IV. Krátky rozhovor

IV.

Lucius

                Akurát sú u mňa na čaji Severus s Remusom. Už som im povedal všetko čo som sa dozvedel o tom, že Draco je môj a Síriusov syn. Vyzerali šokovane, ale tiež boli šťastní, že som konečne zistil pravdu. O pár minút na to, dnu vošli Draco s Ronom.

“Ahoj. Dobre, že ste tu všetci. Prišli sme kvôli jednej veci. Našli sme jeden článok a možno by nám vedel pomôcť s naším problémom,” začne pomaly Draco a sadne si aj s Ronom oproti nám.

Počkám než nám podajú knihu a potichu si to prečítame.

“Svet za Zrkadlami je známy ako Temný Svet. Je tam chladno a žiadne svetlo sa tam nedá nájsť. Tiež ho veľa ľudí nazýva ako Svet mŕtvych a Svet duchov. Tento článok nám poskytol jeden duch, ktorý sa ako jedny z mála dokážu pohybovať medzi svetmi. Svet tam je rovnaký ako u nás. Všetky zrkadla v tomto svete sú okná v tom ich svete. Je to jediné svetlo, ktoré tam nájdete. Cez tie zrkadla sa môžu pozerať do nášho sveta. Ciest tam vedie veľa, ale odtadiaľ skoro žiadna………”

Čítame ešte dlho a keď dočítate,tak zistíme, že chlapci čítajú niečo iné.

“Čo to máte?” spýtam sa.

“Listy…….” odpovie Ron.

“Od koho?” spýta sa Rem.

“Od Harryho,” zašepká Draco.

“Čože?! Kde ste to vzali?” spýta sa Severus.

Ja nie som o nič menej zvedavý.

“Na chodbe po ceste sem sme narazili na nejakého okrídleného jednorožca a ten nám ich dal. Potom sa vyparil ako vzduch,” pokrčí ramenami Ron.

“Čo tam píše?” spýtam sa radšej.

“Vedia o všetkom. Podľa všetkého boli v triede, keď sme zistili, že som jeho syn. Taktiež boli všade kde my a…… potom Harry píše len tak. Veľmi rád by bol späť. Hrozne sa tam nudí. Ďalej sa tu dozvedáme, že ten jednorožec sa volá Silver a podľa všetkého si zvolil Harryho za svojho pána alebo priateľa. Tiež píše, že aspoň na hrade nie sú sami, keď jeho rodičia musia zostávať v Godrikovom dole. Sú tam s nimi občas duchovia, keď majú náladu sa tam objaviť, veľa magických zvierat, ktoré môžu chodiť medzi našimi svetmi, tiež jeden jedenásť ročný chlapec, ktorý je tam už pár storočí a jedna tridsať ročná učiteľka Obrany, ktorá je tam tiež už pekne dlho uväznená. A potom to vyzerá, že si na tie pergameny písal len svoje myšlienky, niečo ako svoj denník. Silver ich asi omylom zobral s listami. Možno, že sú práve tu,” usmeje sa Draco.

“Ako by sme to mohli zistiť?” spýta sa Rem.

Kniha v mojich rukách zlato zažiari a potom zlato zažiari aj zrkadlo, ktoré mi visí v obývačke na stene. Hneď sa izbou roznesie žiarivý smiech.

“S….Sírius! Prestaň!....... To šteklí…… Hahaha…..” započujeme Harryho smiech.

“Až keď priznáš, že som vyhral!” zasmeje sa Sírius.

Vyvalíme oči. Čo sa to stalo?

“H...Harry?” ozve sa neisto Ron.

“Čo? Ron?” dosmeje sa Harry.

“Aj tak ťa nepočujú Harry. Poď von,” vzdiali sa Síriusov hlas.

“Iste….Hej počkaj na mňa Tichošľap!” skríkne Harry a potom sa ozve už len smiech, štekot a konské kopytá.

My sa už nezmôžeme ani na slovo.

“Počuli sme ich,” zašepká stále omámene Rem.

Len prikývneme. Stále tomu nemôžeme uveriť.

Harry

                        Blbneme so Síriusom a Silverom v jednej komnate na zámku, keď započujem ako Ron povedal moje meno. Viem, že v skutočnom svete je to komnata Luciusa Malfoya, ale prečo ma volal? Veď ma predsa nemôže počuť, nie? Sírius ma zavolá nech ideme von a už beží preč v podobe Tichošľapka. Zasmejem sa vybehnem za ním. Keby som sa na Draca s Ronom lepšie pozrel, alebo keby som ich aspoň počúval, zistil by som, že majú moje listy.

