III. Harry zmizol!!

III.

Prítomnosť…….

Ron

                   Smutne sa pozerám za Harrym. Draco ma stále drží okolo pásu. Pozriem sa mu do oči a potom naspäť na dvere.

“Poďme za ním,” usmeje sa Draco.

Vytreštím naňho oči. To myslí vážne? 

“Tak poď,” usmeje sa a ťahá ma von.

Usmejem sa a idem s ním ruku v ruke vlakom. Prekvapené pohľady ostatných žiakov nevnímam.

“Sú vo vlaku nejaký profesori?” spýtam sa cestou.

Neviem kam Harry šiel.

“Iste. Tento rok bude učiť obranu môj otec a tiež s profesorom Snapeom majú dozor vo vlaku,” usmeje sa.

Prikývnem. Prešli sme celý vlak a nikde nebol. Prišli sme až k poslednému kupé. Vydýchol som si, ale nie nadlho. Až neskoro som si všimol, že vypil nejaký modrý elixír. Spoznám v ňom elixír z Regulusovej izby.

“Harry, nie!” skríknem, ale je neskoro.

Zažiariostrým svetlom až musíme zavrieť oči. Keď ich otvorím, zistím, že tam Harry nie je. Kufor a všetko je preč. Zostal po ňom len vyliaty elixír, náhrdelník s hadom a Chrabromilský odznak. Padnem na kolená. Čo sa stalo? Čo to urobil?

“Ron. Pokoj. Poď. Musíme to ísť povedať otcovi,” pomôže mi na nohy Draco.

Vzal Harryho veci a aj časť elixíru, ktorá sa nevyliala. Vzlyknem. Pritisne si ma bližšie k sebe a pomaly ideme cez vlak do prvého kupé. Harry, čo si to urobil?

Draco

                 Vediem Rona cez celý vlak. Potter zase nerozmýšľal, ako sa zdá. Čo si myslel? Otvorím dvere od profesorského kupé. No rozhodne som nečakal, že tam okrem Severusa a otca bude aj Black a Lupin. Black spal opretý o Severusa a Lupin si čítal s mojim otcom nejakú knihu. Keď nás uvidia, tak sa na nás pozrú. Dokonca aj Black sa zobudí.

“Čo sa stalo?” spýta sa otec.

“Harry zmizol,” poviem keď zavriem dvere.

“Čože?!” vyskočí Sírius.

“Ako to, že zmizol? Ten vlak ide pekne rýchlo…..” začne otec.

“Ale on nevyskočil z vlaku. Odišiel do iného kupé. Keď sme šli za ním, tak sme už len videli ako vypil nejaký elixír a v svetelnej žiare zmizol,” posadím sa s Ronom.

“Aký elixír?” spýta sa Severus

Podám mu zvyšok elixíru. Zamračene sa naňho pozrie.

“Nikdy som ten elixír nevidel. Ani ho nepoznám. Ak chcel byť Potter pokusný králik, tak sa mu to iste podarilo,” zavrčí.

“Harry,” zašepká zdesene Sírius a pritisne sa k Severusovi, ktorý si ho pritiahne bližšie.

“Zostalo po ňom toto,” poviem a vytiahnem náhrdelník a odznak Chrabromilu.

“Kde si vzal ten náhrdelník?” spýtajú sa všetci štyria naraz.

“Mal ho Harry,” pokrčím ramenami, “Prečo?”

“Pretože ten náhrdelník dal Regulus jeho Harrymu. Akoto, že ho mal Harry?” spýta sa Lucius.

“Pre Merlina. Nechápem prečo dal James Harrymu meno po Harrym Chrabromilovi? Hrozne sa to mýli,” povzdychne si Lupin.

“Teraz to nie je podstatné,” zamračí sa Severus.

“Našiel ho v Regulusovej izbe na Grimmauldovom námestí spolu s elixírom a fotoalbumom, z ktorého sme mali tie fotky,” vzlykne Ron.

“Čože? Jasne som povedal, že tá izba je zakázaná a on si odtiaľ vezme ešte aj neznámy elixír a náhrdelník?!” zakričí Black.

“Ako to, že si tu?” spýta sa Ron.

“Dnes ráno keď ste odišli som zistil, že ministerstvo stiahlo všetky obvinenia a právoplatne som dostal titul Lorda Blacka. Podľa všetkého nejakým záhadným spôsobom získali Pettigrewa. Budem vyučovať v Bradaviciach Premieňanie a Remus Starostlivosť o zázračne tvory. Mecgonagalová sa rozhodla iba pre úlohu zástupkyne a riaditeľky Chrabromilskej fakulty,” rozhadzuje rukami Black.

“Aha. Tak nech vám to vyjde,” usmejem sa smutne.

“Jo,” povzdychne si Sírius.

“Musím zistiť, čo to mal Regulus za elixír,” začne Severus.

