III. Zistenia

III.

Voldemort / Tom

“Čo to kurva má znamenať?! To nemôže byť pravda!” rozzúrim sa.

“Tom?” chytí ma za ruku ustarane Alex.

“Pozri.”

Do rúk som mu strčil pergamen. Netrvá ani dve sekundy kedy sa mu do očí nahrnú slzy.

“Nie….. Ako je to možné? Tak dlho sme ho hľadali,” plače Alex.

Pritiahnem si ho do náručia. Celý ten čas bol tak blízko.

“Čo sa deje Tom?” spýtal sa Lucius.

“Dumbledore zaplatí. Za všetko, čo spravil našej rodine,” zavrčím.

Naštvane sa pozriem na nezainteresovaných priateľov.

“Naš syn, ktorého sme roky hľadali bol celý čas u Potterovcov. Dumbledore ho uniesol a Potterovci si ho adoptovali a zmenili mu dátum narodenia o celý rok! Navyše evidentne strana “svetla” má čo vysvetľovať. Lilien Evansová nebola nikdy Harryho matkou. Pozri Regulus,” ukážem mu pergamen.

Regulus ho vezme a prezrie.

“To nemôže byť…. Sírius je Harryho mamou?!” šokovane zalape po dychu.

Všetci ostatní sú tiež touto správou šokovaní.

“No aspoň dvaja s Harryho troch rodičov žijú. Teraz to len povedať Harrymu. A samozrejme nájsť môjho brata. Bude to asi ťažšie, ak sa Dumbledore hral na Boha aj s mysľou môjho brata,” povzdychne si smutne Regulus.

“Traja rodičia? O čom rozprávaš? Dúfam, že tú suku nepovažuješ za Hadrianovho rodiča!” poviem ľadovo chladným hlasom.

Zarazene sa na mňa pozrie.

“To nie. Ale evidentne mal váš syn dvoch druhov. A teda tretím rodičom Hadriana je Rémus Lupin. A ten podľa všetkého tiež ešte žije,” ukáže mi pergamen späť.

Je to dole, kam som sa nedostal, nakoľko ma chytila prvá správa.

Tretí rodič :

(tretí rodič sa vyskytuje v prípade viacerých druhov stvorenia)

Dátum narodenia : 10. 3. 1960

Celé meno : Rémus Lupin

(rodičia Hope a Lyall Lupin (zosnulí))

Dedičstvo tvorov: vlkolak - pohryznutý Fenrirom Greybackom 15.1.1965

“V poriadku. Čo teraz?” zamračí sa Alex.

“Narcisa, ako je na tom náš vnuk?” spýtam sa.

“Práve teraz je fyzicky aj magicky v poriadku. Jeho dedičstvo muselo napraviť najväčšie škody. Čo sa týka jeho minulosti, tak odkedy bol prijatý Lilien Evansovou, tak mal niekoľkokrát zlomené kosti a hladoval. Keď prišiel do domácnosti tých muklov tak sa jeho starostlivosť nezlepšila, ba naopak, zhoršila. Stále hladoval, bol bitý, zlámane kosti, otrava rôznymi chemikáliami, spáleniny, posledné záznamy ukazujú nejaké sexuálne zneužívanie, bohužiaľ kúzlo nevedelo určiť do akej miery. Je vôbec zázrak, že prežil tak dlho napriek jeho mágii. Iné magické aj nemagické dieťa by bolo dávno mŕtve. Srdce mu od premeny bije pomalšie, to môže byť znak jeho tvora. V každom prípade teraz je stále vyhladovaný a netuším, čím sa živí,” odloží pergameny Narcisa.

“Ak neprídeme na to, čím ho nakŕmiť, môžeme mať problém,” zamračím sa.

“Skúsim mu vziať krv. Lucius, myslíš, že škriatkovia v Gringotts by otestovali jeho krv?” spýta sa Severus.

“Za slušnú cenu áno. Škriatkovia sú na zlato,” prikývne Lucius.

“V poriadku,” prikývne Severus.

“Počkaj Sev. Pridržím mu ruku, pri odbere sa nesmie pohnúť,” zastaví Severusa Narcisa.

Skôr však ako stihne Narcisa chytiť nášho vnuka za ruku ju zastaví a odtiahne preč starý domáci škriatok.

“Dory! Čo to má znamenať?!” zakričí šokovane Lucius.

