IV. Sny.....

IV.

Harry

                   No zvieratá……Sú to skôr šelmy a nie ledajaké. K Ronovi sa priblíži veľký čierny magický lev s červenými očami, nazývaný Tichý zabijak a ku mne prejde elegantnou chôdzou veľký biely magický tiger s modrými, ľadovými očami, ktorý sa nazýva Biela smrť. Sú to veľmi mocný ochránci. Ovládajú mágiu a majú aj svoje vlastné magické jadro. Klaknem si k tigrovi a pohľadím ho po hlave.

“Ahoj krásavec. Ako sa voláš?” spýtam sa šťastne.

Cítim sa bezpečne. Ron sa mazná so svojím levom.

“Nemajú mená,” usmeje sa Riaditeľ.

“Budem ťa volať Dreams. Čo povieš?” spýtam sa tigra.

Ten len súhlasne zavrčí a obtrie sa o mňa.

“Ron, aké mu dáš meno?” spýtam sa s úsmevom, keď sa postavím zo zeme.

“Night,” usmeje sa.

“Dobre. Myslím, že teraz už môžete s pokojom ísť za svojimi priateľmi. Učitelia o týchto dvoch vedia, tak s vami môžu chodiť aj na hodiny. Taktiež o včerajšku vedia ostatní žiaci, aj keď nie podrobnosti, takže tento týždeň už na hodiny nechoďte. Máte voľno.”

Vystrašene sa vraciame späť. To nie. Vedia o tom. Pevne chytím Dreamsa za krkom, až zavrčí.

“Prepáč,” pohľadím ho.

Iba sa o mňa obtrie a ja pochopím, že mu to nevadí. Budem sa musieť naučiť porozumieť jeho reči. Hadom rozumiem, ale mačky sú trochu iný kaliber…..

                  Vrátime sa pomalým krokom až k Veľkej sieni. Zastavíme sa neďaleko od dverí.

“Pripravený?” spýta sa Ron.

“Nie,” poviem vystrašene.

“Ani ja,” povzdychne si Ron.

Naše mačky sa na nás pozrú a zavrčia. Night nás oboch postrčí dopredu.

“Asi by sme mali ísť,” pohladí ho po hlave Ron.

Night s Dreamsom nás hneď predbehnú a vbehnú do siene, z ktorej sa ozve krik. Pozrieme sa na seba a rozídeme sa za nimi. Keď tam vojdeme, tak sa nám naskytne pohľad na Chrabromilský stôl, na ktorom leží Night a na Slizolinský stôl, na ktorom leží Dreams. Neriešim to a ani Ron. Obaja sa s opatrnosťou rozídeme k svojim stolom. Mačky skočia na zem a ľahnú si za nás.

“Čo majú znamenať tie šelmy?” spýta sa ma Sev.

Opatrne si sadne pri mňa a sleduje tigra za mojim chrbtom. Neodpoviem. Jedným okom sa pozerám okolo. Mám strach. Dreams to asi vycíti, pretože sa mi oprie o chrbát. Pozriem sa na Rona, ktorý má niečo podobné pri Chrabromilskom stole. Až na to, že jeho strach je menší než môj. Rýchlo do seba nahádžem jedlo a vybehnem z Veľkej siene. Zastavím sa až v Komnate.

Ron

                   Cítim Harryho strach. Keď vybehne z Veľkej siene, príde ku mne Severus.

“Musíme sa porozprávať,” zamračí sa.

Prikývnem a odídem s ním. Všimnem si, že nás záškodníci nasledujú. Night ide vedľa mňa a to by neboli Bradavice, aby nás nesledovala celá Veľká sieň. Ako ja tie pohľady neznášam. Už viem ako sa v našej dobe cítil Harry. Ako keby sme boli pod rontgenom. Prídeme až do Komnaty kde nájdeme aj Harryho, ktorý leží na posteli a túli sa k Dreamsovi. Keď vojdeme, tak zdvihne hlavu z jeho kožucha a uplakane sa na nás pozrie.

“Harry, môžeš ísť na chvíľu sem?” zavolám naňho a sadneme si na veľký gauč.

Harry sa zdvihne a opatrne prejde k nám. Sadne si medzi Rema a Síria, ktorý ho pevne objímu. Dreams si ľahne pred krb k Nightovi. Ja sa opriem o Seva a James sedí v kresle neďaleko.

