III. Harry sa našiel

III.

Draco

                   Už celkom unavený a hladný sa postavím oproti Shikamarovi. Len nech mi ukáže svoju moc. Pozriem sa mu do oči.

“Môžete začať,” ozve sa Tsunade.

Shikamaru urobí nejakú svoju pečať a ja sa nemôžem pohnúť.

“Hm…… žeby sme našli niečo, čo vás udrží?” usmeje sa.

“Pekná technika. Tiene. To by si proti Harrymu nemal šancu. Ovláda Temnotu. Najsilnejší sme, keď sme všetci spolu. Každý bráni ostatných proti niečomu inému. Z tohto sa nedostanem. Teda ak tu nechceme takto stáť, než ti dojde čakra,” prikývnem.

Shikamaru ma pustí a vrátime sa späť.

“Tak posledný ide Naruto,” usmeje sa Tsunade.

“To nebude treba,” ozve sa Ron.

“Ako to myslíš?” zamračím sa a ostatní sa zarazia.

“Pozri sa naňho,” pokynie.

Urobím tak a zamračím sa ešte viac. Vypustím viac mágie, aby som lepšie zachytil, čo mi Ron ukazuje.

“Ron má pravdu. Keby s ním má bojovať Ron tak to nepôjde. Naruto má totiž vodnú podstatu po matke a veternú po otcovi. Tento boj by trval do nekonečna. Zároveň má ale hlboko vo vnútri skrytú ohnivú podstatu, ktorá mu nepatrí a vzpiera sa. Keby bol čisto vodná podstata, tak by to problém nebol, ale keďže má v sebe aj veternú podstatu, tak tá poháňa ohnivú. Ak sa dostane na okraj svojich síl, čo by sa pri našom boji stalo, tak ho ohnivá podstata ovládne. Jeho sílu poznáme. Bojovať s ním ale nesmieme pokiaľ sa nenaučí ovládať svoje podstaty a zároveň tú cudziu,” odpoviem.

Všetci sa tvária vystrašene.

“Čo je?” spýtam sa.

“Ako viete, že to nie je Narutová podstata?” spýta sa Tsunade.

“Prosím vás. Ten démon v ňom je nešťastný a skučí ako zranené zviera. Divím sa, že ho nevnímaš. Už by ťa z neho bolela hlava. My ho môžeme vnímať na vysokej frekvencii našej mágie. Ak budeš chcieť, tak sa s ním porozprávame. Ty toho zrejme nie si schopný a on sa tam hrozne nudí,” zasmejem sa.

V tom sa ozve Ronov žalúdok.

“Ach. Prosím vás nechajme to na inokedy. Potrebovali by sme sa najesť. Od rána sme nejedli a k tomu veľa bojovali,” povzdychne si Ron.

To ma rozosmeje ešte viac.

“Naruto. Vezmeš ich k sebe? Aspoň dnes na noc. Zajtra niečo vymyslíme. Všetci sa stretneme tu o desiatej a Shikamaru zober otca. Inak, nie ste zranení? Ani som sa vás nespýtala a to vidím ako vyzeráte,” spýta sa Tsunade.

“Sme v poriadku. Máme so sebou pár elixírov. My si poradíme,” prikývneme.

Rozlúčime sa a ideme preč s Narutom.

Harry

                Zobudím sa a uvidím biely strop. Kde to som? Všetko ma bolí.

“Tak už si sa prebral?” ozve sa neznámy hlas.

Pozriem sa na osobu, ktorá stojí pri dverách.

“Kto si? Kde to som?” spýtam sa.

“Gaara. Kazekage tejto vesnice, ktorá sa volá Suna,” odpovie.

“Čože?” spýtam sa.

Nejak stále netuším kde som.

“Je to ninga vesnica, ale ty asi ninga nebudeš. Tvoja čakra sa od našej líši,” pousmeje sa.

Takže ninga? Tí fakt existujú? Ale čomu sa divím? Za posledné roky som si už mohol zvyknúť. No a keď sme prešli oblúkom, tak je možné, že sme v úplne inom svete.

“Som Harry. A som kúzelník. Mám pocit, že nie som z tohto sveta. Totiž u nás som v zápale boja spadol podľa všetkého do portálu a už si nič nepamätám,” pokrčím ramenami.

“Našli ťa stráže pred bránou. Keďže si kúzelník, čo dokážeš?” spýta sa.

