IX.

IX.

Azrael

                    Túžobne vzdychám pod Luciusovymi dotykmi a strach ma postupne opúšťa. Som presvedčený, že nech sa v budúcnosti stane čokoľvek, nikdy nebudem ľutovať svoje rozhodnutie a navždy budem Luca milovať. On je mojou súčasťou rovnako ako temná mágia a moja rodina. Každou chvíľou budeme k sebe patriť viac a viac a už nás nikdy nič nerozdelí, ani smrť, či Brumbál. Ja patrím sem. Nie na stranu svetla a podľa toho sa budem riadiť. Som Temný tvor a vždy budem stáť za svojou rasou a rodinou…… Nechám Luciusa nech si so mnou robí čo chce. Nebránim sa ani keď do mňa chce vstúpiť. Milujem ho a prijímam ho so všetkým čo mi chce dať. Rovnako ako môj tvor. Je mi jasné, že už sa riadime len svojimi inštinktmi a láskou. Toto spojenie je už navždy. Sme právoplatne svoji a to už nikto nezmení…..

                   Ráno sa zobudím s úsmevom na tvári, ktorý sa ešte zväčší, keď si spomeniem na včerajšiu noc. Dal som Luciusovi všetko, čo som mal a som za to rád.

“Dobré ránko láska moja,” objíme ma pevne odzadu Luc.

“Dobré ráno srdce moje,” pousmejem sa naňho a vynútim si od neho prvý ranný bozk.

“Neublížil som ti včera?” pobozká ma na krk.

“Vôbec. Nikdy som sa necítil lepšie. Ďakujem, že si môj,” privriem oči.

“Len tvoj láska. Odteraz už navždy,” prepletie si so mnou prsty jednej ruky.

Až teraz si všimnem, že sa mi okolo prstenníka leskne strieborná obrúčka obložená jemnými smaragdmi. Lucius má na prste rovnakú obrúčku, ale s diamantmi. Vôbec som si v noci pri všetkom tom vzrušení nevšimol, že nám mágia dala vlastné obrúčky. Sú úžasné, a čo viac, ukazujú komu patríme. Šťastne si povzdychnem.

“Musím ísť hore. Ty pokojne ešte spi,” vylezie z postele.

“Ale, Luc. Zostaň tu so mnou. Prečo vlastne musíš ísť tak skoro hore?” zamotám sa do perín.

“Tom poslal Draca, keď si ešte spal, aby mi povedal, že ma chce vidieť. Čakal som než sa zobudíš, nechcel som odísť od teba bez tvojho vedomia, hlavne po našej noci,” skloní sa ku mne už oblečený a nežne ma pobozká.

“Dobre. Uvidíme sa za pol hodinu na raňajkách,” pousmejem sa a sledujem ho ako odíde z izby.

Zachichocem sa a ešte na chvíľu zavriem oči. S úsmevom na perách spomínam na našu noc. Najlepší deň, noc, môjho života.

Lucius

                Z izby odídem rovno do pracovne Temného pána. Pokiaľ po mňa poslal Draca tak zavčasu, tak to bude veľmi zaujímavé. Zaklopem na veľké dvere, ktoré sa následne otvoria.

“Som rád, že si konečne prišiel Lucius,” ozve sa Tom od pracovného stola.

Vojdem dnu a sadnem si na stoličku. Dvere sa ticho zatvoria.

“Prišiel by som skôr, ale nechcel som nechať Azraela samého. Keby sa zobudil a nebol by som pri ňom, on aj jeho tvor by to nemusel znášať dobre,” vysvetlím.

Tom prižmúri oči. Viem, že mu došlo, čo som tým myslel. Za posledné týždne so Severusom nerobia nič iné, len študujú magické tvory, hlavne Dračích elfov.

“Asi sa budem zbytočne pýtať, či si použil aspoň antikoncepčné kúzlo, nemám pravdu?” zamračí sa.

Nemusím odpovedať. Moje mlčanie mu dáva jasnú odpoveď. Uškrnie sa.

“Naše tvory to nedovolia. Už si to z tých kníh určite vyčítal. Naše tvory určia, či je správny čas na to, aby sme mali mláďatá. Az je s tým zmierený a prijal to. Mali by ste so Severusom urobiť to isté. Ak ho budete neustále nútiť brať ten elixír alebo ak budete chcieť zabrániť jeho tehotenstvu, tak sa môže stať, že to jeho tvor nevydrží a odvráti sa od vás, rovnako ako by sa odvrátil odo mňa, keby som s vami súhlasil. Potom ho stratíte už navždy, pokiaľ proti vám nerozpúta vojnu, ku ktorej povolá všetkých Temných tvorov,” poviem mu.

