IV. Vianočná pohoda

IV.

Harry

             Konečne mám za sebou prvý mesiac školy. Bol to veľmi náročný mesiac, na čom sa dosť podieľalo zverejnenie vzťahu medzi mnou a Richardom, chrabromilčanom a slizolinčanom. Slizolinčania neboli dvakrát ústretový, ale ako povedal Richi, tak sa o nich nejakým spôsobom postaral a prekvapivo dali pokoj a aj napriek môjmu statusu“Zlatého chlapca”sa ku mne začali správať celkom úctivo, aspoň čo sa týka zdravenia sa na chodbe. Chrabromilčania boli už iný kaliber. Tí tieto správy až tak dobre neprijali a ani ich nemal v podstate kto usmerniť. Okrem mojich priateľov som v závere nemal nikoho. Ginny sa však chová zo všetkých najhoršie a Chrabromile sa cítim vo väčšom nebezpečenstve než kdekoľvek inde. Vždy som pokladal Bradavice za svoj prvý a skutočný domov, ale teraz sa tu, hlavne za múrmi Chrabromilu, cítim ako vyhnanec. Opäť. Absolútne medzi svojich takzvaných priateľov nepatrím. A akoby toho nebolo málo, tak ešte aj Umbridgeová mi hrá na nervy. Bohužiaľ som sľúbil Richimu, že sa s ňou nebudem hádať a vyvolávať zbytočné konflikty. Možno je to tak lepšie. S povzdychom sa opriem o zábradlie na Astronomickej veži, kam som sa opäť prišiel skryť pred nenávistnými pohľadmi. Trhnem sebou keď sa okolo mňa obalia tuky.

“Načo myslíš?” vydýchnem si, keď zistím, že je to Richi.

“Sám neviem. Čo tu robíš?” opriem sa oňho.

“Cítil som tvoj nepokoj. Vydrž ešte chvíľu. Na konci roka Voldemort plánuje niečo veľké, ale nech sa stane čokoľvek, neodchádzaj z hradu,” pobozká ma do vlasov.

“Ako to, že toho vieš tak veľa?” zavriem oči.

“Vieš. Možno je na čase ti povedať o mne viac,” povzdychne si.

Viem, že nech povie čokoľvek, tak sa mi to príliš nebude páčiť, ale budem stáť pri ňom nech sa stane hocičo. Pevne mu chytím ruku, ako znamenie podpory.

“Meno Marauro je po mojej matke. Môj otec ma nikdy nevychovával a ani som ho nepoznal. Zato som o ňom počul na každom kroku…… Môj otec je Tom Marvollo Riddle, Lord Voldemort…… Už roky viem, že nie je mŕtvy a zbrojím proti nemu. Mám niekoľko jeho smrtijedov pod svojou kontrolou a teraz keď je späť a vie o mne, tak so slepou radosťou a naivitou sa mi zveruje so všetkým čo plánuje,” pevnejšie ma chytí.

Pravdupovediac ma to nešokovalo až tak moc ako by malo. Vedel som, že sa mi to nebude páčiť, ale to neznamená, že ho odsúdim a opustím. To nie. Nato ho až moc milujem. Otočím sa mu v náručí a chytím ho okolo krku.

“Nevadí mi to. Nepáči sa mi to, ale nič s tým neurobím. Ty nie si tvoj otec a rodičov si bohužiaľ človek nevyberie. Milujem ťa Richi. Nikdy ťa neopustím len kvôli tomu, kto je tvoj otec,” usmejem sa.

Cítim ako sa uvoľní a nežne ma pobozká. Následne ma odvedie do chrabromilskej spoločenskej miestnosti a sám odíde do Slizolinu.

Voldemortové sídlo……. Rovnaký čas…..pohľad tretej osoby……

                 Voldemort sa nadšene prechádzal po svojom sídle. Prečo tiež nie, že? Veď jeho syn sa nepozorovane dostal do Bradavic, priamo pod nos tomu starému idiotovi a nikto si to neuvedomil. Možno sa mu konečne vydarí aj jeho plán. Nato, že do tohto leta ani len netušil, že má syna, tak teraz sa to zdá ako úžasná vyhoda. Moja tajná zbraň. Aj keď ešte chudáčik nevie najnovšie aktualizácie. Neviem, neviem aký by bol jeho názor, keby vedel kde leží pravda…… A to keby ešte tušil, že moc dlho sa tešiť nebude, že jeho smrtijedi nie sú vlastne celkom jeho a že klinec do hrobu teoreticky už teraz je skutočnosť, že je svokor Harryho Pottera…. No…… Neviem či by z toho sídla neskončil šípku do vopred vykopanej jamy….. Ale zatiaľ táto skutočnosť nikomu neubližuje, tak prečo liať olej do ohňa, nie?..... Chichichi….