“Neviem, či ste priatelia, alebo nepriatelia. Prečo by som ti mal hovoriť, aké schopnosti mám?” pozdvihnem obočie.

“Prečo si tak opatrný? Keby sme ťa chceli zabiť, už si mŕtvy,” uškrnie sa červenovlások.

“Máš pravdu. Prepáč, ale celý život ma niekto chce zabiť, tak som opatrný,” pokrčím ramenami.

“Tak to sme na tom podobne,” uškrnie sa.

“Keď sme ťa našli, bol si dosť zranený. Týždeň a pol si ležal v kóme. Teraz si už v relatívnom poriadku. Ak sa cítiš lepšie, tak môžeš vstať,” usmeje sa.

Prikývnem a opatrne vyleziem z postele. Odíde z izby, aby som sa mohol obliecť. Moje veci boli zničené, tak mi dali nejaké čierne obtiahnuté nohavice a tričko s krátkym rukávom zelenej farby. Na stole uvidím nožnice, tak tie nohavice skrátim na kraťasy do pol stehien. Už ma nebaví nosiť stále dlhé nohavice!. Všetky veci, ktoré som pri sebe mal som našiel na jednom stolíku pod oknom. Zoberiem si ich a pozriem sa von oknom. Samy piesok. To si teda užijem. Síce ovládam zem, ale aj tak mám piesku plné zuby. Uškrniem sa a vyjdem von. Pred dverami ma čaká ten Gaara.

“Vidím, že si si to aj tak urobil po svojom, Harry,” uškrnie sa.

“Ako inak,” otočím sa k odchodu.

Ani si neviete predstaviť ako ma štve, že je vyšší než ja! Každý je vyšší než ja! Povzdychnem si.

“Ako to tu vlastne chodí?” spýtam sa.

“Celkom bežne. Ningovia sú rozdelený do tímov, ktoré sa skladajú vždy zo štyroch. Moc ningov tu nemáme,” odpovie.

Chvíľu je opäť ticho.

“Dnes musím odísť do Konohy. Návštevu som mal naplánovanú už dlho. Chcem ísť pozrieť svojich priateľov. Idú so mnou len moji súrodenci. Ak chceš, tak poď s nami,” usmeje sa.

“Je tam niečo iné než piesok?” spýtam sa nádejne.

“Sú tam lesy,” prikývne.

“IDEM!” vykríknem hneď.

“Fajn. Ale my sa pohybujeme rýchlo,” uškrnie sa a zároveň mi to predvedie.

Prižmúrim oči a potom sa usmejem.

“Máš nejakú metlu?” spýtam sa.

Pozdvihne obočie, ale použije piesok a donesie mi nejakú starú metlu. Takže ovláda zem. Bohužiaľ sú jeho schopnosti na veľmi nízkej úrovni.

“To chceš zametať púšť?” ozve sa za mnou smiech.

Otočím sa.

“To je moja staršia sestra Temari a ten za ňou je môj brat Kankuro,” predstaví mi ich Gaara.

Uškrniem sa.

“Nie. Ale keďže zatiaľ neviem behať ako vy, tak je tu možnosť, že by som sa do tej Konohy preniesol, lenže netuším kde je a ani ako vyzerá, takže to padá. Čiže mi zostáva len jedno a to letieť,” odpoviem a ruku nastavím nad metlu, ktorá sa vznesie do vzduchu a zmení sa na najnovší model metly z môjho sveta.

“Tak,” usmejem sa.

Aspoň, že tu funguje mágia. Tí traja sa na mňa pozerajú ako na blbca.

“Čo je? Ideme nie? Ktorým smerom je Konoha?” spýtam sa.

Iba ukážu jedným smerom a pohybovačne sa na mňa pozrú. Nasadnem na metlu a vzlietnem. Oni tomu stále nemôžu uveriť.

“Tak čo? Ak si nepohnete, tak tam budem možno do dvoch hodín a sám,” pozdvihnem obočie.

“Ako to, že lietaš?” spýta sa Temari neschopná ničoho iného.

“Mágia,” pousmejem sa.

