III. Strážci

III.

Remus

                 Čakáme so Síriusom v Komnate najvyššej potreby už minimálne pol hodinu. Kde môžu byť tak dlho? Čo ak sa im niečo stalo?

“Určite sú v poriadku, Remi,” objíme ma Siri.

Ja o tom dosť pochybujem. V tom sa otvoria dvere. Vydýchnem si, že konečne prišli, ale dnu vojde Snape. Čo on tu robí?

“Čo tu robíš Snape?” zamračí sa Sírius.

Ja vážne nemám chuť na hádky. Cítim, že sa niečo deje.

“Išiel som sem, aby som mohol pripraviť elixír pre váš chlpatý problém, ale ako vidím, asi oň nestojíte,” zavrčí.

Severusovi sme povedali o našom probléme ešte vo vlaku na začiatku tohto roku. Našťastie sa mi rozhodol pomôcť. Harry s Ronom sa to dozvedeli pri poslednom Splne. Samozrejme omylom.

“Prepáč. Máme len nervy. Nevidel si cestou Harryho s Ronom?” spýtam sa zúfalo.

“Nie. Prečo?” spýta sa.

“Mali tu už dávno byť. Remus má strach, že sa im niečo stalo,” odpovie za mňa Sírius.

Ten strach vo mne sa ešte zväčšil. Môj vlk ma ťahá niekam preč. Postavím sa.

“Musíme ich nájsť,” vyletím z dverí.

Tí dvaja sú mi v pätách.

“Remi, stoj! Čo sa deje?” chytí ma Sírius.

“Neviem. Môj vlk je nepokojný. Niečo sa deje,” odpoviem.

“Dobre, vieš kam ísť?” spýta sa Snape.

“Do žalárov,” odpoviem a ideme ďalej.

Keď prídeme do žalárov, tak z nejakého dôvodu stratím stopu. Sakra! Kde sú?

“Rem…..” chce niečo povedať Siri, ale zastaví ho tichý plač, ktorý sa ozíva z pravej chodby.

Neváhame a rozbehneme sa tam. Jedny dvere do učebne sú začarované silným kúzlom. Hneď ho zrušíme a vletíme do vnútra. Pohľad, ktorý sa nám naskytne už nikdy nezabudneme a naštve nás na najvyššiu možnú mieru. Ron je pripútaný reťazami k stene a dosť zranený. Mám pocit, že už ani nevníma. Ale Harry je nahý a priviazaný k jednému stolu. Práve sa doňho jeden dement snaží preniknúť! To on vydával tie plačlive zvuky. Tak to ani náhodou! Môjmu vĺčatku nebude nikto ubližovať!! Spacifikujeme všetkých šiestich debilov a omráčime ich. Toto prehnali! Severus príde k Ronovi, ktorého preberie a pomôže mu postaviť sa. Je mi hneď jasné, že príliš nevníma. Spolu so Síriusom odviažeme Harryho od stola a zabalíme ho do plášťa. Stále plače a stočí sa do klbka. Jemne ho objímem a držím ho pri sebe.

“Ublížil ti moc?” spýtam sa.

“N-nie. Prišli ste akurát… včas…. Ďakujem,” zavzlyká.

“Nikdy ťa nedáme,” pohladí ho po vlasoch Sírius.

“Prečo?” spýta sa Harry, zatiaľ čo ja sa mračím na Siria.

“Si náš druh Harry. Áno. Mám síce za druha Siriho, ale ako vlkolak môžem mať dvoch druhov. Ten druhý si ty Harry. Nebudeme ťa ale do ničoho nútiť,” pritisnem si ho viac k telu.

Po tomto zážitku naňho budeme musieť dať pozor. Nabudúce by to nemuselo skončiť dobre. Teraz sme to stihli len tak-tak. Stačilo o minútu neskôr a…… ani nechcem pomyslieť na to, čo by sa stalo.

“Rád budem s vami chodiť. Mám vás rád. Ale prosím, už nech sa ma oni nechytajú,” vzlykne znovu.

Sírius mu chytí tvár do dlaní, zotrie mu slzy a jemne ho pobozká na pery. Potom sa odtiahne a tiež ho na chvíľu objíme. Pomôžem mu postaviť sa na neisté nohy. Sírius zatiaľ nájde všetky jeho veci, ktoré sú rozhádzané všade a pomôžeme mu obliecť sa. Zlatíčko naše. Severus zatiaľ dal dokopy Rona, ale je jasné, že si z tohto tiež odniesol škaredý zážitok. Škoda, že my nemôžeme mať pri sebe cez noc Harryho a Severus Rona. Práve teraz nás potrebujú. Navyše Severus chodí s Ronom už týždeň. Tých šiestich sme zaviedli do riaditeľne, kde ich Brumbál s okamžitou platnosťou vylúčil zo školy. Aspoň jedna dobrá správa. Na chodbe sme sa už museli rozlúčiť, pretože začala večierka.