Časový skok…….. Vianoce…… Harry

                   Konečne sú tu Vianoce. Richi mi už pár týždňov sľubuje niečo úžasné a ja sa moc teším. Som veľmi rád, že ho mám a že som ho poslúchol keď mi povedal nech si tú ružovú ropuchu nevšímam. Každý kto sa s ňou hádal nedopadol dobre. Dokonca som na jeho radu odmietol viesť a vôbec sa zapojiť do nejakého klubu, čo bol zas jeden z Hermioninych úžasných nápadov. Ja som s tým však nechcel mať nič spoločné a tak sme sa pohádali a vedú ho bezo mňa. Na Vianoce takmer všetci odišli domov a tak som s Richim jeden z mála, ktorí zostali na hrade. Richi mi počas našich spoločných chvíľ ukázal pár kúziel, ale neklamme si….. hlavne sme sa pri týchto chvíľach veľa maznali. Nikdy to nezašlo až úplne k sexu, ale rád by som to skúsil. No samozrejme mu o tom ale nepoviem! Zo zamyslenia ma vytrhnú ruky, ktoré ma pevne chytia okolo pásu a pritisnu ma k pevnému telu. Prekvapene vykríknem ako sa zlaknem, ale známy smiech, ktorý sa pri mne ozve ma upokojí. Naštvane sa otočím a buchnem Richiho do hrude.

“Idiot! Takmer som zinfarktoval! Čo blbneš?” dám mu poriadnu ranu do hlavy.

“No tak zelenoočko. Máš byť vždy ostražitý! Na čo prosím ťa stále myslíš?” spýta sa so smiechom, zatiaľ čo ma pevne drží jednou rukou a druhou si drží hlavu, kde som ho udrel.

Pri jeho otázke sa začervenám. Načo by som asi tak myslel idiot! Pomyslím si.

“Pristane ti keď si v rozpakoch,” pobozká ma na čelo.

“Magor,” odfrknem si v rozpakoch.

“No tak…. Povedz mi čo sa preháňa v tej peknej hlavičke,” usmeje sa a pomaly ma vedie cez chodbu.

“Kam ideme?” spýtam sa.

“Tvoj Vianočný darček,” zašepká mi do ucha.

Zachvejem sa. Obzriem sa po chodbe. To je asi prvýkrát kedy nie je v okolí ružová ropucha. Uvoľnene sa skryjem do jeho náruče. V tichu prejdeme až do nejakej opustenej učebne. Čakám všetko, len nie to, čo ma čaká za zavretými dverami. Je tam veľa sviečok, všetko prichystané na romantickú večeru a v rohu miestnosti je veľká posteľ s nebesami, bielymi perinami a ozdobená červenými lupeňmi ruží. Pri tom pohľade sa mi zatají dych a sčervenám.

“Richi, je to úžasné,” vypustím vzduch, ktorý som zadržiaval.

“Dúfal som, že sa ti to bude páčiť. Poď. Sadni si. Objednal som jedlo od mojich osobných škriatkov,” nechá ma posadiť sa na stoličku.

Jedlo vyzerá úžasne. Keď si sadne aj on, naleje nám biele víno a usmeje sa na mňa.

“Richi….. Toto…. Nemám proste slov….. Keď si ma pozval, aby som z tebou strávil Vianoce, rozhodne som nečakal niečo takéto. Je to prekrásne,” usmejem sa šťastne.

“Sú to naše prvé spoločné Vianoce. Mali by byť predovšetkým výnimočné ako ty,” pobozká ma na dlaň, keď ma chytí za ruku.

“Dúfam, že sú prvé z mnohých,” povzdychnem si.

Richi sa len pousmeje a pokynie mi, aby som jedol. Som šťastný. Vôbec neľutujem, že som nešiel na Vianoce k Rémusovi a Síriovi. Toto nebudem ľutovať nikdy. Som s tým koho milujem a mám pocit, že táto noc rozhodne tak skoro neskončí. Po večeri, ktorá bola stokrát chutnejšia ako vyzerala, ma Richi nežne zobral za ruku a nasledoval som ho k posteli. Moje srdce mi prudko bilo v hrudi, div mi nevyskočilo z tela. Posadil sa na posteľ a mňa si nežne pritiahol do náruče, aby som mu sedel na kolene a nohy som mal medzi jeho. Pevne ma držal okolo pásu a ja som sa aj po tých mesiacoch intímnosti nedokázal nečervenať.

“Viem, že je to na teba moc rýchle…. Neboj sa. Neurobím nič čo nechceš a nepôjdem ďalej než mi dovolíš. Ale najprv….” vytiahne z vačku nohavíc malú zelenú krabičku.

“Chcem aby si nosil toto ako prísľub niečoho budúceho a aby každý vedel, že mi patríš,” otvorí malú krabičku a ja uvidím ten najkrajší prsteň na svete.

