III. Prípravy

III.

Draco

                     Sedím na posteli a čítam si knihu o elixíroch keď sa pri mne objaví Tradi.

“Mladý pán, Váš otec si Vás vyžiadal vo svojej pracovni. Prítomný je aj Temný pán, pane,” pokloní sa mi.

Temný pán? Že by ma už chcel za jedného zo svojich smrťožrútov?

“Ďakujem, Tradi, môžeš odísť,”

“Iste, pane,” pokloní sa a zmizne.

Vydám sa na cestu do otcovej pracovne. Prídem pred dvere a zaklopem.

“Poď ďalej,” vyzve ma otec.

“Dobrý večer, otec, pane. Prial si si so mnou hovoriť?” spýtam sa zdvorilo.

“Áno. Draco. Chceli sme ťa poprosiť, či by si nám pomohol s prípravou narodeninovej oslavy pre Harryho,” odpovie mi Temný pán.

Pozerám sa na nich ako keby prišli z Marsu. Temný pán. Chystá narodeninovú oslavu. Pre Harryho. POTTERA???!! Si zo mňa robíte srandu, že? Príde mi to ako zlý sen.

“Počkať. Pochopil som správne, že Vy pripravujete narodeninovú oslavu pre Pottera? Nerobí mi problém pomôcť, ale od prvého ročníka sme rivali a navyše je na strane svetla. Nechcem byť drzí, ale neušlo mi niečo?” spýtam sa neisto.

“Draco, dnes večer ti toho ušlo veľmi veľa. Tak za prvé. Už mu viac nehovor Potter ale Harry. Za druhé, on už nie je náš nepriateľ. Za tretie, je dosť zranený a za štvrté snaž sa s ním spriateliť. Teraz bude potrebovať nejakých priateľov,” odpovie mi otec.

“Iste, tak s čím potrebujete pomôcť?” spýtam sa a sadnem si pri otca.

“Aj keď ste roky boli rivali, tak určite vieš čo má rád lepšie ako my,” odpovie Temný pán.

“Priznávam, že som ho moc nesledoval. Ale Dobby by mohol niečo vedieť. Síce už nie je náš škriatok, ale pracuje v Bradaviciach a navyše k Pott…. Teda k Harrymu sa chová ako k samotnému Merlinovi,” odpoviem.

“To je pekné, ale ako sa s ním spojíme?” povie sarkasticky otec.

“Strýko Sev je v Bradaviciach, nie? Mohol by ho zavolať a poslať k nám. Keby mu povedal, že ide o Harryho, tak by s tým určite súhlasil,” pokrčím ramenami.

“Dobrý nápad. Teba sa oplatí mať za smrťožrúta,” usmeje sa Temný pán a cez krb sa spojí so Severusom.

O chvíľu neskôr sa u nás objaví Dobby. Vyzerá dosť naštvane.

“Čo si Páni želajú od Dobbyho?” povie znechutene malý škriatok.

“Dobby chceli sme sa ťa spýtať, či by si nám povedal čo má rád Harry,” prehovorí Temný pán.

“Pán Harry? Prečo to chcete vedieť?” spýta sa zaujato.

“Chceli by sme do rána preňho prichystať oslavu narodenín. Určite vieš, že mal dnes narodeniny. Harry teraz patrí k nám, ak neodmietne,” prehovoril zase Temný pán.

“Vy chcete byť priatelia pána Harryho? Dobre. Dobby Vám pomôže. Ale len pre pána Harryho. Možno sa u vás bude mať pán Harry lepšie ako sa mal do teraz,” prikývne a pred nami sa objaví nejaký pergamen.

“To je zoznam veci, ktoré má Dobbyho pán rád,” povie.

“Tvoj pán?” spýtam sa prekvapene.

“Áno. Prijal ma za svojho škriatka. Je jediný z nich, ktorý má škriatka,” povie a odmiestni sa.

“Jediný z koho?” spýtam sa.

