III.

III.

Zafír

          Akurát sa prechádzam dedinou, keď ku mne priletí sova. Je biela ako sneh. Vezmem si od nej list a už len tých pár slov ma veľmi poteší.

/ Chcem prísť na noc. Chýbaš mi.

Korál. /

Usmejem sa. Môj milovaný. Otočím sa a zamierim k pár kentaurom, ktorí sedia pri ohni.

“Firenze, pôjdeš pre Korála. Chce prísť a nedovolím mu ísť lesom samému,” oslovím jedného z nich.

“Bude mi cťou Zafír,” pokloní sa a odíde.

Zaujmem svoje miesto pri ohni a čakám, než mi dovedie moju lásku.

Harry

             Keď prídeme k dedine, tak ma Firenze zavedie až k ohňu v jej strede. Zafír hneď ako ma uvidí sa postaví a príde ku mne. Pritiahne si ma k bozku. Neprotestujem. Nič iné som ani nečakal. Spolu sa rozlúčime s ostatnými a odídeme k nemu domov. Vlastne teraz je to už náš domov. Krásny domček. Vo vnútri ma zavedie do spálne, ak sa to tak dá nazvať. Na zemi je urobená veľká “posteľ” zo slamy a sena. Dve veľké drevené skrine sú v rohu miestnosti. Zafír príde ku mne a pomôže mi vyzliecť šaty. Pousmejem sa naňho. Dám si dole korunkua jediné čo si nechám je ten medailón. Prídem k Zafírovi a pobozkám ho.

“Korál. Pamätaj. Nemusíme to ešte robiť,” pohladí ma.

“Dobre. Predsa len spomienky a skutočnosť…..”

“Ja viem. Poď si ľahnúť,” pobozká ma a odvedie k “posteli”.

Ľahne si na jednu stranu a ja si ľahnem na druhú.

“Dobrú noc Korál.”

“Dobrú noc, Zafír.”

            Ráno príde skôr ako som dúfal. Je celkom pekné zobudiť sa pri niekom koho milujete. Zafír otvorí svoje modré oči.

“Dobré ráno,” usmejem sa.

“Lepšie už ani nemôže byť,” odpovie, dá mi pusu a postaví sa.

Taktiež sa postavím. Zafír sa zasmeje a príde ku mne.

“Čo sa smeješ?” spýtam sa zamračene.

“Vyzeráš roztomilo, keď ti vlasy stoja na všetky strany,” pohladí ma po vlasoch.

“Ty vyzeráš rovnako,” sčervenám.

“Poď,” chytí ma za ruku.

Vezme ma ku zrkadlu, pred ktoré ma postaví a do ruky vezme krásny vyrezávaný hrebeň. Začne mi česať vlasy. Zavriem oči. Je to tak príjemné. Keď sa mi dotkol chvosta, trochu som sebou trhol. Bol to len reflex. Pozrel som sa naňho.

“Pokoj. Učešem ti aj chvost…… Korál, sľub mi, že toto dovolíš len mne. Česanie chvosta je výsada, ktorá patrí len tvojmu manželovi. Nikto iný by sa ti chvosta nemal dotýkať. Preto nosíš dlhé šaty, aby zakryli hlavne tvoj chvost. Tak ako všetci uke-samci, ale tie tvoje sú oveľa honosné šiel a tiež dlhšie,” objíme ma.

“Ďakujem. Za všetko. Aspoň už viem, načo sú tie dlhé šaty. Nikdy nedovolím, aby sa mi niekto dotkol chvosta. To ti prisahám……”

“Verím ti. Nech sa stane čokoľvek, budem pri tebe,” pobozká ma na čelo a vráti sa k môjmu chvostu.

Vážne starostlivo mi ho učeše a zapletie do vrkoča. Pousmejem sa. Pobozkám ho a vezmem si od neho hrebeň. Teraz mu ja učešem vlasy a tiež chvost. Jemu ho ale nezapletiem. Odložím hrebeň a dostanem sladký bozk.

“Počkaj tu,” usmeje sa.

Prejde k jednej skrini, ktorú otvorí s vyberie z nej krásne biele diamantové šaty. Vráti sa ku mne a oblečie mi ich.

