III. Aj ja teba......

III.

Remus

                ‘Čo to bolo? Čo má toto všetko znamenať?’ zavrčím naňho v mysli.

‘A čo ja viem? Neviem prečo som sa premenil a vlk ma poslúcha. Možno to….’

‘To nemyslím,’ preruším ho.

‘Aha,’ povzdychne si úľavou a ľahne si na trávu.

‘Čo malo znamenať to so Severusom? Možno je to tvoj druh, ale tebe je stále len pätnásť. Aj keď si vo vlčej podobe, tak ťa láskavo prosím, neponúkaj sa mu ako nejaká….. Veď vieš čo. Máš jediné šťastie, že to tvoje zaskučanie nepochopil. A tiež, že nie je vlkolak. Inak by si už dávno bol pod ním. Za Splnu s nami už nikam nepôjde,’ zavrčím a ľahnem si pri neho.

‘Čože?! Nie Rem! To mi nemôžeš urobiť. Chcem s ním byť. Aspoň chvíľu počas Splnu,’ zaskučí a hlavu si prikryje labami.

‘Prečo si ho vlastne zaviedol k hradu a potom zdrhol? Takto chceš byť s ním? Keď sa ho zbavíš len čo ti začne liezť na nervy?’ spýtam sa radšej.

‘Čože? Ja som sa ho nezbavil! Bol unavený. Videl som to na ňom. A zajtra učí. Nerozumie mi tak som mu nechcel vysvetľovať, aby išiel do hradu. Bolo lepšie, keď si myslel niečo iné. Zajtra mu to vysvetlím, ak ho zastihnem. Možno si s ním dám trest,’ uškrnie sa vlčím úsmevom.

‘Ty si s ním dáš trest,’ konštatujem.

‘Áno ja. Určite nebude tak ťažké nechať vybuchnúť kotlík. A teraz dobrú. Som unavený,’ zívne a zaspí.

Prekvapene sa naňho pozerám. Tak toto sa mi ešte nestalo. U žiadneho vlkolaka. Vlkolak predsa za Splnu nespí. Povzdychnem si. Pôjdem sa prebehnúť, len tu po blízku. Nenechám ho tu bez dozoru. A to som si myslel, že sa budeme zase hrať ako pri každom splne. Toto musím tiež spomenúť Severusovi.

                    Keď sa vrátim na miesto, mne som nechal Harryho spať, tak ho nikde nenájdem. Začnem panikáriť a po chvíli začnem zachytávať jeho pach. Rozbehnem sa po ňom. Prídem až k okraju lesa pri Čierne jazero. Na jeho brehu leží Harry. Pomaly k nemu prídem. Prečo odišiel sem?

Harry

                  Zobudím sa chvíľu po tom, čo Remus odíde do lesa. Vážne sa mi nechcelo spať, teda áno som unavený, ale než zaspím, tak ma môj vlk nabáda, aby som niečo skúsil. Rozbehnem sa teda k Čiernemu jazeru. Ak vyjde to, o čo sa pokúsim, tak si môžem ísť zaplávať. Ešte nie je taká zima. Pribehnem k brehu a labami sa postavím do vody. Mesiac krásne osvetľuje celú hladinu jazera. Zavriem oči a predstavím si sám seba v ľudskej podobe. Oči zas otvorím a pozriem sa na svoje ruky. Páni. Ja som vážne človek. Môžem sa premeniť na človeka aj počas Splnu!!! To je super. No hej. Mám síce vlčie uši a chvost, ale som človek!

‘Dávaj si ale pozor. Dnes v noci by o tom nikto nemal vedieť. Ešte o sebe poriadne nevieš ani ty sám,’ ozve sa mi v hlave.

Zľaknem sa.

‘Kto si?’ zamračím sa.

‘Ja som ty a ty si ja. Som tvoj vlk. Do nehody v učebni elixírov si mi nedokázal porozumieť. Bránil si sa premene a tým mi ubližoval. Ten elixír alebo čo to bolo, mi umožnil sa s tebou prepojiť a ty si ma prijal. Už nikdy nebudeš ten neskrotný. Teraz vládneš nad svojou mysľou, telom a zároveň aj nad tým mojím. Môžeš sa premeniť hocikedy, hocikde. Jedine pri splne, keď sa premeníš na človeka, budeš mať vlčie oči, uši a chvost. Samozrejme sa ti tieto tri časti zo mňa budú objavovať aj keď budeš mať strach alebo zlosť a nebudeš sa chcieť premeniť celý. Niekedy sa ti môžu objaviť aj počas spánku, keď nebudeš ovládať svoje telo. Nikdy nikto vlkolakov nepochopil. Až teraz ty. Si úplne prvý a vďaka tebe teraz môžu byť taký aj iný ak budú chcieť. Tým, že si si ma podmanil, získavaš aj schopnosti vlkolakov, o ktorých sa obyčajným čarodejom a vlkolakom ani nesnívalo. Ty si náš pán. Si kráľ vlkolakov. Tento titul ti zostane aj po smrti. Prvý Vlkolačí kráľ,’ začne mi vysvetľovať.

