III. Odchod z domu príšer

III.

Draco

              Pozriem sa do teraz už otvorenej skrine, pri ktorej stojí Tom. Je celá špinavá, starý matrac, ktorý má na sebe neidentifikovateľné škvrny a na stenách je červenou pastelkou nakreslených niekoľko obrázkov a nadpis "Harryho izba". Toto mi odpovedalo. Sírius má opäť v očiach slzy. Mne pod kožou vre vztek. Rémus ma chytí za rameno a vedie ma ďalej do domu, kde počítam, že je obývačka. Z dverí uvidím na veľkom gauči sedieť pár muklov. Už aspoň viem po kom ten Harryho bratranec je. Na stenách a poličkách sú rôzne fotky, ale na žiadnej nie je Harry. Akoby tu ani nebýval. Ron prenesie toho chalana pred jeho rodičov, ktorí sa na nás hneď vystrašene pozrú.

"Čo tu chcete?!" skríkne naštvane tlstý muž.

"Čo ste urobili môjmu Dudličkovi?!" ponáhľa sa žena k zviazanému chalanovi.

"Prišli sme si pre nášho druha. Kde je Harry?" spýta sa ticho Ron.

"Kto vie kde sa ten fagan zase fláka?! Nikdy nie je doma, keď ho je potreba? Záhrada mala byť pokosená už pred týždňom!" odfrkne naštvane ten nechutný chlap.

"Tak naposledy ….. Kde je Harry?" dochádza mi trpezlivosť.

Keď neodpovedia, tak ich kúzlom zviažem rovnako ako Ron zviazal ich syna.

"Choďte ho nájsť. My sa tu o nich postaráme," pokynie nám Tom.

Aj keď sa vzdal toho byť Temným pánom, tak aj tak v ňom občas Temnota prevezme svoje miesto. Avšak nemusí to byť vždy na škodu. Pozriem sa na Rona a ten mi ukáže smer na poschodie. Idem za ním. Evidentne sa tu vyzná o niečo lepšie aj keď neviem ako.

"Ako to tak vyzerá, tak sme obaja Harryho druhovia. Preto navrhujem, aby sme sa spolu snažili vyjsť," osloví ma cestou na poschodie.

"Už to tak vyzerá, aj keď netuším, či je to možné a či sa to už niekedy stalo. Avšak máš pravdu. Naše rodiny medzi sebou môžu mať spor, ktorý mimochodom absolútne nechápem, ale teraz máme spoločného druha, ktorý nás potrebuje viac ako naše rodiny. Preto s tebou súhlasím. Navyše o Harryho živote vieš viac, než ktokoľvek iný…. Takže….môžeš ma volať Draco," uškrniem sa.

"Potom som Ron," zastaví sa Ron na vrchu schodiska a natiahne ku mne ruku.

Prijmem ju.

"Nebojíš sa, že ťa rodina zavrhne?" pozriem sa mu do oči.

"Z rodiny sa so mnou rozprávajú len Fred s Georgeom. Ostatní na mňa zanevreli, keď sa zistilo, že som Alfa," zasmeje sa nešťastne Ron.

"Tomu nerozumiem. Mali by byť šťastný, že majú v rodine Alfu. Nič v zlom Ron, ale tvoja rodina je veľmi zvláštna," pokrútim hlavou.

"Mám pocit, že je to podobná situácia ako s nenávisťou medzi našimi rodmi. Možno to spolu dokonca aj súvisí," pokrčí ramenami Ron.

"Nakoniec ešte zistíme, že sme vzdialená rodina," odfrknem si pobavene.

"Ako to, že sa v tomto dome vlastne vyznáš?" spýtam sa nakoniec.

"Nevyznám. Ale v druháku keď som s bratmi išiel pre Harryho, tak mal izbu na poschodí. Doslova sme museli vytrhnúť z jeho okna mreže, aby sme ho dostali von. Už vtedy som vedel, že tu nemá nič z toho, čo potrebuje, ale bohužiaľ som nemohol nič urobiť. Nemal som žiadne práva. Ale teraz už mám možnosť niečo urobiť a aj to urobím," odpovie mi.

Šokuje ma to. Harry nikdy nemal taký život aký som si myslel, že má? Mal mať všetko a on zatiaľ vyrastal v skrini.

"Prečo si to nepovedal Brumbálovi, alebo svojej mame?" spýtam sa nechápavo.

Predsa by niečo urobili.

"Myslíš si, že som im to nepovedal? Moja mama si myslela, že si to vymýšľame, aby sa sem Harry nemusel vrátiť a Brumbál to všetko vedel. On sám sem Harryho umiestnil," odfrkne Ron.

To sa akurát zastavíme pred jednými dverami. Je na nich tucet zámkov. Hneď mi je jasné, že toto je Harryho izba. Kúzlom odomknem všetky zámky a očakávam, že za dverami bude Harry. Otvorím dvere, ale k nášmu prekvapeniu za dverami je len prázdna izba. Vlastne….. Oči mi padnú na klietku, v ktorej Harry nosil svoju sovu.

