IV. Narodeninová oslava....

IV.

             ......Zostanem na neho pozerať ako na idiota. Draco? Draco Malfoy? Ten Draco Malfoy, ktorý je odpradávna mojim najväčším rivalom? Ten čo ma tak nenávidí a ktorého ja nemusím? Tak je to isté. Peklo oficiálne zamrzlo......

Harry

                  ‘Nehovor to dvakrát braček. Ver mi, že by si neskôr mohol za to nadávať,’ ozve sa mi v hlave Herames.

‘Prečo? Čo neviem?’ spýtam sa na oplátku.

‘Nebuď zvedaví, budeš skoro starý,’ zasmeje sa Herakles.

‘Nebuďte na neho zlí. Je to náš malý braček. Všetko má svoj čas. Dávaj na seba pozor Harrison. Čoskoro sa uvidíme,’ rozlúči sa Herodes.

“Harry…… Harry?”

“Čo?” trhnem sebou.

“Si v poriadku? Rozprávam tu na teba asi desať minút. Čo sa stalo?” pohladí ma po tvári.

“To nič. Dokážem sa obliecť sám. Mohol by si počkať vonku, prosím?” spýtam sa.

“Iste,” usmeje sa a odíde.

Ešte ma čaká veľa problémov. Oblečiem sa a zavolám na Toma. Trochu ma z toho pohybu boli rana na bruchu, ale hádam to nič nie je.

“Už si? Tak poď,” zoberie ma na ruky.

“Ehm…..môžeme sa zastaviť ešte v kúpeľni?” spýtam sa a sčervenám.

“Samozrejme. Stačí povedať,” zasmeje sa.

V kúpeľni urobím rannú hygienu a dokrívam k dverám. Tam ma Tom vezme zase do náruče. A ja som zase červený. Nikdy ma nikto takto nenosil a je to divne byť tak opečovávaný. Ale nie nepríjemné. Opriem si hlavu o jeho rameno a pozerám sa kam ideme. Je to len na opačnej strane chodby, takže sa dosť divím, čo chce so mnou robiť. A aj ma to trochu vystraší.

‘Neboj sa. Ver mu,’ ozve sa Herodes.

Poslúchnem ho. Predsa len Hero sa často neozýva. Začnem sa upokojovať a zase normálne dýcham.

“Nemusíš sa báť. Neublížim ti,” započujem pri uchu.

“Ja ti verím, len mám strach. Nikto sa ku mne takto nechoval,” zašeptám.

“Dobre, tak teraz sa nezľakni,” povie mi Tom len čo zastavíme pred jednými veľkými dverami.

Keď otvorí dvere, tak sa ozve krik “Všetko najlepšie Harry,” čo hlása aj veľký transparent. Trochu sa strhnem. Nemám rád krik. Vždy to bolo zle znamenie. Síce sa trochu trasiem a som v šoku, ale toto stojí za to. Nikdy som nemal oslavu. A tu je to ešte väčšie prekvapenie preto, lebo ju prichystali moji, do včera, nepriatelia. Áno. Keď tak by som tu po včerajšku nejak čakal Luciusa, Severusa, Draca a Temného pána, ale koho som v sídle nečakal vôbec sú Bellatrix, Rudolfús, Rabastan, Narcisa, Teodor Nott a Blais Zabíni. Tom ma posadí na jednu zo stoličiek a ja sa stále vyjavene pozerám. Ani si neuvedomím, že sa ešte trasiem.

“Si v poriadku?” spýta sa Severus.

“Čože? Ehm...asi hej. Len trochu v šoku,” pousmejem sa na svojho profesora.

“Výrečný ako vždy, že pán Potter,” uškrnie sa, ale nie je to jeho chladný úškrn.

“Tu máš. Upokojujúci dúšok,” podá mi elixír.

“Ďakujem. Nemáte aj niečo od bolesti, profesor?” spýtam sa.

“Tu. A hovor mi Severus. Bolí ťa tá rana? Potom ti ju previažem,” odpovie.

“Bolí ma aj noha,” odpoviem a kopnem do seba elixír.

Nechápem prečo musia byť tak hnusné.

“Potom sa ti na to pozriem,” sľúbil Severus.

“Dúfame, že sa ti to páči. Nevedeli sme čo máš rád. Trochu nám pomohol tvoj škriatok,” započujem Toma.

“Je to úžasné. Nikdy som nič podobné nezažil, teda, nikdy mi nikto nič také neprichystal. Ďakujem,” usmejem sa.

“To je v pohode. Chceli by sme sa ti ospravedlniť za tie roky čo sme ťa nenávideli. Môžeme začať od začiatku?” spýta sa Draco.

“Iste. Nezačali sme dvakrát dobre. Som Harry,” usmejem sa prekvapene.

“Draco.”

“Blais.”

“Teo.”

“Tak my by sme sa tiež chceli ospravedlniť. Za všetko čo sme spravili,” prišiel ku mne Rabastan s Rudolfusom.

“Hovor nám krstnými menami,” doplní ho Rudolfús.

“D-dobre. Len bude ťažké zabudnúť čo ste urobili Nevilovým rodičom,” poviem.

“Mučila ich len Bella,” odpovie Rab.

“Navyše to bolo na môj príkaz. Neobviňuj ich,” pridá sa Tom.

“No…...rozhodne som nečakal, že to tak otvorene priznáš,” pozdvihnem obočie nad jeho obhajobou.

“Nám hovor tak jak do teraz,” odfrkne si Bellatrix.

