IV.

IV.

Harry / Korál

                  Na obed prídeme ešte keď tam nikto nie je. Posadíme sa na svoje miesta a začneme jesť. O chvíľu sa sieň začne napĺňať. Ron s Hermionou prídu spolu a sadnú si oproti mne.

“Ahoj Harry. Kde si bol celý deň a celú včerajšiu noc?” spýta sa Ron.

“S Remom a Sirim v Komnate……..”

“Harry, čo sa deje? Viem, že nám niečo tajíš,” zamračí sa Hermiona.

“Všetko sa čoskoro dozviete, ale prosím…..sľúbte mi, že ma nebudete nenávidieť a vždy budeme priatelia.”

“Harry, čo sa deje? Desíš nás,” zamračí sa Ron.

“Sľúbte mi to,” nalieham.

“Vždy budeme stáť pri tebe, nech sa stane čokoľvek,” prikývnu.

“Ďakujem. Možno ešte dnes sa dozviete, čo sa skutočne stalo a deje. A tiež kde som bol keď ma všetci hľadali a kde som bol dnes v noci,” usmejem sa na nich.

Prikývnu a usmejú sa na mňa. Práve vtedy, akoby mi čítal myšlienky, sa rozrazia dvere a dnu vojde Zafír s tromi ďalšími kentaurami. Dvaja seme-samci, Firenze a Dárius, a jeden uke-samec, manžel Dáriusa, Kosmo. Všetky oči sa otočili na nich. Nikto neskrýva zvedavosť, prekvapenie a obdiv. Zafír zobral Kosma určite preto, že mu verím. Zafír ide v čele až ku riaditeľovi.

“Dobrý deň. Vy musíte byť vodca kentaurov,” usmeje sa Brumbál.

“Áno. Som Zafír. Môj manžel mi povedal, že s vami hovoril o našom malom probléme. Prišiel som tak rýchlo ako sa dalo, bohužiaľ ani kmeň nemôžem nechať bez ochrany, takže mi chvíľu trvalo, než som zabezpečil ochranu pre naše mláďatá,” prikývne Zafír.

“To je pochopiteľné. Vlastne som vás nečakal tak skoro. Je to len pár hodín od nášho rozhovoru. No, v každom prípade by sme sa mohli premiestniť na vhodnejšie miesto. Čo tak moja pracovňa?” postaví sa Brumbál.

“To bude vyhovujúce,” súhlasí Zafír.

Keď odídu, tak sa v sieni spustí poriadny šum. To mi pomôže vypariť sa. Utekám priamo k riaditeľni. Vojdem dnu a premením sa. Prejdem k Zafírovi, ktorý ma na uvítanie pobozká.

“Som rád, že si v poriadku. Kosmo, postaraj sa oňho prosím,” pozrie sa na Kosma, ktorý prikývne s zoberie ma bokom.

Učeše mi vlasy, upraví a očistí šaty, vyleští kopytá a tak ďalej. Keď už je všetko hotové a chýba len učesať a zapliesť chvost, tak Kosmo príde za Zafírom, ktorý preruší konverzáciu s riaditeľom a príde ku mne. Urobí mi chvost a spolu sa vrátime k riaditeľovi. Síce mi chvost nikto nevidí, ale to neznamená, že ho musím mať strapatý!

“Teraz môžeme začať riešiť dôležité veci. Kto všetko by študoval v našej škole?” spýta sa Riaditeľ.

“Boli by to hlavne mláďatá, seme-samci a uke-samci, ktorí ešte deti nemajú, alebo sú príliš mladý, aby bránili dedinu. Síce sa ešte kúzla neučili a niektorí sú mladší než vaši prváci, ale aj tak všetci vedia ovládať mágiu lepšie než vaši siedmaci. Chceme sa len naučiť elixíri a nejaké kúzla. Samozrejme na hodiny budeme chodiť spolu so žiakmi. Mojim kentaurom sa ale nesmie nič stať, inak si to vyriešime po svojom. Taktiež sa nikto nesmie dotknúť uke-samcov bez ich dovolenia a nikto sa nesmie dotknúť ich chvostov. To je zákon a ak ho niekto poruší, bude niesť naše tresty,” zamračí sa Zafír.

“Dobre. Mohol by ste to povedať žiakom vo Veľkej sieni vy, pretože mám pocit, že od vás to budú brať viac vážne. Vyučovacie hodiny si vyberte vy a na tie budú chodiť vaši kentauri. Zajtra ráno môžete prísť a dostanú svoje rozvrhy. Teraz by sme mohli ísť naspäť na obed. Ešte tam budú všetci žiaci, pretože určite čakajú na moje vysvetlenie, tak by ste im to mohli vysvetliť,” usmeje sa Brumbál.

Zafír prikývne.

“Taktiež im predstavím svojho manžela, Korála,” povie vážne Zafír.

Pokrútim hlavou. To je celý Zafír. Je až príliš majetnícky, ale mám ho rád a páči sa mi to.

“Večer pridám do siene piaty stôl, aby neboli hádky,” pousmeje sa ešte riaditeľ.