“Daj nám prosím na Harryho pozor,” pozriem sa na Severusa, ktorý drží pri sebe Harryho krehké telo, ktoré sa stále trasie.

“Iste. A vy na Rona,” prikývne a pozrie sa na chlapca, ktorého pri sebe drží Sírius.

Tiež sa ešte úplne neprebral zo šoku. Prikývnem a rozdelíme sa. V našej izbe uložíme Rona do postele a aj my si ľahneme do mojej. James s Petrom tu ešte stále nie sú. James je určite s Lily, ale Peter nevieme kde je. To je jedno.

Severus

                       Odvediem Harryho do našej izby a uložím ho do postele. Dám mu jeden elixír na spanie, aj keď po tomto zážitku pochybujem, že bude mať nejaký silný účinok. Sám si ľahnem so svojej postele a zaspím. Pred jedenástou ma prebudí plač a tiché prosby, aby toho niekto nechal. Postavím sa a prejdem k posteli, kde leží Harry. Jemne ho chytím do náruče a snažím sa ho prebudiť. Po chvíli sa mi to podarí a hneď sa odo mňa odtrhne. Pomaly a opatrne ho hľadím po chrbte, aby sa upokojil. O chvíľu zase zaspí. Toto bude dlhá noc. Radšej si ľahnem k nemu, aby som nemusel vždy keď bude mať zlý sen vstávať z postele.

Remus

                       Cez noc, teda je len niečo pred jedenástou, sa Ron niekoľko krát zobudí na nočnú moru. Odkedy sme išli spať som pri ňom, aby nezobudil Síriusa, James s Petrom sa ešte nevrátili, a zároveň si neublížil. Sú si s Harrym podobný. Severus má s Harrym určite rovnaké starosti, ak nie väčšie, ako ja s Ronom. Ach Harry. Chudáčik môj. Dnes ho takmer znásilnili. V očiach mi kruto zažiari.

“Remus?” zašepká Ron.

“Áno?” pozriem sa naňho.

Ani som si nevšimol, že je hore.

“Koľko je do svitania?” spýta sa tíško.

“Ešte veľa. Je len jedenásť večer. Čo by si chcel?” spýtam sa.

“Chcem Seva. Mám strach,” povie a po tvári mu stečie slza.

Mám pocit, že ešte stále úplne nevníma. Zamračím sa, ale rozhodnem sa rýchlo. Vyleziem z postele a prejdem k Jamesovým veciam. Snáď mu nebude vadiť, keď si požičiam jeho plášť. Potom pomôžem Ronovi z postele a spolu pod plášťom odídeme z izby. Tichými chodbami sa dostaneme až pred Slizolinskú klubovňu. Vyčarujem patrona a so správou ho pošlem za Severusom. O pár minút neskôr sa nám otvoria dvere a vojdeme dnu. Stále skrytý prídeme späť do Severusovej izby, kde plášť stiahnem. Ron sa hneď pritúli k Severusovi.

“Sevie,” uškrniem sa nad prezývkou, ktorou ho oslovil Ron.

“Čo tu robíte tak neskoro?” objíme ho naspäť Severus.

“Ron chcel byť s tebou,” pousmejem sa.

V tom sa z jednej postele ozve plač a prosby. Hneď idem k Harrymu a pohľadím ho, ale on sa iba strhne a chce sa odo mňa dostať preč. Otvorí oči, ale vidím, že ma nevníma. Je stále chytený v tom sne. Bojuje proti mne a nechce sa prebrať. Nezostáva mi nič iné ako ho pevne chytiť a vraziť mu facku. Trhne sebou, ale preberie sa a vystrašene so slzami v očiach sa obzerá okolo. Jemne ho pohľadím. Pozrie sa na mňa.

“Ja už nechcem,” vzlykne tíško.

“Nič sa ti už nestane. Som tu. Poď. Vezmem ťa k nám. Dnes bude lepšie, keď si vás vymeníme. Ráno to už nejak zariadíme,” vezmem ho do náruče.

Severus cez nás prehodí plášť.

“Ráno sa stretneme v Komnate,” oznámi mi Severus pred tým, než odídeme.