“Pani sa nesmie dotknúť tvora. Tvor zabije! Tvor hladuje! Čistokrvný, nebezpečný!” kričí šialene elf.

Alex si kľakne a chytí elfa za ramena.

“Dory, sústreď sa. Vieš čo je náš vnuk? Vieš čo potrebuje?”

“Samozrejme, že viem. Tak ako by ste to mali vedieť vy. Je vyhladovaný, jediný ľudský dotyk cudzieho človeka ho môže prebrať. No zaútočí. Vezme silu smrteľníka. Zabije. Je hladný. Vzali ste ho od zdroja potravy. Nie je tu nič, čo by mohol jesť a zároveň všetko,” trasie sa vystrašene elf.

“Ja som sa ho dotýkal, keď sme ho sem priniesli a Severus tiež. Neprebral sa a nikto nezomrel,” zamračím sa na škriatka.

“Rodina je vítaná. Rodina krvou alebo putom nevadí. Rodičia, starý rodičia, druhovia, deti. Bezpečie,” hovorí elf ďalej.

Pozriem sa na Severusa s prižmúrenými očami. Tiež mu došlo, čo elf hovorí.

“Nemôžem byť jeho druh. Nič necítim,” povie ticho.

Viem, že roky trpel, že nemá druha. Tak ako väčšina stvorení. Ale nech sa opováži ublížiť môjmu vnukovi.

“Ste neskutočne zvláštne stvorenia. Radšej nám už povedz, čo mu máme zohnať jesť,” preruší Fenrir, ktorý sa prihovorí elfovi.

“A povedz nám, čo je Harry zač!” zatrasie opäť elfom Alexander.

Radšej ho od elfa odtiahnem.

“Ťah druha pocíti druh Čistokrvného len v prípade, že sa spoja ich duše…..” začne elf, ktorého preruší Severus.

“Čo to ale znamená?”

“Keď sa pozriete Čistokrvnému do oči. Iba vtedy zistíte, či ste alebo nie ste jeho druh, aj keď Čistokrvný to vie od prvého dotyku. Preto sa nezobudil, keď ste sa ho dotýkali pán Snape. Bol v bezpečí. Nevyprovokovaný,”

“Stále hovoríš Čistokrvný. Aký Čistokrvný? Nikdy som nepočul o stvorení, ktoré by sa volalo len Čistokrvný. A zožeň jedlo pre Harryho keď vieš, čím ho nakŕmiť,” prikáže Lucius.

“Kráľ všetkých tvorov, živých, či mŕtvych - Pravý Čistokrvný Zombie. Jedlo mu bohužiaľ zohnať nevieme. Bol vzatý od zdroju potravy. Musíte mu zohnať novú potravu. Je jedno čo alebo kto to bude. Smrteľník, mukel, čarodejník, zviera alebo nejaký iný tvor. Je to jediný tvor tak podobný upírom a vlkolakom a predsa jediný, ktorý oboch tvorov a aj ostatných dokáže zabiť a nikto jeho. Všetci v tejto miestnosti môžeme byť jeho potravou keď sa stane divokým. Živí sa celou bytosťou, životnou energiou, magickou mocou, dušou, mäsom aj krvou. Nakoniec pri ukrutnom hlade neostane z koristi ani len spomienka. Tie spálené telá, boli jeho potravou. Už z nich vysal životnú energiu, no po zraneniach, ktoré utrpel v ich rukách bol príliš slabý na ich konzumáciu než si neoddychol. Ak sa teraz preberie bez zdroja potravy, celé sídlo zhorí,” objaví sa v miestnosti elf starší než Dory.

Ani som nevedel, že majú Malfoyovci tak starých elfov. Správy, ktoré nám dal sú prinajmenšom šokujúce. Ako dostal takéto dedičstvo?

“Kto si? Nepamätám si, že by som ťa niekedy videla,” spýta sa jemne Narcisa.

“Edryx, madam. Slúžim rodine Malfoyovcov už vyše osemsto rokov. Na svoje povinnosti som už starý a väčšinou odovzdávam len múdrosť mladším elfom. O existencii týchto bájnych tvoroch vie už len málo bytostí,” predstaví sa starý elf.

“Fenrir, choď a prines z lesa nejaké zvieratá, nech má môj vnuk potravu, keď sa preberie. A ty Edryx, povieš nám všetko, čo vieš o mojom vnukovi,” rozdám rozkazy.