“Nikdy vás nenapadlo, že Harry Chrabromil a Harry Potter je jedna a tá istá osoba?” spýta sa odrazu Ron.

Prekvapene sa naňho pozrieme. Už neplače len sa mračí a pozerá z okna.

“Čože?” spýta sa prekvapene Severus.

“No. Chrabromil sa vo vašej dobe ukázal ako pätnásť ročný a podoba s Harrym je nezameniteľná. Na konci piateho roku zmizol bez jedinej stopy. Navyše určite bol Parselan. Nie je to až príliš náhod?” pozrie sa po nás.

“To nás nikdy nenapadlo. Ale je to viac než možné. Takže si myslíš, že ten elixír je nejaký elixír času a že sa vráti?” spýta sa Remus Lupin.

“Áno a podľa toho, že sa objavil vo vlaku, tak to znamená, že by sa mal vrátiť v deň kedy odišiel z vášho roku a preniesť sa na rovnaké miesto z akého odišiel,” odpovie Ron.

“Je to možné. Hovoríš, že máš Regulusov album?” spýta sa otec.

“Áno. Vzal som ho Harrymu, keď bol myšlienkami mimo. Prečo?” spýta sa.

“Viem, že Regulus ho používal ako denník. Na každú fotku niečo napísal, aby si to zapamätal. Prešli ste ho celý?” spýta sa zase otec.

“Nie. Donesiem ho,” usmeje sa a odíde.

Všetci sa na mňa otočia.

“Čo?” spýtam sa nechápavo.

“Čo máš s Ronom? Myslel som si, že sa nemôžete vystáť,” prižmúri oči Môj krstný.

“Ehm...chodíme spolu?” spýtam sa opatrne.

“To sa pýtaš?” pozdvihne obočie otec.

“Nie, oznamujem,” usmejem sa.

“Už som tu,” otvorí dvere Ron.

Profesorivyčarujú uprostred kupé stolík, na ktorý Ron položí album.

“Pôjdeme od začiatku. Fotky, ktoré nás zaujmú, prečítame,” usmeje sa Remus.

Ron

                    Už nejakú dobu listujeme až sa dostaneme tak, kde chýbali fotky.

“Tu sme skončili. Harry si tieto fotky vzal. Sú to aj tie, ktoré ste videli vy plus ešte asi jedna navyše,” vysvetlím chýbajúce fotky.

Prikývnu. Otočím na ďalšiu stránku. Sú na nej zase všetci Záškodníci.

“Toto si pamätám. Je to Október. V ten deň sme pri jazere učili Harryho zveromágiu,” usmeje sa Sírius.

Na fotke je šesť zvierat v kruhu okolo Harryho, ktorý sedí na zemi. Zoberiem ju do ruky a nahlas prečítam.

“Tichošľap, Námesačník, Polaris, Tieň, Karas, Paroháč a Killer.

Harry sa rýchlo učí. Podľa jeho ukážky mágie ho môžem s čistým srdcom začať učiť svoje čary…..”

“Čo to má byť?” spýtam sa.

“Mám pocit, že v tej dobe sa dali dohromady oficiálne, tak možno to,” pokrčí ramenami Remus.

Otočím stranu a tam sú ďalšie fotky. Na prvej fotke je Harry s veľkým čiernym drakom uprostred nejakej lúky. Vyzerá veľmi šťastne.

“To je lúka v Zakázanom lese, ale toho draka nepoznám. Navyše draci nie sú milé stvorenia,” zamračí sa Severus.

Zoberie fotku a zistíme, že je prehnutá napoly. K nej je prilepená podobná fotka, ale je na nej Regulus so zlatým veľkým hadom s krídlami.

“Harry konečne zvládol prvú časť Nekromancie. Je mi jasné, že sa nikdy nebude môcť stať plnohodnotným Nekromancerom, ale viem, že dokáže nazbierať dosť mágie na deviaty stupeň z desiatich. Veľmi ho milujem a viem, že spolu budeme navždy.”

“Čože?! Regulus nemohol byť Nekromancer!” zdesí sa Sírius.

“Vyzerá to tak, že bol a že sa to rozhodol naučiť aj Harryho. Ale prečo?” spýta sa Draco.

Otočím ďalej. Vytiahnem prvú fotku, na ktorej je len vysmiaty Harry na posteli.

“Tomu nikto neuverí! Je štrnásty január a viete, čo sa stalo? Harry mi oznámil tú najlepšiu novinu. Je to môj najšťastnejší deň v živote……”

“Dobre, ale čo je to za novinu? A prečo tak veľmi skočil?” spýtam sa nechápavo.

Lucius vytiahne fotku pod touto. Harry sedí v náručí Regulusa pod jedným stromom, ale už sa moc nesmeje. Skôr je to smutný úsmev. Ostatní Záškodníci sú okolo.

