IV. Neznáme pocity

IV.

Draco

                 Sledujem Harryho ako spí. Je tak krásny…… ale to je teraz jedno…. Nechápem prečo naňho musím stále myslieť. Ja sa snáď z toho zbláznim! ……. Od našej malej akcie ubehli už týždne. Ten kameň sme schovali do môjho kufra. Mysleli sme si, že tak to bude najlepšie. O chvíľu sú tu letné prázdniny a ten kameň vrátime Nicolasovi. Mal by prísť na tajnú návštevu na Malfoy Manor aj s manželkou. Snáď sa Severus s Tomom nebudú chcieť dostať ku kameňu. Asi by boli nemilo prekvapený, keby zistili, že tam kameň nie je. Ale teraz by som už vážne mal nechať premýšľania a ísť spať. Je veľmi veľa hodín a zajtra máme skúšky. Konečne je tu jún…..

                  Od dnešného rána sa nám začína čas skúšok. Jeden celý týždeň, kedy sa poriadne nevyspím. To budú zase nálady. Jediné potešenie je, že sa môžem hádať s Weaslym a jeho bandou. Neustále sa pokúšajú o Harryho zdravie, našťastie im to nijak nevychádza z niekoľkých prostých dôvodov. Určite všetci vieme z akých. No vôbec sa neteším keď skončí tento rok. Áno na jednej strane som šťastný, že sa na dva mesiace vyhnem škole, ale taktiež som nešťastný, pretože som počul otca, keď bol na návšteve Severusa, ako sa s ním rozpráva o tom, že bude lepšie ak sa Harry na ďalší rok do Bradavic nevráti. Nepovedal som mu to. Nechcem sem chodiť sám. Čo mi je po tom, že sa mi každý zo Slizolinu podlizuje, keď tu nebude Harry?

“Draco, si v poriadku?” dotkne sa môjho ramena Harryho ruka.

Trhnem sebou ako sa zlaknem.

“Ach. Áno. Som. Prepáč, zamyslel som sa,” usmejem sa na Harryho, ktorý sa na mňa starostlivo pozerá od svojich raňajok.

“Draco, robíš mi starosti. Nebolo to po prvýkrát,” zamračí sa na mňa ustarane Harry.

“Vážne som v pohode,” trvám na svojom.

“Dobre. Ako myslíš. Ale keby sa čokoľvek dialo, tak mi to povedz,” povzdychne si.

Vrátim sa k svojim raňajkam. Necítim sa dobre, že mu klamem, ale nechcem aby sa trápil. Ale zas……. Musí to vedieť! Ale nie ešte teraz….. Ale áno teraz!

“Vrr….” zavrčím frustrovane.

“Draco!” pozrie sa na mňa opäť Harry.

“Som v pohode,” postavím sa celý frustrovaný a odídem zo siene.

Začo!???

Harry

                     Pozerám sa za odchádzajúcim Dracom. Rozhodne v poriadku nie je. Niečo ho trápi! Ale prečo mi nič nepovie? Urobil som snáď niečo zlé? Povzdychnem si. Už ma prešla chuť na všetko jedlo. Dokonca nemám chuť ani na moju obľúbenú čokoládovu tortu. Postavím sa a odídem zo siene za Dracom. Musím zistiť, čo mu je. Na moje nešťastie ho ani po pol hodine neviem nikde nájsť, tak zamierim na hodinu, ktorá sa o chvíľu začína. Dnes máme prvú skúšku a vôbec sa neteším. Draco sa chová divne a ja mám strach, že mu niekto niečo urobil, a preto sa nemôžem sústrediť. No na teraz na to musím prestať myslieť, inak tie skúšky úplne pokašlem a to si nesmiem dovoliť. Na hodine elixírov, kde sa Draco tiež neukázal, zničím svoj elixír.

“Potter! Zostaňte tu po hodine,” zavrčí otec.

Svoju rolu hrá dobre. Nechápem ako sa mi to mohlo stať. Nikdy sa mi to nestalo. Asi mám o Draca vážne strach. Keď zazvoní a všetci odídu, tak prídem k ockovi a objímem ho. Pevne si ma chytí do náruče.

“Čo je to dnes s tebou Azrael?” spýta ticho do mojich vlasov.

“Neviem. Draca niečo trápi a nechce mi povedať čo. Hovorí, že je v poriadku, ale ja viem, že nie je. Mám oňho strach. Dokonca sa ani na vyučovaní neukázal a nikde ho nemôžem nájsť,” povzdychnem si.

