten náš uzlíček šťastia prevezmem a pokračujem v kŕmení.

“Úžasne. A čo ty?” spýtam sa s úsmevom.

“Moc nie. Rain bol nepokojný,” zasmeje sa.

“Mal si ma zobudiť!” zamračím sa naňho.

Nepáči sa mi, že musel byť hore zatiaľ čo ja som si spal.

“Upokoj sa, láska. Všetko je v poriadku. Nevadilo mi to. Hlavne, aby si ty bol dosť vyspatý.” pohladí ma po tvári.

Prikývnem. Keď sa maličký naje, tak sa pomaly rozídeme dole z povaly. Na horných poschodiach je ticho, takže už sú všetci v jedálni. To sa môžem pokojne vsadiť. A mal som pravdu. Ideme stále nižšie až započujeme hluk z kuchyne a jedálne. Pozriem sa na Koriho, ktorý s úsmevom prikývne. Upravím si v náručí môjho drobčeka a zhlboka sa nadýchnem. Kori ma chytí okolo pásu a spolu vojdeme do dverí od jedálne. Všetci raňajkujú a hlasno sa rozprávajú, takže si nás nevšimli.

“Ahoj,” ozvem sa ticho.

Všetko stíchlo a všetci sa otočili na nás. Dlho sú ticho, hlavne z toho šoku, čo som im spôsobil, potom sa však ako prvý spamätá Sírius.

“Harry!” preskočí ku mne a objíme ma, ale hneď odskočí, keď malý Rain zamrnká.

Hneď ho začnem tíšit.

“Pokoj maličký. To nič nie je.”

“Harry… čo to má byť?” spýta sa opatrne Sírius.

Všetci sa na nás prekvapene a nechápavo pozerajú.

“To je náš syn,” usmejem sa a pritúlim sa ku Korimu, ktorý ma pevne objíme.

“Čože?!” skríkne pani Weasleyová.

Ostatní sú OPÄŤ príliš šokovaný.

“Tak to je dobré kamoš. Ty si odídeš bohvie kam a vrátiš sa s dieťaťom,” zasmeje sa Ron.

Usmejem sa naňho. Viem, že to nemyslí v zlom. On jediný to prijal takto s kľudom.

“Harry, ak ste si chceli adoptovať dieťa, tak ste mali ešte počkať. Máš len pätnásť,” povzdychne si Remus.

“Ale my sme ho neadoptovali,” zamračím sa.

“Huh… to je dobre….takže kde sú jeho rodičia?” spýta sa Sírius.

“My sme jeho rodičia. Porodil som ho zhruba pred tromi mesiacmi,” odpoviem pokojne.

“Čože?!” zakričia všetci okrem Rona s Viktorom, ktorého som si teraz všimol.

“Harry, chlapče…. Muži nemôžu vynosiť dieťa, ani keď sú kúzelníci,” povie sa na mňa milo Brumbál.

Kori naňho zavrčí.

“Áno, Harry. Je to nemožné,” povzdychne si pani Weasleyová.

“Nie je to nemožné mama. Je to pravda. Verím mu, že ho Harry vynosil,” zastane sa ma Ron.

Prekvapene sa naňho pozriem. Príde ku mne a pozrie sa na malého. Usmeje sa a pozrie sa mi do oči. Viem čo chce. Navyše z neho cítim niečo…….niečo zvláštne. Pocit aký som mal ja, keď…….prekvapene sa mu pozriem do oči a on prikývne. Usmejem sa a podám mu Rainbowa do náruče.

“Prečo si si taký istý a odkiaľ to vieš?” spýta sa Rona jeho mama.

Viktor prišiel k Ronovi. Stále dávam po očku pozor na Rainbowa.

“Kde si to čítal, Ron? V žiadnej knihe o tom nie je nič….” začne Sírius.

“Som tehotný…..” preruší ho Ronové zašepkanie.

Všetci zalapú po dychu. Ron sa stále hrá s mojim maličkým.

“Ron to nie je možné….” krúti neveriaco hlavou pani Weasleyová.