Ideme naspäť do siene. Ja už idem vo svojej podobe kentaura po Zafírovom boku. Keď prídeme do siene, tak tam vážne ešte všetci sedia. Zastavím sa pred dverami, tak aby ma nevideli. Naznačím im, že ešte nie som pripravený a nech idú popredu, že ich dobehnem. Urobia tak ako si želám a nechajú ma na chodbe. Mám strach ako budú reagovať moji priatelia. Až keď započujem ako riaditeľ oboznámuje so situáciou ostatných obyvateľov hradu, tak sa trochu uvoľním. Dnu vojdem akurát keď skončí svoju reč a slovo predá Zafírovi. Všetky oči sa pozrú na mňa a keď ma uvidia dobre, že im oči nevypadnú.

“No tak ako vidím, môžem začať. Rád by som vám predstavil svojho manžela Korála. Ale vy ho skôr poznáte pod menom Harry Potter,” ozve sa do ticha Zafír.

A žiaci? Ak doteraz na mňa valili oči, tak po tomto ich hľadajú na zemi. Sčervenám a pomaly sa rozídem k Zafírovi. Keď sa k nemu dostanem, tak ma objíme okolo pásu a pobozká ma. No ak som bol doteraz červený tak teraz musím byť už roztopený. To je trápne. Postavím sa vedľa Firenzeho, ktorý kúsok odstúpi, aby sa ma náhodou nedotkol. Dárius pri sebe drží Kosma. Pozorne si ich prezriem. Oči sa mi zastavia na Kosmovi. Dárius ho objíma inak. Ruku má položenú okolo Kosmovej konskej časti. Oči sa mi mierne rozšíria. Kosmo je tehotný! Usmejem sa a prejdem k nemu. Postavím sa vedľa Kosma a usmejem sa naňho. Nič nehovorím, aby som neskákal Zafírovi do reči. Len postrehnem, že Dárius svoju ruku stiahol, akoby bol pokojnejší, že sa mu nič nestane.

“.......nesmie nič stať, inak si to vyriešime po svojom. Nikto sa nesmie dotknúť uke-samcov bez ich dovolenia a nikto sa nesmie dotknúť ich chvostov. To je zákon a ak ho niekto poruší, bude niesť naše tresty, rovnako ako v prípade, že sa niečo stane môjmu manželovi. Tento trest však nebude niesť jeden jedinec, ale celé Bradavice a Zakazaný les sa stane lesom smrti!” povie nekompromisne Zafír.

“Ďalej sa tu budú vyskytovať aj tehotný kentauri, ale nebudú tu študovať, takže ak sa im niečo stane, je za to trest smrti,” povie ľadovým hlasom Zaf.

Vidím ako všetci znervózneli, dokonca aj Snape nie je vo svojej koži. Ešte ich Zafír o niečom poučuje, ale to už nevnímam. Chytím za ruku Kosma a odvediem ho zo siene na chodbu. Pohľady, ktoré nás sprevádzajú nevnímam.

“Kosmo, v ktorom si mesiaci? Vôbec som si to nevšimol, až teraz. Tie šaty vážne skrývajú dosť,” usmejem sa naňho.

“Kentauri sú tehotný len šesť mesiacov. Kentauri rastú rýchlo. Som v treťom. Už len polovica a budeme mať s Dáriusom rodinku,” usmeje sa šťastne.

“A to ťa Zafír obťažuje prácou pre mňa? To je idiot. Mal by si odpočívať a myslieť na seba. Nie skákať okolo mňa a k tomu ťa vôbec nemal brať sem! To si s ním ešte vybavím,” zavrčím.

“Korál, to je v poriadku. Neubližuje mi to,” pousmeje sa.

“Ale mal by si byť opatrný,” zamračím sa.

“Som. A vždy mám pri sebe Dáriusa alebo iného kentaura. Keby sa čokoľvek stalo, nie som sám. Navyše tým, že robím tieto drobnosti sa zabávam. Cítim, že som potrebný, aj keď nemôžem robiť polovicu z toho, čo bežne. Zafír je na toto veľmi opatrný. Tehotní majú inú prácu ako tí čo tehotní nie sú. Zafír je dobrý vodca a určite je dobrý manžel a raz bude aj skvelý otec. Ver mu. On nerobí nič, čo by ohrozilo mňa, alebo dieťa. Dokonca sa nás snaží nevystavovať stresu,” pozerá mi do očí.

“Ja viem. Vždy bol taký. Preto ho tak veľmi milujem. Poď. Vrátime sa. Určite už skončil a než odídete, tak ťa chcem zoznámiť s mojimi priateľmi,” pousmejem sa.

Nadšene prikývne. Spolu sa vrátime do siene. Zafír už vážne skončil svoju reč a teraz sa o niečom zhovára s profesormi.

“Počkaj tu. Dôjdem pre Rona s Hermionou. Nechcem, aby ti náhodou niekto ublížil. Niektorí žiaci sú toho schopní,” pozriem sa naňho.

Prikývne a tak odídem za svojimi priateľmi. Tí si ma všimnú až keď som pri nich a otočí sa na mňa celý stôl. Vlastne všetky stoly až na ten učiteľský.

