IV. Záškodníci

IV.

Minulosť…….

Harry

                       Idem s nimi do Zakázaného lesa. Priznám sa, že sa mi ten nápad moc nepozdáva, ale s Regulusom necítim strach. Potichu vyjdeme z hradu a zamierime hlboko do lesa. Nikdy som takto hlboko nebol. Ocitneme sa na lúke. Je veľká a v mesačnom svite krásne žiari. Regulus ma chytí za ruku. Pomaly ideme do stredu, kde už čakajú ostatní. Práve mi niečo došlo. Prečo mi tak bezhlavo veria? Dobre, u Chrabromilčanov by som to chápal, ale prečo Slizolinčania? To mi nejde do hlavy. Prídeme k ostatným a tí sa usmejú.

“Ahoj. Čo vám tak trvalo?” spýta sa Sírius.

Predsa len mi až tak neveria. James sa chová podozrievavo. A prekvapivo je tu aj Lily. Zamračím sa. Čo tu robí mama?

“Ale. Pristihli sme tých dvoch v trochu nevhodnej chvíli,” uškrnie sa Lucius.

“Čože? Regulus?” prekvapene sa spýta Sírius.

“No čo? Je veľmi cute,” usmeje sa šťastne Reg a pritiahne si ma k sebe.

Sčervenám, ale objímem ho okolo pásu.

“Počul som, že mi chcete ukázať vaše podoby zveromágov,” usmejem sa.

“Hej. A tiež ťa ju naučiť ak prijmeš,” usmeje sa šťastne Sírius.

“Iste,” zažiaria mi oči.

“Inak toto je Lily Evansová,” predstaví mi ju James.

Konečne sa cítim trochu šťastnejší. Mám tu všetkých, ktorých som do dnešného dňa vlastne ani nepoznal. Matku a otca. Kmotra, môžem dokonca žiť bezstarostný život. Prežívať ho s tými, pri ktorých sa cítim veľmi dobre a šťastne.

“Tak fajn. Keďže nie je spln, tak určite vieš, že Remus sa nemôže premeniť, ale my áno,” usmeje sa James.

Lily s Remusom sa postavili na bok a nechali priestor pre ostatných. Sírius s Jamesom sa premenili na psa a jeleňa. To som vedel. Našťastie tu nebol Pettigrew. To by som sa asi fakt neudržal. Pozrel som sa na Luciusa, ktorý sa zmenil na….. Hm…. Poviem, že som netušil, že môže byť aj magický animágus. Lucius sa zmenil na nádherného bieleho Pegasa. Vlastne sa to k nemu aj hodí. Vznešené zviera. Rovnako ako jednorožec. Severus sa premenil na čierneho pantera. Vážne krásny tvor a splýva s nocou rovnako ako Sírius. Môj pohľad sa zameral na posledného Animága. Regulusa. Pozrel sa mi do očí a nežne sa usmial. Potom sa premenil. Zalapám po dychu. Premenil sa na čierneho fénixa. Konce pierok mal sfarbené do kráľovskej modrej a v mesačnom svite nádherne svietili. Ocasné perá má dlhé a taktiež na koncoch modré. Tá farba dokonalo sedí k jeho očiam. Priletí ku mne a sadne si mi na rameno. Pohladím ho.

“To nie je všetko. Magických animágov je veľmi málo a majú dve podoby. Tú druhú majú normálne zviera,” ukáže Remus na Luciusa.

Ten sa premení z Pegasa na veľkého snežného vlka. Srsť nemá bielu ale jemne žltú. Je pekný a táto Luciusová podoba sa k Removi hodí rozhodne viac. Regulus zaspieva a odletí z môjho ramena. Za letu sa premení na anakondu a v tej podobe dopadne na zem. Potrasie svojou hlavou.

/Ssst… už nikdy sssa nepremieňam za letu!!/zasyčí.

Nemôžem za to, ale musím sa smiať. Doslova sa váľam po zemi v záchvate smiechu. Regulus ma raz zabije. Zatiaľ čo sa smejem, samozrejme som nakazil aj ostatných, tak sa ku mne priplazí Reg.

/Čo ti je sssmiešššne?/zasyčí.

/Ty/smejem sa.

Všetci sa premenia naspäť do svojich pravých podôb a ja sa prestanem smiať. Posadím sa a utieram si slzy.

“Máte aj nejaké prezývky?” spýtam sa.

“Severus je Tieň, Lucius je Polaris a Reg sa rozhodol pre Karasa. Najprv chcel Maskaras, ale nakoniec sme ho presvedčili pre Karasa,” usmeje sa Sírius.

“Hm…..takže Moony - Námesačník a Polaris, Tieň a Tichošľap, Karas a posledný Paroháč. Lily, ty nemáš prezývku?” pozriem sa na jediné dievča.

“Oficiálne nie. Neoficiálne ma volajú Ľana,” usmeje sa.