Už to radšej neriešia a rýchlo sa pripravia na cestu. O chvíľu už bežia púšťou a ja dávam pozor z oblohy. Samozrejme, ešte som sa mohol premeniť na Baziliska, ale z toľkého plazenia by mi bolo zle a keby som sa premenil na draka, tak by som asi obyvateľov Konohy vystrašil. Keď prídeme na okraj lesa, tak sa stmieva. Pristanem.

“Dnes sa tu utáborime. Zajtra na obed by sme mali byť v Konohe,” rozkáže Gaara.

“Všimol som si, že ovládaš zem, ale tvoja moc je slabá. Ovládaš len jednu časť. Pozri,” pomyslím na silu zeme a o chvíľu nás kryjú stromy pred nepriateľmi.

“Nikdy to nebudeš vedieť do veľkej miery, ale aspoň trochu ťa môžem naučiť ovládať zvyšok zemského elementu. Tu nás nikto neuvidí a ani nezapočuje. Takže sa pokojne môžeme vyspať. A zajtra ráno vás do Konohy odnesiem. Už ma tá metla omrzela,” zmenším metlu a schovám ju do vrecka.

Ľahnem si a je mi všetko jedno. Som unavený. Predsa len, ešte nie som úplne zdravý. Nevnímam rozhovor troch postáv a pokojne spím.

                  Ráno ma zobudí Gaara. Otvorím oči a pozriem sa naňho. Už sú pripravený na odchod.

“Konečne si hore šípkova Ruženka. Už som si myslel, že ťa bude treba zobudiť bozkom,” uškrnie sa Gaara.

Sčervenám a postavím sa.

“Musíme ísť,” chcú vyraziť.

“Počkajte. Veď som predsa povedal, že vás odnesiem. Už som z tej metly unavený,” pretočím oči.

“A ako to chceš urobiť,” spýta sa skepticky Kankuro.

Uškrniem sa a premením sa na veľkého draka. Skloním sa k ním.

‘Nasadať,’ pošlem im myšlienku.

Pozerajú sa na mňa dosť divne, ale nakoniec si na mňa vysadnú. Rozletím sa smerom, ktorým by mala byť Konoha. Cestou uvidím medzi stromami nejakých ľudí. Vyšlem na nich tiché kúzlo, ktoré mi odhalí ich mená a cieľ ich cesty. Zistím, že sa volajú Itachi Uchiha, nejaká ryba menom Kisame a krasotinka, teda samozrejme je to chlap, menom Deidara. Ich cieľom je získať nejakého líščieho démona. Našťastie ma nevideli a tak zvýšim rýchlosť. O chvíľu preletím nad veľkou vesnicou, takmer mestom. Zarevem a pristanem na veľkom kuse lúky, kde je pár ningov. Tí traja zo mňa zoskočia a ja sa premením. Hneď mám plnú náruč dvoch chlapcov. Draco a Ron. Čo oni tu robia?!

“Harry!” nechcú ma pustiť.

“Ron, Draco! Čo vy tu robíte?” pozriem sa na nich.

“Keď si spadol cez oblúk, tak nás mágia ťahala za tebou a tak sme skončili tu. Ani si nevieš predstaviť aký sme o teba mali strach. Nemohli sme ťa nikde nájsť,” objímajú ma pevne.

“Bol som v Sune. Dosť ďaleko od tadiaľto….. Mohli by ste ma pustiť? Nemôžem dýchať,” spýtam sa po chvíli.

Hneď ma pustia a ja sa nadýchnem. Pozriem sa okolo. Je tu nejak moc ľudí.

“Musíte mi všetko vysvetliť. Z kómy som sa prebral iba včera,” pousmejem sa.

“Prepáč, že sme ťa nechali ísť samého,” pritiahne si ma k sebe Draco.

“To je v poriadku. Vojna je vojna. Tej sa neurčujú pravidlá,” usmejem sa a objímem ho.

“Ale si náš malý braček. Musíme ťa chrániť. Aj keď si z nás najmocnejší, stále si naša rodina,” usmeje sa Ron.

“Nájdeme cestu domov. Spať za Síriusom a aj ostatnými,” pousmejem sa.

“Iste. DIABOLSKÉ TRIO SA NIKDY NEVZDÁVA!” chytíme sa do kruhu za ruky a skríkneme.

Ruky sa nám rozžiarili a o chvíľu bolo zase všetko v normálne. Keď sme sa prestali rozprávať s Hermionou, tak sme zlaté trio premenovali na diabolské. Pozriem sa na ostatných.