“Pre Draca prišiel Lucius tesne po raňajkách. Tom sa išiel pozrieť na niečo, čo tu malo byť skryté a keď to nenašiel, kázal ostatným smrtijedom, aby postupne odviezli preč svoje deti. Všetky deti, ktoré nebudú mať hotové skúšky, tak ich robia na Ministerstve a tam je teraz aj Draco. Zo školy odchádzajú pod zámienkou, že si predlžujú prázdniny. Ak má ten kameň Brumbál, tak to môže byť dosť nebezpečné. Ten kameň totižto musí byť na svojom právoplatnom mieste, inak sa stane smrteľne nebezpečným. Nicolas nám to dal vedieť len včera večer. Nikto zo žiakov nevie pravdu, tak by som bol rád, keby si im to ani nepovedal,” povzdychne si ocko.

Takže, pokiaľ sa ten kameň drží dlho na jednom mieste a nie je to jeho miesto, kam patrí, tak sa stane nebezpečeným. Dobre. Pokiaľ bol v poriadku pod hradom, tak u Draca by ten týždeň mal byť v poriadku. Zvlášť keď je na inom mieste ako doteraz.

“Dobre ocko. Už sa teším na leto. Mám dosť tejto školy a teším sa na odpočinok,” usmejem sa a odídem z triedy.

Nepovedal som mu o kameni. Veď sa o ňom čoskoro dozvie. Pokojnejší sa vrátim na koľaj, kde je to bez Draca úplne nudné, tak odídem za otcom. Možno by som sa mohol naučiť nové kúzla. Cestou narazím na Síriusa s Rémusom.

“Ahoj, šteňa,” usmeje sa Sírius.

“Nehovor mi tak,” povzdychnem si.

“Prepáč. Sila zvyku,” uškrnie sa Sírius.

“Kam ideš?” spýta sa Rémus.

Pridajú sa ku mne na mojej ceste.

“Za otcom. Nudím sa, tak sa chcem niečo naučiť,” odpoviem.

“Páni. Ty si vážne Snapeov syn. Nechceš si radšej užiť nejakú zábavu?” odfrkne si Sírius.

Uškrniem sa.

“Nie ďakujem. Radšej sa pôjdem vzdelávať,” odpoviem povýšene.

Hneď na to sa zasmejem.

“Možno nie ste až taký zlý. A keď ste na našej strane, tak by som s vami nejaký ten čas zabiť mohol. Tak čo tak ísť von? Je pekný deň,” usmejem sa a aj oni s úsmevom prikývnu.

Možno, že to nebude tak zlé. Sírius je síce Sírius, ale aspoň už nie je až taký zlý ako keď chodil do Bradavic. Ocko ho vážne nemusí. Snáď sa nestane niečo zlé, zvlášť keď sú na našej strane. Vonku je celkom krásne. Leto je už veľmi blízko a prázdniny tiež. Už sa veľmi teším na čas strávený so svojou rodinou.

                    Týždeň skúšok prešiel a prázdniny sa blížili. Taktiež na hrade každým dňom ubúda viac a viac študentov. Dôvody sú aj iné ako len potenciálne nebezpečenstvo. Veľa rodín, hlavne tých miešaných a čisto muklovských, ide na predčasné dovolenky, tak posledný týždeň školy som na hrade jediný prvák so Slizolinu. Veľmi mi chýba Draco. Nemám sa s kým rozprávať, ak nerátam svojho hada. Našťastie už škola končí a ja so svojimi otcami odchádzam na Malfoy Manorom. Akurát v čas. Dracovi som poslal list a kontaktoval som Nikolasa už pred tromi dňami. Včera mi Draco napísal, že si Nikolas bol pre kameň a nikto o tom nevedel. Našťastie ani Lucius. To by bol problém, keby vedel v akom nebezpečenstve bol jeho jediný syn. Nikolas prehliadol Draca a uistil nás, že je úplne v poriadku. Veľmi mi odľahlo. Nikolas má s manželkou prísť na večeru hneď prvú noc na Manore, tak sa teším. Navyše akoby toho nebolo dosť, tak neviem prečo, ale v poslednej dobe mám divný pocit keď spomeniem Luciusove meno. Niečo podobné ale cítim aj pri Dracovi, čo ma veľmi desí. Akoby sa vo mne niečo prebúdzalo. Neviem, čo to je, ale nemám z toho strach. Skôr ma to upokojuje, ale radšej som to nepovedal otcom. Možno to nič nie je a zbytočne ich nebudem strašiť…..

