IX. Draco

IX.

Harry

                  Sála je úplne tichá. Môj odznak na hábite sa zmení na Slizolinský. Postavím sa a klobúk podám Mecgonagalovej. Moje oči zlostne zažiaria, až sebou trhne. Našťastie to nikto nevidel. Teda skoro nikto. Štyrom párom očí to neušlo. Otočím sa a hrdo prejdem k Slizolinskému stolu, kde sa posadím pri Draca.

“V pohode?” zašepká.

“Iste. Všetko je v poriadku,” usmejem sa milo.

Pozriem sa oproti na Chrabromilský stôl, kde zachytím pohľad Rona, Hermioni a mojich ostatných spolužiakov. Pozerajú sa na mňa dosť naštvane a nechápavo. Zatiaľ to budem ignorovať. Po raňajkách keď idem s Dracom na prvú hodinu, tak nás na chodbe zastavia Chrabromilčania.

“Čo to má znamenať?” spýta sa naštvane Ron.

“Ako si to mohol urobiť? Boli sme priatelia,” zamračí sa Hermiona.

“Stále môžeme byť priatelia,” odpoviem.

Draco ma chytí za ruku.

“Nie, to nemôžeme! Teraz si jeden z nich. Si zradca!” skríkne naštvane a hodí po nás nejakú kliatbu.

Draco ma strhne nabok, ale nedokáže ju odraziť a tak mu tá kliatba zraní pravú ruku. Vykríkne. Hneď som pri ňom a kontrolujem ho. Naštvane sa mi zmenia oči a pozriem sa na Chrabromilčanov, ktorý sa na mňa vystrašene pozerajú.

“Za toto zaplatíte,” zavrčím tak tichým hlasom, že sa celý roztrasú.

“Čo sa to tu deje?” započujem Severusov naštvaný hlas.

Keď príde k nám a uvidí nás, hlavne mňa, tak hneď zasiahne. Remus je hneď za ním.

“Čo sa stalo?” príde k nám Remus a začne kontrolovať Draca.

Ja sa celý trasiem od zlosti. Snažím sa zadržať vlka, aby po nich neskočil.

“Weasly na nás zaútočil,” započujem Draca.

Zacítim na ramene ruku, ktorá ma trochu preberie a upokojím sa. Päť Chrabromilčanov sa na mňa stále vystrašene pozerá.

“Všetci štyria máte týždenný trest s Pánom Filchom, za ohrozovanie svojich spolužiakov,” povie chladne Sev.

“Ale to on ohrozoval nás! Vy ste to videli, že pán profesor,” pozrie sa Giny nádejne na Rema, ktorý ošetril Dracovú ruku.

“Severus má pravdu. Nemali ste právo zaútočiť na pána Malfoya. Pokiaľ som videl, tak Harry a ani pán Malfoy v ruke nedržali prútiky, takže sa nemali ako brániť a ani vás nemali ako napadnúť,” povie prísne Remus.

V očiach Chrabromilčanov sa objaví des a nakoniec porazene odídu.

“A Chrabromil stráca dvadsať bodov za každého!” skríkne ešte za nimi Severus.

Uškrniem sa, keď započujem zhrozené zastonanie od tých piatich.

“Si v poriadku?” otočí sa potom Severus na mňa, už veľmi milým hlasom.

“Iste. Draco ma odsotil, takže to schytal on,” usmejem sa a pozriem sa na Draca.

“Ty si v poriadku?” pozrie sa naňho Sev.

“Iste. Rem mi už pomohol,” prikývne a oprie sa o Rema.

Veľmi dobre počujem, ako jeho vlk zavrní blahom, že má pri sebe svojho druha.

“Mali by ste ísť na hodinu. Máte starostlivosť o kúzelné tvory, pokiaľ sa nemýlim,” objíme ma Sev.

“Hej a zase s Chrabromilom,” povzdychne si.

Otočím sa, aby som ho mohol pobozkať a potom aj s Dracom odídeme na hodinu.

                         Čas plynie hrozne pomaly. Každý deň je jeden a ten istý stereotyp. Zobudím sa u Severusa, príde pre mňa Draco, ideme na raňajky, vyučovanie, potom sa Draco stretne s Remom uňho, ja idem za Severusom, chvíľu ma doučuje elixíri, potom sa spolu rozprávame a maznáme, stretnem sa s Dracom, ktorý vyzerá viac než šťastne, robíme si domáce, ideme na večeru a potom sa u Severusa a mňa v byte, zatiaľ čo on opravuje vo svojom kabinete testy, rozprávame o všetkom možnom, hlavne Draco mi stále opisuje sex s Remusom. Musím priznať, že mu závidím. Dokázal sa mu odovzdať, ale ja to stále nedokážem. Mám strach. Navyše sa blíži ďalší spln. Spln kedy majú prísť vlci, aspoň podľa Múdreho klobúku. Možno po tomto splne zmením názor. Niekto zaklope na dvere od nášho bytu. Idem tam a za nimi stojí Rem. Pustím ho dnu. Sadne si pri Draca, ktorý ho hneď objíme.