“Tichošľap, počkaj!” smejem sa.

Netuším ako sa môže premieňať, keď tu nie je taká silná mágia. Áno. Zistil som, že všetci sa môžu premiestňovať a tí čo nezomreli, tak môžu používať trochu mágie, ale aj tak mám podozrenie, že Silver nám prepožičiava svoju vlastnú mágiu. Rozhodne to teraz nemienim riešiť. Celý včerajšok sme sedeli v knižnici, aj tu a aj na Grimmauldovom námestí a hľadali spôsob ako zvrátiť kliatbu, ale aj tak sme nič nenašli. Dnes si chceme oddýchnuť takže sa naháňame po pozemkoch školy. Aj tak sa tu nič moc nedá robiť. Lietať nemôžeme ani hrať žiadne spoločenské hry, pretože tu nič také nie je. O chvíľu k nám príde ten malý chalan s učiteľkou. Stále nevieme ich mená. Už sú tu tak dlho, že si ich nepamätajú. Pridajú sa k nám a začneme hrať schovky. Ešte nikdy som tieto hry nehral. Je to veľká zábava. Večer ideme unavený do našej izby, kde si ľahneme a zaspíme.

                       Ráno, keď sa zobudím, idem so Síriusom a Silverom na raňajky, kde už sú dvaja obyvatelia hradu.

“Ahoj,” usmejem sa.

“Ahoj. Ako ste sa vyspali?” spýta sa Blondínka.

“Dalo sa,” prikývnem.

Sadnem si na voľné miesto vedľa Síriusa a naraňajkujem sa. To je tu snáď jediná dobrá vec. To jedlo!!!! Po raňajkách sa rozdelíme. Učiteľka s chlapcom a Síriusom ide opäť do knižnice a ja idem do našich komnat. Potrebujem niečo napísať do svojich listov. Aj tak ich nemôžem odoslať. Keď prídem do našej izby, tak tie listy nikde nenájdem. Kde to sakra je? Prehľadám celú izbu a nič nenájdem. Ani jediný list. Dokonca aj môj denník, ktorý som začal písať na pergameny je preč! Kde to je?............ Silver!!!!!! Ja toho jednorožca prizabijem! Naštvane odídem z izby a mierim von za Silverom, keď sa v polovici cesty zastavím. Možno ich doniesol Dracovi s Ronom? Ach jaj. Mal som ich včera počúvať! Zmením svoj smer cesty a zamierim do učebne Obrany. Práve by tam mala prebiehať hodina Slizolinu a Chrabromilu. Zastavím sa pred jediným zrkadlom v miestnosti. Nie je veľké, tak nie je divu, že som si ho v učebni nikdy nevšimol. Mal som pravdu. Akurát prebieha hodina a Ron s Dracom si namiesto toho aby dávali pozor čítajú moje listy. Sčervenám. Niektoré by vážne nemali čítať. Písal som tam dosť vecí, kvôli ktorým by mohli dosť žiarliť ak ma majú radi. Často som tam opisoval niekoľko ľudí čo som tu stretol a kto vie ako si to vyložia. Započujem za sebou Silvera. Otočím sa. Nič nehovorím, len sa naňho pozerám, zatiaľ čo on mi podá dva pergameny. Rýchlo si ich prezriem a nesmierne sa mi uľaví. Tie moje neslušné predstavy, ktoré som sem písal im našťastie nedal. Na týchto dvoch pergamenoch sú totiž dopodrobna rozpísané moje erotické sny o Dracovi a Ronovi. Objímem Silvera okolo krku a zašepkám tiché “Ďakujem”, ktoré sa rozliahne po celej miestnosti, z ktorej následne odídem.

                       Zvyšok dňa všetci trávime vo Veľkej sieni. Rozmýšľame nad výzdobou. Blížia sa Vianoce a nikdy to tu nemali ozdobené. Preto sme sa rozhodli, že tento rok vyzdobíme sieň ihličím a prírodnými ozdobami, ktoré nám pomôžu nazbierať zvieratá. Máme na to ešte vyše mesiaca, ale musíme to začať chystať. Tento rok chceme všetkým ukázať to, na čo za tie roky zabudli. Keď nastane čas kedy zvyčajne sledujem Draca a ostatných, tak nechám plánovanie na Síriusa s ostatnými a ja idem zistiť, kde sa nachádzajú. Trvá mi hodinu než ich nájdem v Riaditeľni. Tiež ma mohlo napadnúť tam ísť hneď. Zachytím ako Remus niečo hovorí.