                      Konečne sa dočkám večera a cesty na Malfoy Manor. Idem s ockom cez Floo sieť. Otec príde hneď po nás.“Harry! Konečne si tu!” objíme ma Draco.

Usmejem sa. Je príjemné cítiť jeho vôňu. Sčervenám a objímem ho okolo krku, aby som si tvár schoval do jeho krku. Nechápem, čo sa to so mnou deje, ale snáď to nie je nič zvláštne. Nechcem byť opäť netvor. Nechcem sa vrátiť k Dursleyovcom alebo na ulicu. Sú to síce už roky, čo som tu s nimi a uveril som im, že sú mojou rodinou, ale z nejakého dôvodu som dostal strach a len pri Dracovi, a mne z nejasného dôvodu aj pri Luciusovi, cítim v duši pokoj a mier. Len pri nich cítim tu istotu, ktorú som niekde hlboko začal strácať.

“Harry, čo sa deje?” zašepká Draco.

Jeho hlas už nie je tak šťastný a viac je v ňom počuť strach. Až teraz si uvedomím, že mi po tvári tečú nemé slzy. Draco si ma viac pritisne k sebe. Keď som dlho ticho, tak aj ostatní začnú mať strach.

“Azrael, zlatíčko, čo sa deje?” chytí ma ocko a Draco ustúpi.

S ťažkým srdcom ho nechám ísť a opriem sa o ocka, ktorému sa zabalím do náruče.

“To nič. Som len unavený,” zaklamem a odtiahnem sa.

“Azrael…..” ozve sa nežne Lucius.

Srdce mi takmer vyskočí z hrude. Zlaknem sa. Nikdy som nič takéto necítil. Čo sa to so mnou deje?

“Som v poriadku. Len si pôjdem ľahnúť a na večeru budem pripravený. Viem, že máme hostí,” pousmejem sa a radšej rýchlo odídem.

Prečo sa cítim tak divne? Tak inak? Mám z toho strach…..

Draco

              Nechápavo sa pozerám na Harryho. Cítim v hrudi ten divný pocit. Neviem čo to je, ale mám strach. Niečo sa s Harrym začalo diať.

“Draco, vieš čo je s Azraelom?” spýta sa Tom.

“Nie, ale cítim, že niečo nie je v poriadku,” povzdychnem si.

Nevšímam si ich a vyjdem z miestnosti. Ten zvláštny pocit vôbec neprechádza, ale ani netuším čo to je. Ticho sa zavriem do mojej izby oproti Harryho a až do večere nevyjdem.

Lucius

              Pozerám sa za Dracom. Zamračím sa.

“Čo sa to tu deje? Zdá sa mi to, alebo mi ušlo niečo dôležité?” vyjadrí moje myšlienky Tom.

“Mám pocit, že sa s Harrym niečo deje a negatívne to vplýva na Draca,” zamračí sa Sev.

“Upokoj sa Sev. Všetko bude v poriadku,” objíme ho Tom.

“Nechcem ho znovu stratiť,” povzdychne si Severus.

“Nestratíš,” dá mu bozk Tom.

Nikým nespozorovaný opustím ich spoločnosť a odídem sa pripraviť na večernú návštevu. Stále neviem, čo povieme Flamelovi. Ten kameň má podľa všetkého Brumbál, čo nie je vôbec dobré. Draca a ani Azraela nepustím späť do Bradavic. A Sev bude so mnou súhlasiť. Nevystavíme ich nebezpečenstvu. Tom bude taktiež na mojej strane, ale s tým, že tam nevkročí ani Severus. Možno to neukazuje na širokej verejnosti, ale Tomovi na jeho rodine veľmi záleží.

Harry

                 Ležím v posteli a čakám na večeru. Keď nastane čas, tak idem pozdraviť Nikolasa. Samozrejme počas večere vyjde najavo čo je skutočne s kameňom a kto ho odcudzil z jeho “stráženého” miesta v Bradaviciach. Nemusím hovoriť, že sme z toho nevyšli úplne bez trestu. Večer v posteli som sa zamyslel nad všetkým čo som dnes cítil. Zvláštne pocity pre Draca a Luciusa a ešte zvláštnejší pocit v mojom magickom jadre. Akoby sa mi v ňom menila a rozširovala mágia. Cítim miernu bolesť v hrudi, ale nemienim to nikomu povedať. Určite to nie je nič vážne. Rovnako ako tie zvláštne pocity, čo mám.