“Čo sa ti stalo?” spýtam sa prvý.

“To nič,” pousmeje sa smutne a viac sa pritisne k Rémusovi.

“Harry, nám môžeš veriť,” objíme ho Sírius.

“Ja viem……..” povzdychne si a pohľadí si Dreamsa, ktorý za ním príde.

“Odkiaľ máte tie mačky a čo sú vlastne zač?” spýta sa so záujmom James.

“Sú to strážcovia. Môj Night je Tichý zabijak a Dreams je Biela smrť. O tomto sa píše v knihe Neznáme a dávno zabudnuté tvory.Zatiaľ o nich ani mi nevieme veľa. Stále sa musíme učiť. Dal nám ich Brumbál,” pohľadím si Nighta, ktorý si ľahol pod moje nohy.

“Áno. Už som o tom čítal, ale v tej knihe stálo, že strážcovia musia súhlasiť s ochranou určitého čarodejníka. Jedine vtedy sa vaše magické jadrá prepoja. Takýchto prípadov bolo veľmi málo. Títo kúzelníci sú veľmi mocný. Nikdy som si nemyslel, že práve môj druh bude jeden z týchto čarodejov,” pousmeje sa Rémus.

Severus si ma pritisne viac k sebe. Pozriem sa naňho a usmejem sa. Viem, že mu to nevadí, ba práve naopak. Cíti určite rovnakú pýchu ako Rem. Sčervenám.

“Odkedy ste prišli, všetko sa začalo meniť. Kto vlastne ste?” spýta sa po dlhej chvíli ticha James.

“Kto by sme mali byť?” nechápem.

“Je okolo vás príliš tajomstiev. Takmer nič o vás nevieme. A niektoré vaše poznámky absolútne nechápeme. Rovnako ako kúzla a vaša mágia. Je iná ako u ostatných. Odkedy ste tu, mám pocit, že sa všetko mení a hrad už nie je taký ako býval. Aj ochrany okolo hradu slábnu každým dňom…….. Vy ste si to nevšimli?” zamračí sa James na ostatných.

“Áno, cítim, že sa niečo zmenilo, ale to nemôže byť príčinou ich príchodu. Riaditeľ má všetko určite pod kontrolou,” pousmeje sa Rémus.

Až teraz som si uvedomil, že keď sme sem prišli, tak hrad mal omnoho silnejšie ochrany ako v našej dobe. Teraz sú slabšie, ale stále nie tak ako u nás. Je možné, žeby sme my dvaja oslabili ochrany hradu? Pozriem sa na Harryho, ktorý pokrčí ramenami……

Harry

                   Utekám cez les za nejakou žiarivou postavou…. Je to duch…. Duch ženy…… niekam ma vedie….. Ale kam?...... Bežím hlbšie do lesa, ale odrazu sa objavím v podzemí hradu……. Sú to tajné chodby…… rozbehnem sa za tým duchom čiernovlasej ženy……. Vo veľkej kruhovej miestnosti sa s niekym zrazím…..

“Harry! Čo sa to deje?” spýta sa ma Ron.

“Neviem,” pokrútim hlavou.

Obaja sa pozrieme do stredu miestnosti, kde lietajú dvaja duchovia. Čiernovlasá žena a ešte jedna blondína. Točia sa okolo nejakého veľkého kameňa v tvare kužeľa. Prídeme k ním a pozrieme sa na ten kameň. Sú doňho zasadené štyri drahokami do rôznych svetových strán. Pod každým sú dva rôzne znaky…. Rubín, ktorý smeruje na Západ, pod ním je znak ohňa a pod ním presýpacie hodiny. Smaragd, ktorý ukazuje na Juh, pod ním je znak zeme a nižšie kosa. Jantár ukazujúci na Východ, pod ním znak vetra a nižšie obrázok práve narodeného dieťaťa. Posledný je modrý Topas smerujúci na Sever, pod ním je znak vody a kráľovská koruna. Čas, smrť, život a osud.

“Je to znak nášho priateľstva. Vymenili sme si moc, ktorú nám dala smrť. Vezmite si každý dva kamene. Nesmie nás byť už viac ako dvaja. Naši priatelia kvôli našej hlúposti zomreli. Dvaja sú pár, traja už dav. Čo sú potom štyria? Quarteto? Hrad potrebuje pána. Rovnako ako naša moc……..” zmiznú tí duchovia a všetko sa rozmaže…….