“.....konci hodiny sa triedou rozliahol tichý šepot.”

“Podľa všetkého sme to počuli len my traja,” prikývne Draco.

“Keď som sa po hodine pýtal Nevila a ostatných chalanov, tak mi potvrdili, že nič nepočuli. Len som z toho vyviazol ako úplný idiot,” odfrkne si Ron.

“Toto by sme si mali zapamätať. Ron si priznal, že je úplný idiot,” provokuje Draco.

Ťažko ovládam smiech.

“Prestaňte sa hádať,” zamračí sa Lucius.

Rozosmejem sa.

“Vy sa snáď nikdy neprestanete provokovať,” pokrútim hlavou.

Až potom si všimnem, že niečo nie je v poriadku. Pozerajú sa okolo ako keby niekoho hľadali. Toto sa mi už nemôže zdať. Oni ma počujú. Určite ma počujú. Ale ak nie, tak teraz sa zachovám ako Debil. No čo. Aspoň zistím kde je pravda.

“Počujete ma?” spýtam sa neisto.

“H-Harry?” trhne sebou Ron.

Usmejem sa.

“Počujete ma! No konečne!” zasmejem sa.

Tak rád by som bol s nimi.

“Harry?! Kde si?” spýta sa Remus.

“Za Zrkadlami. Alebo vo svete mŕtvych. Má to tu veľa názvov. Akoto, že ma počujete? Nikdy ste ma nepočuli,” položím ruku na zrkadlo.

“Už minule sme ťa počuli……. So Síriusom. Ale boli sme príliš šokovaný na to, aby sme ti odpovedali,” povie mi Draco a stále sa obzerajú okolo seba.

“Harry? Tu nie je žiadne zrkadlo. Kde si?” spýta sa Brumbál.

“Ale je. V každej miestnosti na hrade je zrkadlo. Len väčšinou nie sú vidieť. Nemôžem vám ale povedať, kde sa nachádza. Nemôžem prezradiť tento svet,” skloním hlavu.

“Ako ti máme pomôcť, keď nevieme kde si?” zavrčí Severus.

“Prepáčte. Nemôžem zradiť tento svet. Je to ako môj druhý domov. Je tu síce chlad, zima a Temnota v každom rohu, mám strach keď sa prechádzam tímto svetom, ale cítim akoby som sem patril. Cítím sa tu v bezpečí………… ale chcem sa vrátiť. Chýbate mi a tu nie je nikto okrem Síriusa kto by ma chápal,” pousmejem sa smutne.

“A čo Lily a James?” spýta sa Remus.

“A tiež tí dva čo žijú na hrade? Učiteľka a žiak?” spýta sa Ron.

“Rodičia sú mŕtvi. Skoro všetok čas musia tráviť v Godrikovom dole a ja k ním nič necítim. Nikdy som ich nepoznal a oni už tiež nič moc necítia. Lily ešte áno, ale James už nie. A čoskoro na mňa aj matka zabudne. A tí dvaja, ktorých som stretol ako prvých v tomto svete, tak nič necítia. Tento svet ich zmenil. Sú tu už pridlho,” poviem chladne.

Bolí ma to, ale ja sa chcem vrátiť. Cítím, že jedna moja časť sem patrí a druhá sa zpiera. Ale to co som povedal bola pravda. Už to nie sú moji rodičia.

“Musíte nás odtiaľto dostať čo najskôr. Nechcem tak skončiť aj ja a nechcem, aby tak skočil Sírius. Musím ísť. Ideme so zvieratami do lesa,” nečakám na odpoveď a rýchlo odídem z miestnosti.

Z oči mi zase tečú slzy. Tak veľmi mi chýbajú.

Draco

               …..…“Musíte nás odtiaľto dostať čo najskôr. Nechcem tak skončiť aj ja a nechcem, aby tak skočil Sírius. Musím ísť. Ideme so zvieratami do lesa,” započujem vzdialene Harryho vzlyky.

“Harry, počkaj!” skríknem, ale už sa neozve odpoveď.

Pozriem sa na ostatných.

“Musíme ich odtadiaľ dostať. Vážne v tej knihe nič nie je? Predsa sme ho začali počuť až po tom, čo tá kniha začala žiariť!” skríknem a posadím sa na stoličku s hlavou zloženou v rukách.

“Pomôžeme im,” pohladí ma otec po chrbte.

Viem, že mu chýba Sírius, vlastne môj….otec. Budem mu hovoriť ocko. Aspoň trochu nech sa to líši.