Zostanem sa v šoku pozerať na obzor. Potom zmučene zastonám.

‘Si robíš srandu. Mám zabiť Voldemorta a teraz mi na plecia hodíš ešte kraľovanie. Zabite ma. A ako si myslel to, že aj iný môžu byť krotký ak budú chcieť?’ spýtam sa zaujato nakoniec.

‘Tým, že sa pridajú do tvojej svorky. Aj keby si vymyslel elixír, ktorý by im umožnil to čo tebe a mne, tak by to nebolo rovnaké. Vždy by boli nebezpečný. VŽDY. Ty si a budeš jediný svojho druhu. Pokiaľ nebudeš mať potomkov. Ty budú rovnaký ako ty. U teba sa to bude dediť na každého tvojho potomka mužského pohlavia. Vždy vás bude potreba na zachovanie rovnováhy, ktorá dodnes vo Svete chýbala. Tebou sa začína nová éra,’ povie takmer posvätne.

‘Ehm… je ti ale jasné, že môj druh je muž a ja otehotnieť nemôžem?’ spýtam sa skepticky.

‘A to povedal kto? Severus je majster elixírov. Navyše lektvar, ktorý umožní mužom otehotnieť vymyslel už Salazar Slizolin. Bohužiaľ je ešte stále ukrytý a napísaný v haďom jazyku. Ak by si ho uvaril, tak môžeš mať deti. A možno, že Nevil ti to umožní pri ďalšom výbuchu,’ rozosmeje sa ba celé kolo.

Uškrniem sa. To sú celkom dobré správy. Vlka už nevnímam a skočím do vody. Plávam len chvíľu. Nakoniec sa premením na vlka a vyleziem z vody. Onedlho príde Remus. Otočím naňho hlavu.

‘Ahoj,’ usmejem sa.

‘Ahoj, šteňa. Nemáš náhodou spať?’ zavrčí.

‘Prepáč?’ spýtam sa nevinne.

Len zavrčí a ľahne si pri mňa. Usmejem sa vlčím úsmevom a o chvíľu vážne zaspím.

                         Ráno sa zobudím až keď ma po srsti niekto pohladí. Trhnem sebou a obrátim sa na brucho. Všimnem si, že pri mne stojí Remus aj so Severusom. Pozerajú sa na mňa ako na zjavenie. Už zase? Čo som spravil teraz? Postavím sa na svoje štyri laby. Pozriem sa na svoj odraz v jazere. Až teraz mi došlo, že je deň a ja som stále vlkom. A jéjej.

“Harry? Prečo si sa nepremenil tak ako ja?” spýta sa ticho Remus.

“Harry?” pozriem sa na Severusa.Sklopím uši a premením sa. Pozriem sa zase na odraz. Vydýchnem. Žiadne časti z vlka.

“Ako to, že sa premieňaš ako sa ti zachce? Včera v noci a aj dnes ráno,” zavrčí Remus.

“Mne to skôr príde ako nejaký druh animágie. Mali by sme ten elixír preskúmať, čo najskôr. Si v pohode? Remus mi povedal o tvojom nočnom “stave”,” spýta sa Severus.

Ešte, že tu nikto nie je. Predsa je len pol siedmej.

“Čo bolo divné na mojom stave? To, že som spal? Zachoval som si celú svoju myseľ a ovládal telo. Navyše rozhovor s vlkom nie je práve jednoduchý,” pokrčím ramenami.

Nič na to nepovedia. Otočia sa a zamierime do hradu. Remus sa išiel dospať do komnát, ktoré mu profesor Brumbál dal, Severus išiel do podzemia a ja do Chrabromilskej klubovne. V izbách piateho ročníka ešte všetci spali, tak som rýchlo urobil hygienu a obliekol sa. Nechcelo sa mi čakať na Hermionu s Ronom, tak som išiel do Veľkej siene na raňajky sám. Severus tam nebol, ale uvidím ho hneď na prvých dvoch hodinách. Páni. Nikdy som si nemyslel, že sa budem tešiť na elixíry a ktorú ešte v pondelok hneď ráno. O chvíľu neskôr príde do siene aj Hermiona s Ronom a Giny. Sadnú si oproti mne a Giny pri mňa. Chce mi dať pusu, ale postavím sa a zle sa na ňu pozriem.