“To by nebol dobrý nápad,” odpovie Severus, ktorý si prečítal moje myšlienky.

Hodím po ňom zlý pohľad.

“Hej. Nezaujíma ma že je to svätý Potter! Stále platí, že nám bude hovoriť, tak ako nás oslovoval do teraz,” povie neústupne Narcisa.

“Narcisa! Daj si pozor na jazyk! Mám ťa akurát dosť!” zavrčí Tom.

Chce na ňu vrhnúť Crucio, keď mu chytím ruku. Pozriem sa mu do očí a on ruku spustí naspäť dole. Otočím sa na Bellu a Narcisu a usmejem sa.

“Nehovorte, že som vás nevaroval,” započujem Seva.

“Ako si želáte Suka, Mrcha, teší ma,” usmejem sa milo.

Bella a Narcisa sa na mňa pozerajú ako na blázna a ostatní keď prekonali počiatočný šok a zosypali na zem v záchvate smiechu. Teda je dosť divné vidieť práve týchto ľudí sa tak uvoľnene smiať. Zato Bella a Narcisa sa nazúrili a odišli letaxom preč.

“Tak už bude pokoj,” povzdychne si Lucius.

“Myslel som si, že ste ich sem pozvali. Milujete ich. Tak prečo sa takto správate?” spýtam sa, keď ich nepochopím.

“Nikdy sme ich nemilovali. Naše svadby boli dohodnuté a ani jeden sme si ich vziať nechceli,” odpovie Rudolfús.

“Vždy sme chceli niekoho iného. Vždy sme sa chceli zamilovať a mať rodinu, ktorú by sme milovali a mohli sa i svoju lásku starať,” pridá sa Lucius.

“O tie dve, inak perfektnú prezývku si im dal, sa starať nemôžeme. Sú až príliš šialené a panovačné,” vystrieda ho Rudolfús.

“Jediná dobrá vec, ktorá sa mi v tomto manželstve stala je Draco,” zakončí Lucius.

Usmejem sa. Neznášam tento zvyk čistokrvných.

“Ale už dosť o nás. Sú to tvoje narodeniny,” Tleskne rukami Blais.

“Blais ma pravdu. Inak toto ti prišlo ráno. Doniesli to štyri sovy,” podá mi Draco päť listy a štyri zmenšené balíčky.

“Nebude vám vadiť…..” pozriem sa na ostatných.

“V poriadku. Len si to prečítaj,” usmeje sa Rab.

Prikývnem a otvorím prvý list. Je od Nevila. Divné. Ten mi nikdy nepísal. Zamračím sa a začnem čítať.

/ Všetko najlepšie Harry!!!

Dúfam, že budeš mať dobre narodeniny. Viem, že píšem o deň neskôr, ale nestíhal som písať skôr. Hádam ti to nebude vadiť. Posielam ti darček. Mal by to byť čarovný amulet. Je z Rumunska. Boli sme tam s babkou na dovolenke. Amulet, podľa povesti, patrí kráľovi podsvetia. Je to pekný doplnok, ale len kráľ podsvetia získa silu, ktorá v ňom prúdi. Neviem či tomu mám veriť, ale pripomenul mi teba, tak som ti ho kúpil. Šťastné narodeniny. Je to tiež poďakovanie za minulý rok. BA nám veľmi pomohol a som ti vďačný. Babka si konečne nemyslí, že som slaboch a nemám skoro žiadnu mágiu. Otvoríš ho aj tento rok? Rád by som sa zase pridal. Uži si pekné prázdniny.

Tvoj verný priateľ,

Nevil Longbottom. /

Prečítam si list od Nevila a musím sa usmiať. Otvoriť BA? Hm…..mám lepší nápad. Usmejem sa prefíkane.

“Vieš, nechcem sa pýtať kto z Chrabromilu a čo ti napísal, ale ten tvoj úsmev ma desí,” ozval sa Teo, čo má prebralo.

“Písal mi Nevil. Pýta sa tiež či bude zase otvorená BA, ale mám lepší nápad,” pokrčím ramenami.

“BA?” spýta sa Rudolfús.

“Áno. Minulý rok keď sme mali tú hus z ministerstva na obranu, tak sme nemohli používať ani prútiky a ani čarovať na hodinách, tak sme si založili klub obrany. Vtedy ešte pod názvom Brumbálová armáda. Preto BA. Boli tam Chrabromil, Bystrohlav a Bifľomor. Niektorí si to asi pamätajú. Hlavne ty Draco, však?” pozriem sa na “kamaráta”.

“Draco?” pozrie sa naňho Lucius.

“Hej. Vtedy sme mali my Slizolinčania za úlohu ich sledovať a dostať,” pokrčí ramenami.

“Nakázala im to tá stará ropucha. Ver mi, že po tých jej trestoch by som sledoval aj ja,” postavím sa mu na obranu.

“Kto viedol ten krúžok?” spýta sa Tom.

“Ja,” pokrčím ramenami.

“Ty?” spýta sa prekvapene Rab.

“Aké boli jej tresty? Započul som jedných z Bystrohlavu, že jej tresty sú hrozné. Slizolinčania nikdy žiadny nedostali, tak neviem nič viac,” spýta sa Blais.

“Písať riadky,” pokrčím ramenami.

“A to malo byť hrozné? Si robíš srandu,” povie skepticky Draco.

Ostatní sa netvária o nič lepšie.

“No, to krvavé pierko si srandu nerobil, keď mi tie slová vyrezával do ruky,” odfrknem.

“Čože?!” zdesia sa všetci..........