“Čo sa stalo? Moc často sem nechodíš,” spýtam sa, keď sa posadím do kresla.

“Môj vlk je nepokojný. Cíti v okolí hradu iných vlkov,” prejde hneď k veci.

“Áno. Čakajú na ostatných a pri druhom Splne musím dokázať, že som hodný niesť titul Alfi,” povzdychnem si.

“Buď opatrný. Toto sa mi nepáči,” zamračí sa Rem.

Prikývnem.

Remus si k sebe pritisne Draca a hladí ho po chrbte.

“Keby sa otec o nás dozvedel, tak by som skončil,” zasmeje sa Draco.

“Preto sa to nesmie dozvedieť,” pokrútim hlavou.

“Lucius sa to aj tak dozvie. Má svoje zdroje,” ozve sa Severus od dverí.

Príde ku mne a pobozká ma. Škoda, že ten spln je už zajtra.

“Mali by sme ísť do postele,” povzdychne si Rem.

“Ale veď zajtra je sobota,” zamračí sa Draco.

“A tiež rozhodujúci spln,” usmejem.

Chápavo prikývne a každý odíde svojim smerom. Ľahnem si do postele a počkám na Severusa, ktorý za mnou o chvíľu príde.

“Dobrú noc láska,” pobozká ma.

“Dobrú,” zašeptám a zaspím.

                         Ráno sa zobudím dosť neskoro. Severus už v posteli nie je. Vyleziem z postele aj ja a zamierim do obývačky. Ako som očakával, tak ho tam nájdem. Sedí na gauči a číta si knihu.

“Dobré ráno,” usmejem sa a sadnem si pri neho.

Hlavu si položím na jeho rameno a zavriem oči.

“Ahoj. Mal si ešte spať,” pobozká ma do vlasov.

“Bez teba je tam smutno,” zašeptám.

Odloží knihu a objíme ma.

“Tak sa poď najesť. Dnes budeš mať ťažký deň,” popoženie ma do kuchyne.

Usmejem sa a poslušne sa odídem naraňajkovať. Už som vážne hladný. Po raňajkách sa rozlúčim so Sevom a zamierim za Dracom. Dnešok strávime spolu. Celý deň behám po brehu jazera ako neposedné šteňa a Draco sa tiež zabáva. Pár krát ho vezmem na chrbát a rozbehnem sa čo najväčšou rýchlosťou. Draco sa smeje a ja som nikdy nezažil väčšiu zábavu. Sme na odľahlom mieste, takže nás tu nemôže nájsť žiadny študent. Toto miesto je skryté a dokáže sem trafiť len vlkolak. Po obede sa za nami zastavia aj Sev s Remom. Za tu dobu sme s Dracom celý premočený ako sme niekoľko krát padli do jazera.

“Ahoj,” zamává na nich Draco s úsmevom.

Sedí na tráve, kde sa suší na zubatom slnku.

“Zbláznili ste sa?!” zamračí sa Severus a Remus hneď Draca kúzlom vysuší a použije niekoľko ohrievacích kúziel.

Premením sa a Severus urobí to isté so mnou. Pritiahne si ma k sebe a zabalí ma do plášťa. Usmejem sa.

“Sev, to je v pohode. Použil som pár kúziel, aby sme neochoreli,” usmejem sa.

Je takmer december, tak je pochopiteľné, že majú o nás strach.

“Už sa pomaly stmieva. Mali by ste ísť do hradu,” ozve sa po dlhej chvíli Rem.

Pozriem sa na nebo. Áno vážne je už neskoro.

“Choďte. Buďte opatrný. Keby sa niečo delo, zavolajte nás,” pobozkám Severusa..

“Dajte na seba pozor,” usmeje sa Draco a odídu spolu so Sevom do hradu.

Sem nikto netrafí, ale naspäť by mali trafiť. Snáď nestretnú nejakých vlkov. Všetci by mali prísť sem, ale kto vie kam sa zatúlajú.

Severus

                       S Dracom sa blížime k hradu. Ani sme si v tom lese nevšimli, že sa už zotmelo. Upozorní nás na to až vrčanie neďaleko nás.

“Draco, poď. Hlavne sa neotáčaj,” potiahnem ho bližšie k sebe.

“Severus,” zašepká.