“Akú chceš mať prezývku ty?” spýta sa Remus.

“Ešte neviem na čo sa budem meniť, ale rozmýšľal som nad Killerom,” usmejem sa.

“Killer. Kill? Prečo vrah?” spýta sa nechápavo Reg.

“Hodí sa to ku Karasovi,” usmejem sa nevinne.

“Mne sa to páči. Možno, že sa k tomu jeho premena bude hodiť,” pokrčí ramenami Lucius.

“Súhlasím. Navyše by to nikto netypoval na jeho nežnú tváričku,” zasmeje sa Lily.

Započujem zavrčanie zo strany a Reg si ma pritiahne k sebe. Vypísknem ako sa zľaknem.

“James, dávaj si na ňu pozor. Až moc mi pokukuje po Harrym,” zamračí sa na Lily.

Všetkých to rozosmeje. Aj ja sa nedokážem nesmiať. Schovám si hlavu do Regovho krku. Ešteže je vyšší ako ja. Zacítim bozk vo vlasoch. Sčervenám. Nakoniec sa všetci odoberieme do hradu. Už je dávno po večierke. V našej izbe sa potichu s Regom uložíme do mojej postele, aby sme nikoho nezobudili.

“Harry? Viem, že sa poznáme iba deň, ale nechcel by si so mnou chodiť?” započujem šepot pri mojom uchu.

Prekvapene sa naňho otočím. Posledné dni od návštevy jeho izby som na nikoho iného nemyslel. Teraz som si myslel, že ma chce dostať len do postele, ale jeho ďalšie správanie mi ukázalo, že mu na mne záleží. Nie som hlupák, aby mi nedošlo, že som sa doňho zamiloval. Hneď na prvý pohľad. Ale ja sa raz musím vrátiť a Regulus je v mojej dobe už mŕtvy. Zvládol by som vôbec ten nátlak? Zvládol by som žiť bez neho? Ale čo mi je potom. Teraz žijem tu, tak sa nebudem zaťažovať budúcnosťou. Čo má prísť príde a nikto to nezastaví.

“Áno. Budem s tebou chodiť,” usmejem sa.

Pobozkám ho. Áno. Síce som sa sem dostal nedopatrením, ale teraz vidím, že je to možno druhá šanca. Možno na niekoľko mesiacov budem môcť žiť život aký som žiť chcel. Žiadny Chlapec-ktorý-prežil, žiadny Voldemort, ktorý by mi išiel po krku. Jednoducho sloboda.

Prítomnosť…….

Ron

                              Je to už mesiac čo Harry zmizol. Presnejšie je dvadsiaty Október. Každý deň si s Dracom a profesormi pozeráme fotky. Každý deň nemôžeme uveriť tomu, že ak sa Harry vráti, tak buď bude tehotný, alebo už bude mať syna s Regulusom, ktorý už nežije. Ak je to predsa len náš Harry, tak predsa musel vedieť, že keď sa vráti, zostane na jeho dieťa sám. Ak vôbec prežije. Severus nám povedal, že tehotenstvo sa nemusí ani preniesť spolu s ním, alebo sa dieťa môže narodiť mŕtve, pretože ono nemalo žiť. Nie v tejto dobe. Tiež je to jedna z Remusových teórií prečo sa vrátil práve pred pôrodom. Možno sa to dieťa nikdy nemalo narodiť. Nemalo existovať. Rovnako ako nikdy nemalo byť šťastie Regulusa a Harryho. Aj dnes, po našej poslednej hodine, Obrany proti čiernej mágii, sedíme v triede Premieňania nad albumom. Rozhodli sme sa ísť postupne po mesiacoch, ak by sa niečo v albumu zmenilo. V Septembri sa nič nezmenilo. Teraz tam však pribudla nová fotka.

“Hej! Táto fotka tam nebola!” skríkne Draco.

“Máš pravdu,” zamračí sa Sírius.

Na fotke je len krásny hrdý Pegas, ktorému na chrbte sedí rovnako vznešený Fénix.

“Áno. Ja si spomínam, že nás fotil Harry, keď sme na vás čakali, ale tie spomienky sú dosť zastreté,” zamračí sa Lucius.

“Vás?” spýtam sa nechápavo.

“Áno. To je tiež niečo čo ste nevedeli. Lucius s Regulusom boli magický zveromágovia. Toto je ich druhá podoba,” usmeje sa Sírius.

“Keď sme pri tom. Neukázali by ste nám vašu druhú podobu? Vás dvoch sme ešte naživo nevideli. A možno by ste nás to tiež mohli naučiť,” uškrnie sa Draco.

“To nie je zlý nápad. Tak hej,” prikývne Sírius.

Všetci traja sa premenia. Vlk, pes a panter. Sú vážne prekrásny. Potom sa Lucius rozbehol cez triedu a premenil sa na Pegasa. Usmejem sa keď prídu naspäť a zmenia sa späť.

“Som zvedavý na čo sa budeme meniť my,” zasmejem sa.