“To sme doteraz nezistili. Tak ideme chystať nie?” spýta sa otec.

“Tak poďme na panstvo. Bude to najlepšie miesto, aby sa Harry moc nenamáhal s tými zraneniami,” vyhlásil Temný pán.

“Zraneniami? Čo sa mu stalo?” spýtam sa na ceste ku krbu.

“To sa dozvieš neskôr,” odpovie otec a zmizne v zelených plameňoch.

Hneď ich nasledujem.

Lucius

                      Prídeme do Temného sídla a Tom nás vedie do druhého poschodia. Zavedie nás do jednej veľkej sály. Je to tanečná sála aj keď sme v nej nikdy neboli.

“Toto je dobre miesto na oslavu. Kto príde?” spýta sa Draco.

“Len my traja a Severus. Nechceme predsa Harryho vystrašiť. Tak sa dajme do práce,” popoženie nás Temný pán.

O dve hodiny máme všetko hotové. Je akurát polnoc. Pousmejem sa.

“Vyzerá to dobre,” zhodnotí Draco.

“To áno,” prikývnem.

Zrazu započujeme krik z druhej strany chodby. Tam ma izbu Harry. Pozrieme sa na seba a odídeme do jeho izby. Harry sa zmieta na posteli v nočnej more, tak si k nemu sadnem a začnem ho tíšiť. O chvíľu sa preberie a len tíško plače.

“Už je dobre. Povieš nám čo sa ti snívalo?” spýta sa Tom.

Zakrúti záporne hlavou.

“Dobre. Tak sa ťa spýtam niečo iné. Chceš byť na našej strane alebo Brumbálovej?” spýta sa Tom.

“Nechcem opustiť priateľov,” zašepká.

“Dostanú na vyber tak ako ty. Môžu si vybrať kde budú stáť,” odpovie Tom.

“Tak som na vašej strane,” odpovie mu Harry a ľahne si naspäť do postele.

“Všetko najlepšie Harry,” započujeme šepkať keď zaspí.

Ak si takto prial sám sebe na narodeniny rok čo rok, tak to nemohol mať vôbec šťastný život.

“Už nie si sám, braček,”

“Čoskoro sa vrátime a pomôžeme bratovi,”

“Zase budeme spolu,”

Počujeme tri hlasy v izbe, ale nikde nikoho nevidíme.

Nakoniec odídeme na chodbu.

“To bolo dosť strašidelné,” povie Draco.

“S tým súhlasím,” odpoviem.

“To nebolo normálne, aby sa len tak mojim sídlom rozliehali cudzie hlasy,” zamračí sa Tom.

“Na ňom nie je normálne nič,” odpovedal ticho Draco.

“My ideme domov Tom. Dobrú noc,” rozlúčim sa.

“Dobrú noc, pane,” započujem Draca, než sa odletaxujem.

Harry

                         Keď sa zobudím z nočnej mory, ocitnem sa v náručí Luciusa Malfoya. Si zo mňa snáď robíte srandu. Plačem tu ako malé decko, v sídle najmocnejšieho černokňažníka na svete, všetci o ktorých som si myslel, že sú najhorší na svete sa o mňa starajú a ak som si dobre všimol, tak môj školský rival je to do smútkom(?) v očiach. Čo sa to tu deje? Potom si Tom, TOM!!!! odkedy mu tak hovorím???, sadne na druhú stranu postele a spýta sa ma úplnú absurditu.

“Už je dobre. Povieš nám čo sa ti snívalo?” spýta sa Tom.

Zakrútim záporne hlavou. Hrozne sa mi chce smiať, tak to radšej skryjem za slzy. Nechápem ako sa ten všetkými obávaný pán všetkého zla môže chovať tak…… milo, starostlivo, priateľsky a akoto, že je tak hrozne sexi? Pamätám si ho zo svojho štvrtého ročníka ako príšeru s haďou tvárou a bez nosa a teraz tu pri mne sedí ten najkrajší muž, akého som kedy videl. Po ramená dlhé čierne vlasy a krásne žiarivé červené oči. Celkovo teraz vyzerá tak na dvadsať až dvadsaťpäť rokov.