“Toto už nikdy nerob! Nie som žiadna tvoja hračka,” zavrčím a odídem na hodinu aj keď je to ešte skoro.

Mne to vyhovuje. Aspoň nás so Severusom nebude nikto rušiť. Stále mi nie je jasné, ako sa ráno dozvedel, že som sa nepremenil. Ignorujem vyjavené, šokovane a neveriace pohľady. Na tvári sa mi objaví malý úsmev keď si spomeniem na včerajšiu noc. Zasnene sa dostanem až do žalárov. Zaklopem na dvere od učebne elixírov. O chvíľu sa rozrazia dvere a v nich stojí Sev.

“Ahoj,” usmejem sa naňho sladko.

Zo svojou nepreniknuteľnou maskou mi iba ukáže, že mám ísť dnu. Zavrie za nami a zamkne. Hodina ma začať až o pätnásť minút. Hodím si tašku na svoju lavicu a prejdem k jeho katedre. Otočím sa k nemu a vysadnem si na katedru. Pozdvihne obočie a pomaly začne kráčať ku mne.

“Čo tu robíš tak skoro. Myslel som si, že zas budeš meškať,” uškrnie sa.

“Chcel som byť chvíľu s tebou a možno si dohodnúť školný trest. Nechcem aby ten si ten včerajšok považoval iba za nejakú hru. Nevadil si mi a nerád som ťa opúšťal, ale ty si nerozumel čo hovorím a cítil som, že si unavený. Nemohol si celú noc behať po lese, nie to ešte tam spať. To čo si mi včera povedal….. Myslel si to vážne?” pozriem sa mu nádejne do očí.

“To, že ťa milujem? Nikdy som nič nemyslel vážnejšie. Milujem ťa,” povzdychne si a pozrie sa mi hlbšie do oči.

Vydýchnem. Má tak krásne oči. Úplne sa topím v tých čiernych studniach.

“Aj ja teba milujem,” započujem sa hovoriť.

Keď si uvedomím, čo som vlastne povedal, sčervenám a skloním hlavu. On ma však chytí pod bradou a donúti ma pozrieť sa mu do oči. Pomaly sa ku mne začne skláňať, dokiaľ nezacítim jeho pery na mojich. Zavriem oči a vydýchnem. Chytím ho okolo krku. Jeho ruky zacítim na svojich bokoch. Pootvorím pery a on to hneď využije, aby sa dostal do mojich úst jazykom. Zavzdychám. Je to tak úžasné. Zrazu zazvoní a my sa od seba odtrhneme. Prekliaty zvonček.

“Dnes večer máš trest. O siedmej u mňa,” povie mi keď odstráni všetky náznaky toho čo sme pred chvíľou robili.

“A dôvod,” uškrniem sa.

“Neprimerané správanie k učiteľovi,” uškrnie sa a keď si sadnem do lavice otvorí dvere.

Dnu sa nahrnú všetci piataci zo Slizolinu a Chrabromilu. Hermiona s Ronom si sadnú pri mňa.

“Čo malo znamenať to na raňajkách a prečo si tu bol ešte pred hodinou?” spýta sa hneď Hermiona.

Tá aby niečo nevedela. Odfrknem si v duchu.

“Snape má chytil na chodbe. Mám školský trest,” prevrátim oči.

“Chudáčik. Ale vieš, že to našej fakulte nepomáha. Načo si zase myslel?” ako inak Hermiona.

“Nerieš to, Mia,” poviem jej ticho.

“Ľutujem ťa kamarát,” pobúcha ma po pleci Ron.

Iba pokrčím ramenami. Nebaví ma predstierať táto hra a klamať im, ale viem, že to nezoberú dobre. Sev začne hovoriť čo máme robiť, ale ja ho zase nepočúvam, lebo som myšlienkami pri Hermione s Ronom. Takže nie je divu, keď mi môj kotlík nevybuchol, len vďaka zásahu Severusa.

“Potter! Neschopný idiot. Školský trest po zvyšok týždňa!” Severus to hrá veľmi dobre.

Takmer som si myslel, že to myslí vážne. No stačil mi pohľad do jeho oči, v ktorých sa odráža láska a trochu sa uvoľním.

“Áno, pane,” skloním hlavu.

Pousmejem sa. Konečne. Môžem s ním byť po zvyšok týždňa. Dvojhodinovka skončí skôr ako som si myslel. Bolo mi to trochu ľúto. Ale zase spolu máme hodinu v stredu. Už sa teším. Na chodbe ma zastavia Ron s Hermionou.

“Čo znamenalo to na raňajkách? Veď predsa vieš, že ťa Giny miluje a ty miluješ ju,” založí si ruky na hrudi Ron.