“Dnes to bol neškodný deň. Ale musím dávať na Harryho veľký pozor. V tomto stave nemôže nič moc robiť. Zvlášť keď je to veľmi nebezpečné. Mám o neho strach. Tak ako som si včera myslel, že som šťastný, tak dnes mám oňho väčší strach ako o hocičo iné. To nehovorím o tom, že keď sa to niekto dozvie, tak putujeme rovno do Azkabanu. A priznajme si, že by to bol veľmi dlhý život. Našťastie to všetko skončí zo školským rokom a potom sa uvidí. Ale aj Harry začal mať strach a už sa toľko nesmeje…..”

“Čože?!! To snáď nie je pravda! Čo zas spravili?” skríkne Sírius.

“Upokoj sa. Určite to má niečo spoločné s Nekromanciou,” chytí ho Severus.

Listujem ďalej. Na ďalšej strane je fotka…… čoho to?

“Ehm….čo je toto?” spýtam sa.

“Vyzerá to ako Muklovská fotka ultrazvuku,” odpovie zamračene Severus.

“Ul-čoto?” pozriem sa naňho.

Ani neviem kedy som ho začal oslovovať menom.

“Je to fotka dieťaťa, keď je ešte v matkinom brušku. Muklovia používajú tento systém,” odpovie.

“Aha. Ale prečo je tu?” spýta sa nechápavo Sírius.

Remus vezme fotku.

“Dnes je prvý máj a Harry ma vytiahol do muklovského sveta. Hovoril som, že to nie je dobrý nápad. Mám o Harryho strach, ale on si nedal povedať. Niekedy mi príde, že jeho meno ho vystihuje viac ako jeho koľaj. No zatiahol ma do nejakej muklovskej nemocnice. Najprv som dostal strach, že sa mu niečo stalo, z jeho stavom chodíme len sem, lebo v čarodejníckej spoločnosti by to bol poprask, ale keď som sa dozvedel načo ma sem vzal, nemohol som byť šťastnejší. Vzal ma na ultrazvuk nášho malého. Videl som na ňom, aký je šťastný a ako sa na nášho syna teší…..”

Valíme na fotku oči. Započujem buchnutie. Pozriem sa na Síriusa, ktorý sa rozhodol vytrieť podlahu. Severus ho prebral.

“On…. Harry bol, teda je, tehotný….. Regulus mu urobil dieťa,” pletie piate cez deviate.

“Skôr ma zaujíma, ako to, že sme si to nikdy nevšimli,” zamračí sa Lucius.

“Všimli sme si, že Harry posledné mesiace začal viac jesť a priberať, ale Regulus naňho bol vážne opatrný. Nevšimli ste si, že keď do Harryho niekto čo i len vrazil, tak bolo šťastie keď skončil so zlomenou rukou? Alebo, že v máji, podľa všetkého to bol mesiac pred pôrodom, Regulus nedovolil už ani nám sa k nemu moc približovať? Vymýšľal si samé hovadiny a tým sme sa aj odcudzili,” usmeje sa smutne Remus.

“A to bol len tehotný,” usmeje sa nežne Lucius.

“Keby Harry nezmizol, tak by som sa vsadil, že by Regulus bol skvelý otec napriek svojmu nízkemu veku,” usmeje sa Draco.

“Ale čo sa stalo?” spýta sa smutne Sírius.

Pozriem sa na fotku, ktorá vykukuje z pod jednej z ďalších fotiek. Vyberiem ju. Je na nej zásnuby prste. Otočím ju a prečítam.

“Požiadal som Harryho o ruku. S radosťou súhlasil, ale svadby sme sa už nedočkali. Je deň pred koncom školy a zajtra sme mali mať svadbu. No v noci bez stopy zmizol aj s mojimi nenarodenými deťmi. Mám oňho strach. Už týždeň prenášal, čo nebolo dobré. Navyše prestal nášho syna cítiť. Mal strach, že by mohol byť mŕtvy, ale ja si to nemyslím. Ale teraz zmizol a zostal po ňom len vzkaz v Parselčine, ktorý rozhodne nepísal on……”

Pozriem sa po ostatných. Otočím na ďalšiu stranu a zistím, že to je koniec. Len je tam fotka Harryho ako sa usmieva, sedí pod stromom so značne veľkým bruškom a máva do kamery. Oči mu žiaria šťastím. Zoberiem ju a prečítam.

“Verím, že všetci žijú. Toľko som dúfal, že budú Parselania rovnako ako ja s Harrym.”

“Regulus bol Parselan?!” zahučia všetci.

“Tu to tak stojí,” zamračím sa.

Za ňou je priložený nejaký list. Vezmem ho a prečítam. Teda, pokúsim sa o to.

“Hm….Je to v Parselčine,” zamračím sa.

“Veď to tam písal,” uškrnie sa Draco.

“Mali by ste ísť. Už vystupujeme,” poukáže Lucius.

Odídeme s Dracom do svojho kupé.