Draco len prikývne, stále rozčarovaný. Pozriem sa do albumu.

“Hej! Pribudla ešte jedna fotka,” poviem.

Pod novou fotkou sa objavila zase fotka Fénixa a Pegasa, ale tento raz obaja spolu, leteli po oblohe.

“Pozrime sa, či je tam niečo napísané,” usmeje sa Remus a vyberie fotky.

“Ká ma poprosil, aby som dnes napísal niečo ja. Nechcel som nič písať, lebo viem, že to môže byť nebezpečné, ale nakoniec som to aj tak urobil. Je to týždeň, čo som sa začal učiť animágiu. Pomaly sa mi to začalo dariť. Dokonca ma Reg zasvätil do svojej mágie, Nekromancie. Povedal, že už rok je plnohodnotný Nekromancer. Najskôr sa mi to nepáčilo, ale potom som si uvedomil, že moja mágia smeruje rovnakým smerom. Začalo sa to prejavovať únavou a neskôr som odpadol vo Veľkej sále. Záškodníci ma chceli zobrať na ošetrovňu, ale Reg im to zakázal. Potom mi v súkromí vysvetlil, že je to moja temná mágia, ktorá si žiada moju pozornosť. Tak som ho teda vypočul a zistil som, že nikdy nebudem môcť byť plnohodnotný Nekromancer, pretože sa mu podriaďujem, ale že by som mohol dosiahnuť predposledný stupeň. Keď som si vypočul, čo všetko by som mohol urobiť a aké schopnosti získam…...neváhal som. A nikdy to nebudem ľutovať. Teda dúfam, pretože ak je pravda, že budem musieť odísť, tak by ma tá schopnosť vážne zranila. Nie fyzicky. Aspoň dúfam, ale skôr psychicky. Jediný strach mám, že keď sa vrátim, tak už nebudem mať silu na to žiť…….”

Vystrašene sa na to pozeráme. To sa nesmie stať.

“Myslíte, že hovoril o Tej schopnosti?” spýta sa Sírius.

Ostatní prikývnu. Po tvári mi stečie slza. Harry si už teraz uvedomoval, čo sa môže stať. Ako mám s týmto žiť? Viem len, že sa nič z toho nesmie stať.

“Kto je Ká?” spýta sa Draco.

“Tak občas volal Harry Regulusa. Karas - Ká,” usmeje sa smutne Sírius.

Minulosť…….

Harry

                   Už je November. Október prešiel v celkom dobrej atmosfére, ak nerátam ten stres pri výučbe animágie a Nekromancie. Pred týždňom som sa prvýkrát odovzdal Regovi aj telom aj dušou. Teraz som si istý, že ho milujem. Od tej doby sme skoro každú noc v jednom kole. V Nekromancii som sa dostal až do štádia tri. Konečne môžem otehotnieť. Milujem Rega. Naučil ma, že ako podriadený Nekromancer, čiže ako Uke, mám možnosť skôr život dávať ako brať. Dozvedel som sa, že on ako plnohodnotný Nekromancer potrebuje podriadeného Nekromancera, ktorý by mu dokázal dať to, čo nemôže mať s nikým iným ako s jeho spriaznenou dušou, ktorá je s ním zviazaná mágiou a pravou láskou. Prekvapivo to padlo na mňa, ale nevadí mi to. Milujem ho a viem, že on miluje mňa z celého srdca. Keď som zvládol prvý stupeň, premena na magického Temného tvora, tak ma vyfotil a založil do albumu spolu s jeho fotkou, na ktorej je on ako čierny drak. Neviem čo tam napísal, ale usmieval sa pri tom a tak som to neriešil. Do konca mesiaca by som mal zvládnuť už štvrtý stupeň. Usmejem sa. Možno to nebude tak zlé.

“Nad čím premýšľaš, láska?” spýta sa Reg a pobozká ma za ucho.

Usmejem sa. Prižmúrim oči a zavzdychám.

“Ká. No tak. Ak neprestaneš, tak si budem myslieť, že ti ide len o to jedno,” usmejem sa.

“No tak láska. Vieš, že Nekromancia má svoje nevýhody. Alebo výhody?” usmeje sa nežne.

“Navyše teraz keď si dokončil tretí stupeň, tak ma priťahuješ ešte viac. Moja druhá časť túži po rodine s tebou,” ľahne si pri mňa na posteľ a pobozká ma.

“Ja viem. Prisahám, že raz budeme mať deti,” usmejem sa.

“Presne. Dom plný deti,” zasmeje sa.

“Koľko by si ich chcel mať?” spýtam sa.

“Aspoň štyri. Možno aj viac ak to budú naše deti,” pobozká ma.

Zasmejem sa. Kiežby to tak bolo navždy. Bezstarostne plánovať a milovať sa až do smrti.

“Poď sem ty môj medvedík,” usmejem sa naňho a pobozkám ho znovu.