“Ale je,” ozve sa Viktor.

Teda musím uznať, že sa veľmi dobre naučil ovládať Angličtinu.

“Kedy?” vydýchne pani Weasleyová.

“Stalo sa to na konci Augusta,” usmeje sa na maličkého.

Viem, že sa nechce pozrieť na svoju matku. Oprie sa o Viktora, ktorý ho objíme a pobozká do vlasov. Prídem k nemu a vezmem si maličkého, ktorý zistil, že nie je pri mne. V mojej náručí sa hneď upokojil a zaspinkal. Pozriem sa na Ronové väčšie bruško, ktoré skrýval pod veľkými tričkami.

“Prečo si nám to nepovedal skôr? Myslela som si, že si len pribral,” prišla k nemu matka a objala ho.

“Nehneváš sa?” spýta sa.

“Nie. Som šťastná, že budem mať konečne vnúča. Aj jed so si myslela, že ty prvý rozhodne nebudeš,” zasmeje sa.

Príde ku mne Remus so Síriusom, ktorý sa už tiež usmievajú.

“Ako sa ten náš drobček volá?” spýta sa Sírius a pohladí po tváričke Raina.

“Rainbow Rain Potter-Gold,” usmejem sa a nechám Síriusa, aby si malého chytil na ruky.

Remus ho chytí okolo pásu a pozerá sa mu cez rameno na nášho malého.

“Je taký roztomilý. Celý ty Harry, keď si bol ešte malý,” pozrie sa na mňa a sadne si za stôl.

Sadnem si pri neho a Remus z jeho druhej strany. Kori sa premení a ľahne si za nás. Ron si sadne pri mňa a vedľa neho Viktor. Usmejem sa. Predo mnou sa objavia raňajky. Páni, úplne som zabudol aký som bol hladný. Kori tiež dostane raňajky.

“Kde ste vlastne po celý rok boli?” spýta sa Brumbál.

“V Austrálii,” usmejem sa.

“V Austrálii? Tak ďaleko?! Ako si to vládal preletieť?” spýta sa nechápavo Sírius.

“Gryphoni sú na toto zvyknutý. Ja som to nevládal preletieť, pretože už keď sme tam leteli som bol tehotný a nerobilo mi to dobre, tak ma Kori odniesol. Teraz som letieť nemohol, pretože som musel strážiť Raina,” odpoviem.

“A ako tam bolo?” spýta sa Giny.

“Úžasne. Žili sme v horách, Jde sú korene Gryphonov, ale čarovná bola hlavne naša svadba. To bolo najlepšie zo všetkého,” zasmejem sa zasnene.

“Svadba?!” skríknu skoro všetci.

“Áno. Keď som bol vo ôsmom mesiaci, pri konci Augusta, sme sa vzali. Nikdy na ten deň nezabudnem,” usmieval som sa.

“Kto ti išiel za svedka?” spýta sa Arthur.

“Hrdozobec a Korimu jeho brat,” odpoviem.

“On s vami zostal? Myslel dom si, že sa pridá ku svojmu stádu,” spýta sa prekvapene Remus.

“My sme jeho stádo. Rozhodl sa, že zostane s nami. Navyše aby som nezabudol, tak pri Bradaviciach sa opäť zabývali Gryphoni a Hrdozobec prišiel s nami sem. Je na povale. Zabudli ste to tam po jeho odchode zabezpečiť, tak sme sa sem dostali bez námahy. Prišli sne včera večer, ale boli sme unavený, tak sne tam prespali,” usmejem sa.

“Spali ste na zemi?” spýta sa Sírius.

“Na kožušinách. Sme zvyknutí takto spávať. V tých jaskyniach to nebolo iné,” pokrútim hlavou.

Maličký sa zobudí a začne plakať, tak si ho vezmem k sebe a nakŕmim ho. Pritom na neho rozprávam a chovám sa ako Debil, ale keď on sa tomu tak krásne smeje, že mu jednoducho nejde odolať.

“Si dobrý.…….rodič…. A Kori určite tiež,” pochváli ma Brumbál.