“Áno. To by bolo potrebné, ale môžeme to urobiť pri čaji v salóniku,” navrhne Narcisa.

Prikývneme a odídeme do salóniku neďaleko izby. Fenrir odíde do najbližšieho lesa. Dvere na izbe sme nechali otvorené, keby sa čokoľvek stalo.

“Čo ak sa preberie skôr ako tu bude jeho “jedlo”?” zamračí sa Regulus.

“Nezobudí sa skôr ako bude pripravený, pokiaľ ho nevyprovokuje dotyk cudzinca. Ešte pár hodín, možno dní, bude trvať než naberie silu. Začal si budovať hniezdo, svoju krajinu, z ktorej ste ho vzali, takže jeho zotavenie bude trvať dlhšie. Musí čerpať silu z hniezda na diaľku,” zavrčí elf cestou do salóniku.

“Bude v poriadku? Neuškodí, že bol odnesení z hniezda?” spýta sa Severus.

“Nie. Jeho tvor sa stal nesmrteľným v okamihu premeny. Toho teraz nezabije nič o čom by som vedel,” odpovie elf.

“Povieš nám teraz o jeho tvorovi? Potrebujeme vedieť, čo máme očakávať,” napije sa z čaju Alexander.

“Samozrejme. Poviem vám to, čo mi hovorili moji predkovia. Tvor, ktorý sa nazýva Pravý Čistokrvný Zombie, často tiež len označovaný ako Čistokrvný, je ako som už vravel niečo ako kráľ medzi všetkými tvormi…. Chodili po Zemi ešte dávno pred postavením magickej ríše. Dávno pred objavením sa prvého čarodejníka. Tieto tvory vládli, vykonávali spravodlivosť, boli na jednu stranu žiadaní a na druhú obávaní. No ich moc bola naozaj neskutočná. Prevládali vedomosťami, ktoré im smrteľníci a tvory závideli. Ako čas plynul, smrteľníci a aj iné, novšie tvory, ktoré sa vraj vyvinuli z jedu Čistokrvných, ich začali loviť. Zabíjali ich lebo sa ich báli alebo chceli získať ich moc. Vravelo sa, v starých legendách, že ak smrteľník vyrezal srdce Pravého Čistokrvného Zombie a zjedol ho, získal neobmedzenú moc daného tvora, nezraniteľnosť a nesmrteľnosť. Ak srdce zjedol iný tvor, získal právomoci vysoko nad ich danými. Upíri sa stanú opäť viac ľudskými s nesmrteľným životom. Môžu ísť na slnko, nemusia piť len krv. Vlkolaci sa dokážu meniť podľa ľubovôle. Nebudú viac otrokmi mesiaca. Ich kožušina sa stane nepreniknuteľnou. Každý tvor mohol dostať viac ako iný. Začali ich loviť, no nemusím hovoriť, že nikto nikdy neoveril toto tvrdenie, nakoľko všetci boli tvorom zabitý skôr, než mu stihli vyrezať srdce. A tak sa tak stalo, že tieto tvory - Čistokrvný zrazu postupom času zmizli z povrchu zeme. Ľudstvo, muklovský svet, šialení poloviční v dávnej minulosti, ktorí sa dozvedeli o minulej existencii týchto tvorov, sa ich snažili znova vytvoriť. Snažili sa nájsť tú nesmrteľnú silu. Vytvárali jeden vírus za druhým, ničili celé mestá, ľudia sa menili na bezduchých zombie. Úplne podradné stvorenia. No na druhej strane títo šialenci neboli ďaleko od znovustvorenia týchto tvorov. Prvému človeku pichli tento jed a ten sa premenil na živú mŕtvolu. Mozog zomrel a mal v sebe jediný bud, hlad. Ukrutný hlad, ktorý tvora poháňal. Srdce tvora prestalo biť. Vyzeral ako mŕtvola, ktorá vstala z hromu. Nevidel. Tvor bol slepý. Ale riadil sa sluchom. Ten kto jed vyvinul, stvoril tvora, ktorý mal síce vlastnosti spoločne s Čistokrvným, ale už nemohol byť od neho ďalej. Tento tvor mal nejaké podobné schopnosti ako Čistokrvný - v zuboch, v slinách, v pazúroch aj v krvi mal daný jed, bohužiaľ keďže to bola mŕtva bytosť, bez rozumu, útočil na všetkých kvôli jedlu. Vírus sa šíril veľmi rýchlo. Našťastie však tento tvor síce necítil bolesť, ale tiež nebol nesmrteľný. Muklovia v minulosti museli v priebehu rokov vyhladiť veľa svojich miest kvôli týmto experimentom. A nakoniec to aj tak nikam neviedlo. Čistokrvného nedokázali vytvoriť. No keď sa začala formovať magická spoločnosť, tak bol tento tvor vyhlásený za najnebezpečnejšieho, ale zároveň je chránený a všetky možné zákony sa ubezpečili, že tento tvor nesmie byť napadnutý ani inak vyprovokovaný k útoku. Magická spoločnosť, aj keď to už nie je v mysliach takmer nikoho živého, berie stále tohto tvora za veľmi inteligentného, mocného a spravodlivého. V magickej spoločnosti získava on aj jeho rodina úplne iné postavenie,” vysvetlí elf.