“Tieto šaty sú najlepšie ak ideš preč z dediny. Samé o sebe hovoria, že si manžel vodcu. Bielu farbu tu nesmie nosiť nikto iný okrem teba. Seme-sanci sa nikdy neobliekajú. Netreba ich chrániť tak ako Uke-samcov. Uke-samec je pre Seme-samca najvzácnejší na svete. Pokiaľ by ho nemal, tak by bol stále chladný a neprístupný. Jedine uke vie roztopiť srdce semeo. Nikdy ma neopúšťaj. Milujem ťa,” zašepká mi do vlasov.

“Nikdy ťa už neopustím. Milujem ťa. A ďakujem za tie šaty. Sú prekrásne,” objímem ho.

Vezmem si korunku, ktorá zmenila farbu drahokamu na diamant a dám si ju na hlavu. Potom aj so Zafírom odídeme z domu. Vonku sa už naháňajú mláďatá. Usmejem sa. Raz aj my budeme mať malé.

“Toto sú naše mláďatá. Väčšinou trávia čas na čistinke za dedinou, aby sa neplietli pod nohy a aj rodičia si mohli odpočinúť. Čistinka je chránená mágiou lesa. Nič im tam nehrozí,” vysvetlí mi Zafír.

“Aha. Ale všimol som si, že majú v sebe mágiu. Rovnako ako všetci kentauri, ale nevyužívajú ju. Prečo sa neučia ju používať? Dokázali by bojovať a aj sa lepšie brániť,” pozriem sa na Zafíra.

“To áno. My ale nemáme školy. Nemá ich to kto učiť. V minulosti, ešte za čias Zakladateľov, všetci kentauri študovali a učili sa mágiu v Bradaviciach. Ale po ich smrti sa pre nás časy zmenili. Predkovia sa nás snažili naučiť veľa, ale po generáciách sa kúzla zabúdali až zostali len tie základné a mágia živlov inak povedané mágia lesa, ktorá nám vždy pomáha,” prechádzame sa dedinkou.

“To je hrozné. Niečo sa s tým musí spraviť,” zamračím sa.

Ani trochu sa mi to nepáči. Mláďatá by mali mať možnosť sa učiť.

“Prečo kentauri nepoužívajú prútiky?” spýtam sa.

“Dokážeme mágiu usmerniť aj bez nich. A oveľa lepšie. Časom sa to naučíš aj ty. Nemal by to byť taký problém, keďže už bez prútika čarovať vieš,” usmeje sa na mňa.

“Porozprávam sa s riaditeľom. Toto nemôžeme nechať len tak! Možno by bolo dobre, keby si tam išiel aj ty ako vodca. Ale najprv sa s ním porozprávam ja. Dám ti vedieť ako to dopadlo,” pozriem sa mu do očí.

“Buď opatrný. Teraz poď. Musím ťa odviesť naspäť. Čoskoro sa Bradavice zobudia,” chytí ma za ruku a rozbehneme sa lesom.

Na konci lesa sa so mnou rozlúči bozkom a odíde naspäť do dediny. Ja sa premením späť a odídem do hradu. Na raňajkách je zatiaľ len málo žiakov a takmer žiadny učiteľ. Riaditeľ tu však je, tak sa rýchlo najem a idem za ním. O niečom sa rozpráva s Mecgonagalovou, ale keď ma uvidí hneď sa na mňa otočí.

“Dobre ráno, Harry,” usmeje sa.

“Dobré ráno profesor. Potreboval by som s vami hovoriť. Nevadilo by vám, keby som po raňajkách prišiel do vašej kancelárie?” spýtam sa a usmejem sa na Rema so Síriom, ktorí práve prišli.

“Myslím, že tam môžeme ísť aj hneď. Už som po raňajkách. Ospravedlňte nás prosím,” postaví sa Riaditeľ.

“Čo sa deje Harry?” spýta sa Sírius.

“Všetko je v poriadku Siri,” pousmejem sa a našťastie pochopí, že im o tom poviem v Komnate, kde sa stretneme keď skončím u riaditeľa.

Odídem s riaditeľom zo siene. Cestou stretneme Rona s Hermionou. Pozdravím ich, ale nezastavujem sa. V riaditeľni sa posadíme a ja sa pozriem na riaditeľa.

“Citrónový cukrík, alebo čaj?” spýta sa.

“Nie. Ďakujem. Radšej by som prešiel k veci,” povzdychnem si.

“Tak dobre. Čo sa deje,” usmeje sa na mňa.