“Povolá Temných tvorov?” spýta sa zaujato Tom.

“Áno. Az je vzácny a tým aj ohrozený tvor. Aj keď je submisívny, tak za ním budú stáť všetky Temné tvory. Dosť tomu pomáha aj fakt, že jeho otec je Temný Lord, ktorého temná mágia nasleduje,” pozriem sa mu hlboko do oči.

Viem, že pochopil. Opatrne prikývne.

“V poriadku. Dávam ti oficiálne svojho syna. Nezraď moju dôveru, ktorú som do teba vložil,” povie vážne.

“Nikdy neurobím nič, čo by Az nechcel,” prikývnem pevne.

“To verím. Vlastne som ťa sem pôvodne zavolal z iného dôvodu. Brumbál mi poslal list…… Vlastne odpoveď na Severusov list, že do školy nastúpi jeho syn. On vie, že Harry Potter bol pseudonym môjho syna, čo bude robiť problémy, aj keď snáď budú veci v poriadku. Brumbál nemôže nič urobiť, pretože list bol od Severusa, nie odo mňa, takže stále nemá žiadny dôkaz o mojej existencii. Brumbál sa sám ťahá ku dnu,” zamračí sa.

“A čo s tým môžem urobiť ja?” spýtam sa.

“Budeš na hrade spolu s Azom. Brumbál vie aj o jeho dedičstve, ale nevie aký tvor je. Dedičstvo podľa našich výskumov prišlo z oboch našich rodín. Severus aj ja sme mali v rodoch rôznych tvorov, väčšinou sú to upíri, víly alebo Vlkolaci, ale nikde sa nespomínali Temný elfovia. Ale vďaka tomu, že aj Severus v sebe má krv tvorov tak nikto nebude mať žiadne podozrenie, keď aj Az má dedičstvo tvorov. Zaisti, aby to tak zostalo a aby Az bol v bezpečí. Ešte nemá vyvinuté všetky schopnosti a ani my nevieme čoho je schopný,” povzdychne si Tom.

“Dám naňho pozor ako len budem môcť,” prikývnem.

“Dobre. Mali by sme ísť na raňajky. Azrael bude mať strach, že som ti niečo spravil,” uškrnie sa Tom a postaví sa od stola.

S radosťou ho napodobním a spolu odídeme do jedálne………

O pár týždňov….

Azrael

                    Prázdniny končia a ja aj s Dracom sedíme vo vlaku. S mojou zmenenou podobou ma nikto nespoznal a som za to rád. Začínam odznovu. Dvere na našom kupé sa otvorili a dnu vošiel Blais s Teom. Obaja vedia kto som.

“Ahoj Draco, Azrael. Aké ste mali prázdniny?” sadnú si pri nás.

“Dobre to viete. Radšej povedzte o svojich prázdninách,” pozdvihnem obočie.

Odvrátim sa od nich a len ticho dávam pozor na Draca. Cesta ubieha rýchlo. Keď vlak zastaví, tak zamierime ku kočom. Je mi jasné, že ma dnes budú musieť opäť zaradiť, aj keď všetci dobre vieme kde budem. Zato Brumbál nebude nadšený, že už nemá ani len atrapu Harryho Pottera. Vo Veľkej sieni je dosť rušno, ako vždy. Našťastie je to už môj predposledný rok. Teším sa keď sa táto vojna skončí a my budeme konečne slobodní. Po zaradení prvákov som na rade ja. Všetko prebehne hladko, aj keď je celá Veľká sieň šokovaná keď sa dozvedia, že som synom ich nenávideného profesora elixírov. Navyše keď skyjem svoju podobu démona, tak mám čierne oči rovnako ako on a červený okraj dúhoviek mi nie je vidno až tak výrazne. Keď ma klobúk zaradí do Slizolinu, s úsmevom idem za Dracom. Pozriem sa na hlavný stôl, kde sedí ocko, otec, Lucius a na moje prekvapenie aj Sírius s Remom. Následne ich Brumbál predstaví ako nových učiteľov Histórie mágie - Rémus a Premieňania - Sírius. Mcgonagalová si vzala len úlohu hlavy Chrabromilského domu a zástupkyňi riaditeľa. Ako to tak vidím, tento rok bude viac než dobrý. Mám tu celú svoju rodinu. A som rád, že je Binss konečne preč. Ten duch mi liezol poriadne na nervy. Po večeri si nevšímam, že ma Brumbál chce zastaviť a rýchlo s Dracom odídem do Luciusových komnát. Našťastie poznám heslo. O pár minút neskôr sa dostaví aj Lucius a krbom sa prenesú ostatní. Vydýchnem si a pritúlim sa do Luciusovej náruče. Tak veľmi mi jeho objatie chýbalo.