“Dobre. Tak sa ťa spýtam niečo iné. Chceš byť na našej strane alebo Brumbálovej?” spýta sa zase Tom.

Čo mu mám odpovedať? Nechcem stratiť svojich priateľov. Ale na druhu stranu, ak si medzi mnou a Brumbálom vyberú jeho, tak to znamená, že mi nedôverujú a nikdy to neboli pravý priatelia, nie?

“Nechcem opustiť priateľov,” zašepkám nakoniec.

“Dostanú na vyber tak ako ty. Môžu si vybrať kde budú stáť,” odpovie mi Tom povzbudzujúco.

“Tak som na vašej strane,” odpoviem mu a ľahnem si naspäť do postele.

Som zase unavený. Mám narodeniny. Zase som zabudol. A nie len ja.

“Všetko najlepšie Harry,” zašeptám si ako každý rok o polnoci a zaspím.

V sne sa mi vybavia postavy mojich troch bratov a počujem ich všetkých šepkať od najmladšieho.

“Už nie si sám, braček.”

“Čoskoro sa vrátime a pomôžeme bratovi.”

“Zase budeme spolu.”

Všetko najlepšie bratia. Čoskoro sa uvidíme. Pousmejem sa v duchu a už nevnímam.

                         Ráno sa zobudím na slnečný svit, ktorý mi osvietil izbu. Osvietil izbu? Do mojej izby v Zobej ulici nikdy slnko ráno nesvietilo. Navyše ak sa pamätám, tak teraz mam byť v prístenku pod schodmi. Pomaly otvorím jedno oko a potom hneď druhé ako vydýchnem od prekvapenia. Toto nie je moja izba. Kde to som? Zamračím sa a všetky spomienky sa mi vrátia. Voldemort bol na mňa veľmi milý. A vyzeralo to tak, že mal zlosť na tých muklov alias mojich príbuzných. Nikdy sa o mňa nikto nestaral. Nikto mi nikdy nevyliečil rany, teda madam Pomfreyovú nerátam, a teraz mi rany ošetrili, nenávidený profesor elixírov, otec môjho rivala a Temný pán. To mi je teda výhra. Ale možno to nebude tak zlé. Započujem klopanie na dvere. Pozriem sa tam keď sa dvere otvoria.

“Dobre ráno. Vyspal si sa dobre?” spýta sa ma Vold…. Tom.

Ešte som si stále nezvykol.

“Nikdy sa mi nestalo lepšie. Je mi ľúto, že som v noci kričal. Viem ako to ľudia nenávidia. Vždy si dávam na posteľ tíšiace kúzlo, ale akosi som zabudol. Ospravedlňujem sa, pane. Už sa to viac nestane,” stočím sa do klbka na posteli.

“Pokoj, malý. Nevyčítam ti to. Nechcem aby si trpel sám. Radšej ma vždy zobuď. Už nikdy nebudeš trpieť ako u tých muklov. Chcem sa o teba starať. Zvládol by si trochu chodiť?” pohladí ma po vlasoch.

Prekvapene sa naňho pozriem.

“Nie. Bolí ma noha,” skloním hlavu.

“Tak ti pomôžem obliecť sa a pôjdeš na chvíľu so mnou. Severus sa ti na ňu pozrie. Dobre?” spýta sa.

“Obliekol by som sa aj sám, len nemám žiadne veci,” sčervenám.

“Draco ti nejaké jeho oblečenie priniesol. Už z neho vyrástol a ty si menší ako on, tak by ti nemalo byť veľké,” pousmeje sa.

Zostanem na neho pozerať ako na idiota. Draco? Draco Malfoy? Ten Draco Malfoy, ktorý je odpradávna mojim najväčším rivalom? Ten čo ma tak nenávidí a ktorého ja nemusím? Tak je to isté. Peklo oficiálne zamrzlo.