Udýchane sa zobudím z tohto sna. Roztrasene sa posadím a postavím sa z postele. Už je Apríl. Skoro Máj a koniec školy na dosah ruky. Znovu spávam v Slizoline so Sevom. Ron je zase v Chrabromile. Ten sen bol tak skutočný…. Ale kto boli tí duchovia? Dvakrát sa nerozmýšľam a rýchlo sa oblečiem. Musím ísť do knižnice………. Pri dverách od knižnice sa stretnem s Ronom. Len sa na seba pozrieme. Nepotrebujeme slová, aby nám bolo jasné, čo tu robíme. Kývneme na seba a potichu vojdeme do knižnice.

“Vieš, čo to malo znamenať?” spýta sa Ron, keď sa uistíme, že tu nikto nie je.

“Mám tušenie…… do minulosti sme sa dostali z nejakého dôvodu a čo sa stalo raz, deje sa znovu. Mágia v našej dobe slábne. A dôvodom sme my. Musíme ju udržať,” hľadám rôzne knihy, ktoré levitujem na stôl.

Zájdem aj do zakázanej časti, len aby som našiel každý kúsok toho, čo potrebujem. Nakoniec prídem za Ronom, ktorý na tu kopu kníh valí oči ako vyoraná myš.

“No nepozeraj na to tak. Musíme zistiť kto boli tí duchovia,” sadnem si za stôl.

Ron ma s otráveným povzdychom nasleduje a otrávene si vezme jednu knihu.

“Že ja som sem dnes chodil,” zaskučí.

Uškrniem sa a ponorím sa do kníh.

                        Už sme tu niekoľko hodín. Na obzore pomaly svitá, ale stále sme nič nenašli. Akoby nikdy neexistovali. Unavene sa postavím a idem pre ďalšie knihy. V časti s obmedzeným prístupom vytiahnem jednu knihu a započujem divný zvuk. Unavene sa otočím na stenu vedľa mňa a kniha mi vypadne. O chvíľu sa stena, ktorá sa otvorila, zavrie a ja sa rozbehnem za Ronom.

“Už viem, kto sú tí duchovia,” skríknem šťastne, až Ron, ktorý zaspal spadne na zem.

“Čože?” spýta sa so zívnutim.

“Už viem, kto sú tie ženy!” zopakujem nadšene.

“Vážne? A kto sú?” postaví sa zo zeme.

“Zakladateľky! Preto povedala, “Dvaja sú pár, traja už dav. Čo sú potom štyria? Quarteto?”. Štyria zakladatelia! Musíme nájsť ich moc…… tie kamene….. Musíme sa stať novými pánmi hradu v našej dobe…..” pousmejem sa.

“Čo tu robíte?!” skríkne niekto.

Rémus

                      “Severus, kde je Harry?” spýtam sa hneď ako ho uvidím pri Veľkej sieni.

“Neviem. Kde je Ron?” zamračí sa.

“Netuším…….musia byť niekde spolu,” povzdychnem si a prehrabnem si vlasy.

“Mali by sme ísť za Brumbálom. Možno vie kde sú,” potiahne ma Sírius.

Prikývnem a všetci sa rozídeme do riaditeľne.

“James, ty nemusíš ísť,” usmeje sa Siri na Jamesa, ktorý ide za nami.

“Sme tím a držíme spolu,” usmeje sa.

Prikývneme, Severus pretočí oči, ale nijak to nekomentuje. Pri dverách riaditeľne sa zastavíme, pretože započujeme zvnútra krik. Chvíľu počúvame.

“......... potrestať! Boli celú noc v knižnici a k tomu v časti s obmedzeným prístupom! Našla som ich dnes ráno ako živé mŕtvoly nad polovicou kníh z knižnice!! To nehovorím o tom, že celá knižnica je hore nohami!!!!” kričí naša nová knihovníčka.

Pozrieme sa na seba a zaklopeme na dvere. Po vyzvaní vojdeme dnu.

“Prepáčte, ale hľadáme….” prestanem, keď tých dvoch uvidím unavene sedieť v kreslách pred riaditeľovim stolom.

“Áno, viem…… už sa o nich postarám sám. Ďakujem za varovanie,” pekne vykopne tú knihovníčku.