“Rýchlo. Už sme tu nemali byť,” odpoviem keď z diaľky započujem vrčanie a náznaky boja.

Onedlho musím prudko zastaviť, pretože oproti nám vyskočí jedne vlkolak. Hneď mám vytiahnutí prútik. Než však stihnem niečo urobiť, tak iný vlkolak vyskočí vedľa nás a stiahne Draca na zem. Rýchlo ho kúzlom odhodím. Draca zdvihnem na nohy a ďalšie kúzlo letí na ďalšieho vlkolaka. O chvíľu sa na tých vlkov vrhne jeden veľký čierny vlk a hneď prestanú útočiť. Vedľa nás sa postaví iný vlkolak, v ktorom spoznám Lupina. Vydýchnem si.

“Remi,” zašepká Draco.

Zdvihne ruku aby ho pohladil, keď si všimnem, že je zranený na stehne. Lupin zaskučí a Harry sa na nás otočí.

“Draco povedz mi, že ťa nepohryzol,” zamračím sa.

“Ja neviem. Ani som si nevšimol, že som zranený,” pokrúti hlavou a objíme Lupina.

Harry skočí na jedného vlka, ktorý sa nechce dať, ale nakoniec ho zraní z tohto pohľadu dosť vážne. Ten vlk sa naňho nenávistne pozrie a zmizne v lese. Potom sa Harry premení.

“Prepáčte, že sme nešli s vami. Toto by sa nikdy nestalo, keby sme boli s vami,” príde ku mne.

“Všetko bude v poriadku,” objímem ho.

“Nebude. Draco tvoj otec a aj Voldemort budú zajtra vedieť, že si druhom vlkolaka a že ty sám si vlkolak,” pozrie sa smutne na Draca.

“Ako by to zistil?” spýta sa so strachom Draco.

“Ten vlkolak, ktorý zdrhol bol Fenrir Grayback. Práve prišiel o svoju svorku a Voldemort o pár svojich poskokov,” ukáže na vlkov za ním.

Je ich tu vážne veľa.

“Choďte do hradu. Draco, ty na druhý spln už budeš s nami. A daj si na krk toto. Dostanú to všetci vlkolaci z mojej svorky. Navyše ti to umožní dotýkať sa striebra a nebude to pre teba nebezpečné,” podá mu Harry strieborný náhrdelník s príveskom vlka.

“Akoto, že ma to nepáli?” spýta sa Draco.

“Je to čarovné striebro. Prispôsobuje sa vlkolakom a vďaka nemu im neublíži žiadne striebro. Toto striebro môže dať kráľovi vlkolakov len ich strážca, Mesiac alebo tiež je nazývaný Mesačný duch,” odpoviem namiesto neho.

Harry sa na mňa prekvapene pozrie.

“Nevedel som, že toto vieš. Nevie to ani väčšina vlkolakov, preto ma zaráža, že to vieš ty,” usmeje sa.

“Niečo málo o vlkolakoch viem. Teraz by sme mali ísť. Pozriem sa na Draca,” pozriem sa na svojho krstného syna.

“Dobre, ale nech ťa ani nenapadne ísť za Voldemortom, keď ťa bude volať. Už bude vedieť, že si zradca,” premení sa do vlkolaka a odvedie celú svorku preč.

Lupin sa rozlúči s Dracom a odíde za svorkou.

“Poďme,” pokyniem mu, aby sme vyrazili do hradu.

Musím ho podopierať, pretože sám by neprešiel.

Harry

                    Ráno sa zobudím na okraji lesa premenený na vlka a Rem sedí vedľa mňa už oblečený.

“Ahoj. Prečo si ma nezobudil?” spýtam sa keď sa premením.

“A načo? Navyše si nespal moc dlho,” usmeje sa.

“Aha….. Som rád, že to s vlkmi dopadlo tak dobre. Voldemort prišiel o dosť spojencov a Grayback o celú svoju svorku. Voldemort ho nebude šetriť,” usmejem sa.

“Máš pravdu. Poďme do hradu. Draco už bude určite u Severusa,” usmeje sa na mňa a postaví sa zo zeme.

“Je mi ľúto, že som tomu včerajšku nedokázal zabrániť,” povzdychnem si smutne.

“Čo sa stalo?” zamračí sa.

“Ty si to nepamätáš?” spýtam sa prekvapene a previnilo.

“Mám nejaké výpadky, aj keď je to lepšie, pretože pred tým než si sa stal kráľom a ja som sa pridal do tvojej svorky, som si nepamätal nič,” usmeje sa.

“Draca pohrýzol Grayback, keď sa so Sevom vracali do hradu. Je mi to ľúto,” skloním hlavu.

“Čože?!” zdesí sa a rýchlejším tempom sa blíži k hradu.