Pozriem sa naňho a v tom ma napadne Voldemort. Hm… nebolo by na škodu sa ho zbaviť. Hlavne ak ten sen mal pravdu. Bolo by to veľmi jednoduché a bezbolestné, aspoň pre mňa určite. Ale čo to bolo za darček? Pozriem sa na Raina a v tom ma to napadne. Uškrniem sa.

“Vrátiš sa teraz do Bradavic?” spýta sa Brumbál.

“Áno. Moc rád. Piaty ročník by mi nemal chýbať. Veľa som sa naučil od bystrozorov a skúšky NKU som zložil na Austrálskom Ministerstve mágie……..Ospravedlňte ma, ale musím, ešte niečo poslať,” usmejem sa a aj s Leom a Rainom na rukách vyjdem z miestnosti, kde sú samé nechápavé pohľady.

Teš sa Voldemort. Toto bude tvoj posledný Vianočný darček, ak mal ten sen pravdu…….

Epilóg

Harry sa od nového roku vrátil do školy. Dostal vlastnú izbu s Korim, rovnako ako Ron s Viktorom. Nikto zatiaľ nevedel o Harryho synovi. Dni ubiehali pomaly, ale správa, ktorá sa na verejnosť dostala týždeň po návrate do školy, otriasla celým magickým Anglickom. Ako každé ráno, tak aj toto, sa vo Veľkej sieni zišla celá škola na raňajky. Sovy doniesli Denného Proroka a tam to bolo…...ten článok hneď na titulnej strane, ktorý urobil z Harryho hrdinu a aj odhalil jeho najväčšie tajomstvo…….

Voldemort porazený veľkým tajomstvom Harryho Pottera???

Už pred dvoma týždňami sa Ministerstvo dozvedelo veľmi šokujúcu správu, ktorú si však potrebovali dôkladne preveriť. Nám poskytli základné informácie. Obávaný LORD VOLDEMORT je MŔTVY!!! Odteraz už navždy. Podľa všetkého ho zabil mladý Pán Potter, ktorý sa nedávno vrátil zo svojho úkrytu, tým, že odhalil jeho najväčšie tajomstvo. Jednoducho povedané Chlapec-ktorý-prežil spôsobil Temnému Pánovi, známemu ako Lord Voldemort alebo Ten-koho-netreba-menovať, infarkt!!! Kto by povedal, že bude tak zraniteľný!!! Naša redakcia taktiež získala kópiu listu, ktorý Voldemort dostal ako vianočný darček od Harryho Pottera aj s fotografiami….

Kópia listu aj s fotografiami:

Nazdar TOM!

Áno viem, že toto meno nenávidíš! Ako sa máš TOM?? Ja priamo úžasne. No čo. Chcel som ti len poďakovať, pretože len vďaka TEBE TOM som našiel svoju pravú lásku! Áno! Vždy som sa bál, že skončím ako TY! Ale neskončil a ani neskončím. Ty si možno vyrastal v sirotinci, pretože ťa tvoj Muklovský otec nechcel a matka ti zomrela hneď ako si sa narodil, no ja som vyrastal v oveľa horšom prostredí a to len kvôli TEBE a TVOJIM SKURVENÝM PROBLÉMOM!!! Nenávidíš muklov a deti s Muklovským pôvodom, ale aký máš dôvod? Je to ten, že si rovnaký ako oni, tým, že ťa tvoj otec nenávidel, alebo dokonca tým, že tvoja matka bola tak neschopná, že musela do muža naliať elixír lásky, aby ju “miloval”? Nestojíš za nič. Poviem ti jedno. Mojich rodičov a jednu rodinu si mi už zobral, ale môjho MANŽELA A SYNA už nedostaneš ty bastard!!!!

PS: Tvoje viteáli sú zničené a tá hadia pochúťka, ktorú práve teraz určite Naginy žerie je OTRÁVENÁ!!!

Krásne Vianoce ti želá

Harry James Potter-Gold s rodinou

=^_^=

<3 Koniec <3