"Chudinka Hedviga….. Ale kde je Harry? Nenechal by ju…..takto," prejde Ron ku klietke, kde je mŕtva sova.

Prejdem celú malú miestnosť, ale nájdem už len pod posteľou v krabici neviditeľný plášť a nejaký zvláštny pergamen. Nič iné nenasvedčuje tomu, že by tu Harry bol.

"Aspoň vieme, že nikam neodišiel. Toto a Hedvigu by tu nenechal," nakloní sa mi cez rameno Ron.

"Mali by sme sa vrátiť dole. Možno niečo zistili," vezmem veci a spolu s Ronom zamierime z miestnosti.

Dole nás čaká prekvapivá situácia. Muklovia sú v bezvedomí, pravdepodobne po prežití kliatby Cruciatus, Severus s Remusom stoja na druhom konci miestnosti a Sírius OPÄŤ plače v Tomovom náručí na zemi pri gauči. Najviac nás však šokuje, že na gauči leží Harry nie práve v najlepšom stave a na hlave má mokrú handričku.

"Čo sa tu stalo? Kde bol?" prejdeme rýchlo k nemu.

Severus

                  Keď Ron s Dracom odídu hore, tak sa zameriame na troch muklov. Netrvá dlho a dostaneme z nich, že keď sa začal Harry dostávať do svojho prvého cyklu, tak ho zavreli dole do pivnice, aby nemuseli počúvať jeho krik a nárek. Nemyslel som si, že budú až tak necitliví. Samozrejme Sírius sa z tejto správy, dobre že hneď nezložil, takže ho Remus musel upokojovať kým sa Tom staral o tých troch. To znamená, že pre Harryho som musel ísť ja. Ak je čo i len trochu pri vedomí, tak dosť pochybujem, že ma bude rád vidieť. Absolútne sa neteším, na vysvetľovanie. Keď sa dostanem dole musím použiť Lumos, aby som videl na krok. V zadnom rohu započujem nejaký zvuk, tak sa k nemu vyberiem. Zdesím sa keď uvidím v akom stave je Harry. Niečo šepká, ale bohužiaľ mu nerozumiem. O chvíľu je úplne ticho, takže predpokladám, že omdlel. Opatrne ho vezmem na ruky a idem s ním naspäť do obývačky. Aj keď ho mám na rukách len chvíľu, tak cítim ako celý horí. V obývačke ho položím na gauč a Sírius ide rýchlo do kuchyne namočiť nejakú handru v studenej vode. Odstúpim, aby sa oňho mohol postarať. Je Omega, takže by mal vedieť ako sa oňho postarať. Našťastie sa práve vtedy objavia vo dverách Ron s Dracom.

"Čo sa tu stalo? Kde bol?" prídu rýchlo ku gauču.

Draco si Harryho zdvihne a položí si ho na kolená, zatiaľ čo Ron si klakne na zem pri nich.

"Keď sa dostal do cyklu, tak ho zavreli dole v pivnici," odpoviem im.

"Čo urobili?" zavrčí Ron.

Vidím ako mu tmavé modré oči ešte viac stmavnú.

"Celý horí. Mali by sme ho zobrať domov. A mal by ho prezrieť lekár," povzdychne si Draco a pritiahne si Harryho tesnejšie k sebe.

"Je ti jasné, že ho s tebou nenechám len tak ísť?" spýta sa Draca Ron s privretými očami.

"Iste. Tiež ti nehovorím, že nemôžeš ísť s nami. Je to tak tvoj druh ako môj," pretočí oči Draco.

"To si myslím. Tak ľahko sa ma nezbavíš," uškrnie sa Ron.

Je neuveriteľné ako sa títo dvaja dokázali rýchlo zmieriť a zniesť. Pozriem sa na Remusa a Toma, ktorí sú tiež týmto vývojom zaskočení. Myslím, že nie som ďaleko od pravdy keď poviem, že sme čakali všetko, len nie prímerie a ešte aj ochotu deliť sa o svojho druha.

"Tak poďme. Týmto tu upravím pamäť a pošlem ich rovno pred čarodejnícky súd. Takéto zaobchádzanie s čarodejníckym dieťaťom a ešte k tomu všetkému s Omegou im neprejde ľahko. Ako jeho druhovia by ste proti nim mali vzniesť vlastné obvinenia, čo by im v procese zabezpečilo horšie postavenie a ak dodáte správu od lekára, ktorý Harryho skontroluje, smrť ich neminie," poradí im Tom so zlým úsmevom.

Sírius nič nepovie. Je veľmi bledý a celý sa trasie. Zamračím sa.

"Ty by si mal dať tiež pozrieť Síria. Nevyzerá, že je v poriadku," pozriem sa na Toma.

Ten si s povzdychom vezme Síriusa do náruče a vyjde z domu. Draco podá Harryho Ronovi a idú tiež preč. S Remusom sa príliš nezdržiavame a ideme hneď za nimi. Tom už určite kontaktoval Aurorov.