Vrátim sa s Harrym do našej izby, v ktorej sa svieti. Hneď zistím dôvod. Sírius sedí ustarane na posteli a spovedá sa Jamesovi. Zavriem dvere a stiahnem si plášť.

“Rémus, kde si……. Čo sa stalo?” príde ku mne ustaraný Sírius.

Podám mu Harryho, ktorý opäť zaspal.

“Bol som zaviesť Rona za Severusom a pri tej príležitosti som si vzal Harryho sem. Dnes v noci majú obaja besné sny. James, ako poznám Síria, tak už ti všetko povedal,” pousmejem sa na kamaráta.

“Áno….. Je mi to ľúto……. Harry na tom musí byť veľmi zle. A mali by ste dávať pozor. Po tom, čo si prežil, bude mať, keď sa trochu otrasie, veľký strach z dotyku. O tom nepochybujem. Ja idem spať,” pozrie sa James na Harryho.

Prejdem k svojim láskam, ktoré ležia na mojej posteli. Sírius objíma Harryho, ktorý pokojne oddychuje. Objímem Harryho z druhej strany a pozriem sa na Síria.

“Toto už nikdy nerob. Mal som veľký strach, keď som sa prebral a nebol si tu. Som rád, že si doviedol Harryho, ale nabudúce pôjdem s tebou,” natiahne sa ku mne a dá mi jemný bozk.

“Choď spať. Zajtra bude náročný deň. Nepochybujem o tom, že o tomto ráno bude vedieť celá škola. Obaja to budú mať ťažké,” povzdychnem si.

Počkám než Siri zaspí a zaspím tiež.

Harry

                     Ráno sa zobudím úplne dezorientovaný. Nado mnou sú červené závesy. V posteli som sám. Kde to som? Zavriem oči a snažím sa si spomenúť na včerajšok. Vybavia sa mi obrazy šiestich chalanov, Rona priviazaného o stenu a jedného chalana, čo sa ma….. dotýkal…. Nie….. To nie!..... Určite ma….. Určite som teraz u nich! Zakryjem sa paplónom a rozplačem sa. Ani si neuvedomujem, že mám na sebe svoje pyžamo a vôbec nič ma nebolí. Zacítim ako ma niekto vzal do náruče. Začnem sa trhať, nech ma nechajú! Nestačilo im to raz?!

“Pokoj! To som len ja vĺča. Upokoj sa. Nič sa ti nestane,” dostane sa ku mne Rémusov hlas.

Ťažko dýcham, ale upokojím sa. Vybavia sa mi ďalšie spomienky. Rémus a Sírius, ktorý mi pomohli, zastavili tých chalanov, riaditeľňa a vylúčenie, Severus, ktorý sa o mňa staral a Rémus, ktorý si pre mňa prišiel…… ich vyznanie…..

“Re - Rémus?” spýtam sa nádejne.

“Som tu vĺča,” ľahne si so mnou do postele.

“Remi,” započujem šepot.

“Tichošlap….. Daj nám ešte chvíľu. Povedz Jamiemu, že prídeme na raňajky neskôr. Len musíme dať dokopy Harryho. Navyše bude lepšie, keď ho tu nikto neuvidí,” pohladí ma Rem po chrbte.

Otvorím očka a pozriem sa na Rémusa so Sirim.

“Mám strach,” zašepkám.

“Nemaj strach. My ťa ochránime,” usmeje sa Sírius.

Vylezieme z postele a keď mi pomôžu obliecť si veci, ktoré mi doniesli škriatkovia, tak odídeme na raňajky. Pred Veľkou sieňou, keď sa stretneme s Ronom a Sevom, je tu aj James, tak nás zastaví Riaditeľ.

“Pán Riaditeľ?” spýta sa sa James.

“Prepáčte, že vás zdržiavam od raňajok, ale mohol by som si požičať Harryho a Rona? Potom ich za vami pošlem,” usmeje sa Riaditeľ.

Prikývneme a aj s Ronom odídem za Riaditeľom. Držím sa tesne pri Ronovi, pretože aj ja, aj on máme strach z týchto chodieb. V riaditeľni si konečne trochu vydýchneme, ale aj tak máme stiahnuté žalúdky. Aspoň ja určite.

“Viem čo sa vám včera stalo a veľmi ma to mrzí. Nie ste z tohto času a viem, že nesmiete zmeniť budúcnosť, lenže vy neviete, čo sa stalo v minulosti. Ja neviem nič o budúcnosti, tak vás musíme ochrániť….. Preto dúfam, že nepokazím nič tým, ak vám dám týchto strážcov,” usmeje sa Riaditeľ a spoza stolu vybehnú dve zvieratá…..