“V poriadku, láska?” dá mi bozk do vlasov Luc.

“Áno. Len ma chvíľu drž,” zašepkám.

“Všetko, čo chceš,” pevne si ma k sebe pritisne.

Cítim, že to potrebujem.

“Si v poriadku, Az?” sadne si ocko z mojej druhej strany.

“Áno. Len sa cítim dosť slabo. Ale to prejde,” zamrmlem.

“Az…..” zamračí sa otec.

“Som v poriadku. Len ma nechajte chvíľu v pokoji,” povzdychnem si a viac sa pritisnem k Lucovi.

“V poriadku. Takže od zajtra sa začína vyučovanie….. Dávajte pozor na Azraelových hodinách, pretože sa mi toto jeho chovanie absolútne nepáči,” rozkáže otec.

Nevnímam ich ďalšie plány. Podvedome, ako aj vedome, sa sústredím na Lucovu prítomnosť. Nerozumiem tomuto môjmu chovaniu, ale snáď je to len prechodné, inak asi začnem všetkým liezť na nervy.

                   Nasledujúci týždeň prejde opäť v bežných koľajach, až na to, že veľmi strážim Draca a asi mu už leziem na nervy. Neviem prečo sa chovám tak ochranársky, ale už mi to lezie na nervy. Nemôžem nič poriadne robiť, moja mágia sa vymyká kontrole každú chvíľu a veľmi často potrebujem vyhľadávať Lucovu prítomnosť, ktorá mi dosť pomáha pri magickom vyčerpaní. Netuším, čo sa to tu deje. Všímam si, že o mňa začínajú mať strach aj ostatní. Navyše som trochu pribral a ukazuje sa mi bruško, čo ma veľmi irituje. Luc hovorí, že sa mu páčim, ale jednoducho som tučný. Každú noc sa s Lucom milujeme. Nedokážem bez neho byť. Všetko prebiehalo v celku dobre aj skrz tieto problémy, ale všetko sa zvrtlo na piatkovej hodine obrany. Otec urobil hodinu duelingu, takže som sa tešil, ale tiež som mal isté obavy. Otec dával veľký pozor ako budem reagovať na rôzne situácie. Keď sa na rad dostane Draco a stojí oproti Weaslymu, tak moje inštinkty sa opäť prebudia. Viem, že Dracovi nehrozí skutočné nebezpečenstvo, ale moje inštinkty ma úplne pohltia. Prvé dve kúzla sa ešte dali zniesť, ale keď Weasly hodí tretie kúzlo a odhodí Draca do steny, tak som na nohách. Otec si všimne, že sa moje reakcie zmenili, ale nestihne urobiť už nič, keď sa vrhnem pred ďalšie Weaslyho kúzlo, aby som ochránil svoje mláďa, a kúzlo odrazím späť naňho. Rezacia kliatba mu rozreže ruku a otec ho hneď pošle na ošetrovňu, pri čom mu ešte aj strhne body za použitie kliatby na neozbrojeného súpera. Zároveň rozpustí triedu, aby sa mohol venovať nám. Ja zatiaľ kľačím pri Dracovi a kontrolujem ho, či nie je zranený. Nič iné nevnímam.

“Az…. Az…. Azrael, som v poriadku!” skríkne Draco, aby upútal moju pozornosť.

Môj tvor si to však vyloží úplne inak a z oči mi začnú tiecť slzy. Vzdialim sa od Draca aj môjho otca a stočím sa v rohu miestnosti, obklopený mojimi krídlami a tíško vzlykám.

‘Moje mláďa ma nenávidí…..’

Draco

                  Nechápavo sa pozerám na Azraela, ktorý sa rozplakal a zrútil sa do kúta. Prečo mám divný pocit, že som niečo urobil?

“Mali by sme zavolať Luciusa. Teraz ho niečo len tak neutíši,” zamračí sa Tom.

“Dôjdem pre otca,” vybehnem z triedy.

Cestou sú všetky chodby tiché a prázdne, tak mi netrvá dlho kým prídem do otcových komnát. Vojdem dnu a uvidím tak aj strýka Seva, ktorý má voľnú hodinu.

“Draco, čo tu robíš? Nemáš mať hodinu?” spýta sa otec.

“Tom ju prepustil,” povzdychnem si.

“Stalo sa niečo?” zamračí sa Sev.

“Vlastne áno. Otec, tvoja prítomnosť je vyžadovaná v učebni. Dnes sme mali praktickú hodinu duelingu a keď som bol na rade ja s Weaslym, tak ma hodil do steny a Az zaútočil na Weaslyho. Teraz hystericky plače v rohu učebne,” skloním hlavu.

“Draco…… Prečo plače?” spýta sa ticho otec.

Zahryznem si do pery.