Zalapem po dychu a v očiach ma pália slzy. Prsteň je trochu hrubší z bieleho zlata a na vrchu má vyrezaný ornament v tvare oka. Obrys je obklopený jemnými ametystami a dúhovka je vykladaná smaragdami. Zrenička je vyrobená z toho najtmavšieho polnočného ónyxu. Keď ho vyberie z krabičky a navlečie mi ho na prst, všimnem si, že na spodku prsteňa je vyrezané slovo“Navždy….”.Ešte chvíľu sa pozerám na ten malý poklad a nechávam Richiho aby ma hladil po ruke.

“Richi…..,” objímem ho okolo krku s dojatým vzlyknutím.

Opatrne ma položí na posteľ a ja ho vášnivo pobozkám. Nikdy sa už nič nevyrovná tomuto dňu. To viem už teraz….. Richi ma začne hladiť po tele a ani si neuvedomím, že za chvíľu sme obaja bez tričiek. Pomaly prejde bozkami až na môj krk, pri čom veľmi nahlas vzdychám a pýtam si viac. To sme robili už predtým, ale teraz je to úplne iné. Oveľa viac intenzívnejšie. Cítim ako sa jeho tvrdý penis trie o moje stehno, čo ma rozhodne nenecháva chladným. Keď sa pomaly dostane bozkami až k mojim nohaviciam, tak sa mi pozrie do očí. V tých jeho vidím rovnakú túžbu aká je určite napísaná aj v mojich.

“Chcem ťa Richi…..” zašepkám.

“Zelenoočko….. Nemusíme sa nikam ponáhľať. Nechcem aby si niečo neskôr ľutoval,” pohľadí ma po tvári.

Privriem oči a opriem sa do dotyku.

“Nikdy nebudem ľutovať nič, čo budem robiť s tebou. Milujem ťa Richi a chcem ti patriť. Viem, že ja svoje dedičstvo získam až za dobrého pol roka, ale chcem byť s tebou už teraz. Prosím,” zaprosím

“Povedz mi Harry, čo skutočne chceš,” zašepká mi do ucha, do ktorého ma následne jemne hryzne až musím zavzdychať.

Cítim ako mi jedna jeho ruka rozopína nohavice a následne mi ich stiahne. Jemne ma chytí za penis, ale nič viac nerobí, aj keď sa snažím pohnúť proti nemu. Bohužiaľ v tom mi bráni jeho druhá ruka, ktorá ma drží za bok.

“Chcem ti patriť celý, chcem aby si ty bol môj prvý, chcem niesť tvoje deti a chcem to teraz!” zavzdychám frustrovane.

“Dostaneš čo chceš, ale všetko postupne,” konečne pohne svojou rukou a stiahne mi aj boxerky.

Všetko ide následne veľmi rýchlo, alebo aspoň ja to tak vnímam. Netuším kedy si stihol dať dole nohavice, ale viem, že keď ma vzal do úst a rukou ma začal pripravovať na jeho vpád, tak mi bolo úplne jedno aj keby sa tam v tej chvíli zjavil Snape. Jediné čo som chcel a na čo som dokázal v tej chvíli myslieť bol Richi a jeho penis vo mne!

“Richi! PROSÍM UŽ Poď. Prosím! Chcem sa spraviť keď budeš vo mne!” skríknem vzlykavo.

Tak veľmi ho potrebujem!

“No tak láska….. Ešte chvíľku….” pobozká ma na krk.

“Richard! Okamžite do mňa strč ten penis alebo ho už nikdy nikam nestrčíš!!!” skríknem už naštvane.

Čo nechápe, že ho potrebujem?!

“Ako si želáš, láska,” zasmeje sa ale hneď ma vášnivo pobozká a zacítim ako sa do mňa tlači je veľký penis.

Vzdychnem bolestne ale zároveň s potešením. Je to úžasné. Konečne ho môžem cítiť. Stále nahlas vzdychám. Je tak veľký! Richi ma chytí za ľavú ruku kde mám prsteň a neprestane ma bozkávať. Keď je vo mne, tak chvíľu počká nech si zvyknem, ale o chvíľu ho donútim, aby sa pohol. Neviem ako dlho trvá než všetko skončí, ale viem, že nikdy som nič podobné nezažil a, že teraz bez toho nebudem môcť žiť! Onedlho vyvrcholím a cítim ako sa Richi spraví do mňa. Ľahne si vedľa mňa a pevne si ma pritiahne do náruče. S upokojeným úsmevom sa mu stúlim do náruče.

“Milujem ťa,” zašepkám než zaspím.

“Aj ja teba milujem môj malý zelenoočko,” pobozká ma do vlasov a onedlho spím zase raz spokojným spánkom.