“Ahoj,” pousmejem sa neisto.

“Ahoj, Harry,” usmejú sa všetci.

“Nevadí vám, že som tým čím som?” skloním hlavu.

“Robíš si srandu? Je to super,” usmeje sa Ron.

“A želáme ti šťastie. Ako sa zdá, tak s ním sa cítiš dobre. Ale potom nám musíš všetko porozprávať!” usmeje sa Hermiona.

Ostatní moji priatelia nadšene prikývnu.

“Určite. Chcel som sa spýtať, či by ste boli ochotní ísť so mnou. Chcem vás zoznámiť s Kosmom, len je tehotný, tak nechcem aby bol tu, kde by mu niekto mohol ublížiť,” usmejem sa.

Všetci moji priatelia sa postavia a idú so mnou za Kosmom. Akurát keď prechádzam okolo jednej Slizolinskej siedmačky, tak dostanem zlý pocit. Celý čas ma nenávistne sleduje chalan vedľa nej. Odrazu sa ten siedmak vedľa nej otočí a do zadnej nohy mi zabodne nejakú ihlu. Tá sa mi až cez látku šiat zapichne do stehna. Zľaknem sa a rozbehnem sa ku dverám, ale bolesť je príliš silná a zastavím sa pri Kosmovi. Chytím sa dverí a nedostupujem na pravú zadnú nohu. Zafír je hneď v pohotovosti, rovnako ako všetci a moji priatelia zviazali toho siedmaka.

“Korál! Si v poriadku? Čo ti je?” príde ku mne okamžite Kosmo.

Nedokážem mu odpovedať. Nohy sa mi trasú a tak si radšej ľahnem. Neviem čo to bolo. Cítim, že mi Kosmo vytiahne tú ihlu z nohy. Au! Vôbec nevnímam svet okolo. Som úplne omámený.

Zafír

                 Naštvane prídem k tomu idiotovi, čo ublížil Korálovi. Ako si to vôbec mohol dovoliť!

“Firenze, vezmi ho a odveď do lesa. Priviaž ho o strom uprostred lesa. Divoké psy budú mať večeru,” zavrčím.

“Je to nutné?” spýta sa jedna profesorka.

“Jasne som povedal, že napadnutie môjho manžela sa trestá smrťou, to nehovorím o tom, že sa dotkol kentaura bez jeho dovolenia!” skríknem naštvane.

“Zafír! Korálovi niečo pichol!” zakričí na mňa Kosmo, ktorý leží pri Korálovi, ktorý leží na zemi a opiera sa o dvere.

Prídem k nemu a vezmem si od neho injekciu. Pomôžem mu na nohy a pošlem ho za Dáriusom. Sám si ľahnem pred Korála a zdvihnem mu hlavu nech sa na mňa pozrie. Oči má úplne zahmlené. Zamračím sa. Pustím ho a postavím sa. Opatrne ho zdvihnem na nohy. Zostane stáť, ale veľmi sa mu trasú nohy. Zadnú pravú nohu drží vo vzduchu. Prejdem k nej a opatrne mu prehmatám svaly. Vyzerá to, ako by mal v nohe kŕč. Zavrčím a prejdem k tomu prekliatému dementovi, ktorý ublížil Korálovi. Ten si zatiaľ ľahne späť na zem. Firenze toho čarodeja pevne drží.

“Čo si mu spravil?” zavrčím.

“Bol v tom jed. Dal mi ho otec, že to mám pichnúť Potterovi. Keď som odmietol, tak na mňa použil Império. Vážne som nechcel!” plače ten mladý.

Kentauri veľmi dobre ovládajú mágiu mysle, takže ju naňho hneď použijem. Prekvapivo hovorí pravdu.

“Vieš aký je na to protijed?” spýtam sa.

“Áno. Mám ho vo svojom kufri na koľaji. Mal som ho pre prípad, žeby sa jed dostal do nesprávnych rúk,” prikývne.

“Firenze, pusť ho. Ty choď pre ten protijed. Nesnaž sa ujsť. Ďaleko sa nedostaneš,” pozriem sa naňho.

Prikývne a odíde pre ten proti jed. Vrátim sa ku Korálovi. Celá sieň je ticho a napäto sleduje, čo sa tu deje. Keď si ľahnem pri Korála, tak sa o mňa oprie.

“Neboj sa zlatko. Všetko bude v poriadku,” zašepkám mu do ucha.

O chvíľu sa vráti ten chalan aj s ďalšou injekciou. Varovne sa naňho pozriem a vezmem si tu injekciu. Opatrne ju Korálovi pichnem do toho pravého stehna. Bolestne zaskučí. Verím, že ho tá noha bolí. Chvíľu je ešte mimo, ale o chvíľu sa pozrie okolo seba a postaví sa. Dostúpi na pravú zadnú nohu a skoro spadne na zem. Rýchlo ho zachytím a upokojím ho.

“Čo s ním?” spýta sa Firenze.

Pozriem sa na nich.

“Vezmi ho do lesa,” poviem nekompromisne.