“To je hrozné,” ozve sa Narcisa.

“Ale ako je možné, že Harry dostal dedičstvo? Musí to pochádzať z našich rodín, ale nikdy sme o takomto dedičstve ani nepočuli,” spýtam sa.

“Pán Riddle. Bohužiaľ ani ja neviem stopercentne pravdivé informácie. Môžem vám len povedať to, čo som počul z legiend starých rodov a od svojich predkov. Hovorí sa, že krv tvora môže v ľudstve spať aj tisíc rokov než sa prebudí a myslím si, že presne to urobili aj stratení Čistokrvný. Uspali svoju moc a krv, kým opäť nepríde ich čas. Je dosť možné, že krv sa mala prebudiť už vo vašom synovi. No kvôli zásahu riaditeľa to nebolo možné. Na vášho vnuka síce tiež boli dané zábrany, ale tak si myslím, že spadli hlavne kvôli veciam, ktorými si musel prejsť. Mágia v mladom pánovi bojovala tak tvrdo, aby ho ochránila, že dokázala oslabiť blokády a pánov tvor sa mohol oslobodiť a prevziať svoju pozíciu vo svete. Teraz záleží len na vás a druhoch tohto tvora, kam bude osud tohto sveta viesť,” povzdychne si starý elf.

“Ak by ste ma teraz ospravedlnili. Už nie som najmladší a väčšinu času potrebujem spať,” začne sa elf uberať preč.

“Počkaj. Povedal si, že som jeho druh. Teraz si ale hovoril v množnom čísle,” zastaví elfa Severus.

Počujem ako sa Alex ticho smeje. Samozrejme je to vtipné. Severus Snape nám žiarli. Uškrniem sa.

“Samozrejme ste si nemysleli, že Čistokrvnému bude stačiť jeden druh. Môžete byť upír pán Snape, ale Čistokrvný si v jeho živote prišiel mnohým a žiadnou láskou. Nedokážete mu dať všetko čo potrebuje sám,” zasmeje sa elf.

“Kto je jeho ďalší druh? Koľko ich má?” zamračím sa.

Možno je Severusova žiarlivosť vtipná, ale ani mne sa nepáči, že by môj vnuk mal mať viacerých partnerov.

“Len dvoch, aspoň zatiaľ. A druhý druh je samozrejme Regulus Black. Tvor Čistokrvného sa začal už spájať. Vy svoju pravdu dostanete keď sa tvor prebudí,” odpovie elf a zmizne.

Výborne. Pozriem sa na Regulusa, ktorý je rovnako šokovaný ako ostatní. Do salónika vojde Fenrir celý od krvi.

“Chytil som troch jeleňov, ale to bolo naposledy. Nie som nejaký pes, ktorý bude obstarávať večeru. Všetkých jeleňov som zložil v Harryho izbe. Dvere sú zavreté, nakoľko netušíme kedy sa preberie, ale hneď ako som ich tam doniesol z nich vysal všetku životnú silu a telá zvierat hnijú a ten zápach by sa šíril všade,” uškrnie sa Fenrir a odíde sa osprchovať.

“Výborne. Myslím, že dnešný deň bol veľmi vyčerpávajúci. Severus, Regulus, je mi jedno ako spolu budete vychádzať, ale ublížite môjmu vnukovi a zabijem vás,” postavím sa a aj s Alexandrom odídeme z izby.

Všetci máme o čom premýšľať.