“Ešte za čias Zakladateľov v Bradaviciach študovali aj kentauri z lesa. Po ich smrti však už nemohli na hrade študovať. Majú veľa mágie a bolo by dobré keby ju vedeli využiť. Možno by bolo dobré obnoviť zmluvu s kentaurami a nechať ich navštevovať školu. Keby ste sa s vodcom porozprávali, tak by ste možno prišli aj na to, kde by bolo vhodné ich nechať študovať. Vedeli by ste, do ktorej triedy patria. Navyše im nejde o vzdelanie, aby sa zamestnali. Oni len chcú vedieť poriadne čarovať, aby sa vedeli lepšie brániť a viac si vypomáhať kúzlami….”

“Harry. Odkiaľ toho vieš tak veľa o kentauroch?” spýta sa vážne.

“No ja……” zaseknem sa.

Toto som nedomyslel.

“Pán Potter má pravdu. Kentauri by mali opäť študovať v Bradaviciach,” ozve sa Múdry klobúk.

“Ty sa nikdy nepletieš do záležitostí kúzelníkov. Prečo tak zrazu?” otočí sa naňho Brumbál.

“Pretože má mladý Potter pravdu. Kentauri už dlho boli odstrkovaní na druhú koľaj. Zaslúžia si aspoň poznať kúzla. Navyše sú to strážci lesa a tým pádom by to pomohlo k dobrým vzťahom,” argumentuje klobúk.

“Dobre. Ale stále chcem vedieť odkiaľ toto vieš. A prečo si si istý tým, že to Kentauri príjmu?” pozrie sa na mňa Brumbál.

Povzdychnem si a premením sa.

“Preto, lebo som jedným z nich. Som manžel vodcu. Moje meno je Korál. O tomto okrem vás vedia len Rémus a Sírius. Prosím, nikomu o tomto zatiaľ nehovorte……..”

Ľahnem si oproti stolu na koberec a pozriem sa naňho.

“Dnes ráno sme sa o tom s mojim manželom rozprávali. Kentauri ovládajú mágiu lesa ale aj svoju vlastnú mágiu na veľmi vysokej úrovni. Lenže, aj keď ovládajú mágiu, tak nedokážu robiť konkrétne kúzla, pretože za tisíc rokov zabudli, aké kúzla sa používajú, to nehovorím o tom, že sa aj zmenili a elixíry vedia variť len v malom množstve. Práve preto by bolo prínosom aj pre nás kentaurov, keby sme opäť smeli študovať v Bradaviciach. Ja som však mohol predložiť len svoj návrh. Ak by ste súhlasili, môj manžel by do dnešného večera, alebo počas zajtrajšieho dňa osobne prišiel do školy,” začnem vysvetľovať.

“Dobre. Teraz si ma veľmi šokoval Harry. Toto som ani v najmenšom nečakal…… ale áno. V podstate to nie je zlý nápad. Možno je načase obnoviť tradíciu. Tak dobre. Pošli za mnou tvojho manžela a my už sa dohodneme. Dokážeš sa premeniť späť?” pousmeje sa.

“Áno,” prikývnem.

Premením sa a odídem k dverám. Pri nich sa ešte otočím.

“Prosím. Vážne o tom zatiaľ nehovorte. Aj tak sa to síce všetci dozvedia, keď príde môj manžel, ale bol by som rád keby ste to nehovorili.”

“Iste Harry. Šokujúce odhalenie,” žmurkne na mňa pobavene.

Pousmejem sa. Je fajn mať spojencov. Z riaditeľne idem priamo do komnaty. Ešte tam nikto nie je, tak si od komnaty vypýtam menší bazén a premením sa na kentaura. Vyzlečiem si diamantové šaty a vleziem do teplej vody. Potrebujem sa uvoľniť v tejto podobe. Cítim sa v nej z nejakého dôvodu lepšie. Keď som celý namočený vo vode, tak zavriem oči a relaxujem. Musím toho ešte veľa urobiť a navyše sa musím pripraviť na to, že o chvíľu bude každý vedieť moje tajomstvo. Započujem, že sa otvoria dvere a tak sa tam pozriem. Dnu vojdú Sírius a Rémus. Usmejem sa na nich.

“Ahoj.”

“Ahoj. Čo tu robíš v tejto podobe?” spýta sa Rémus.

“Potrebujem sa uvoľniť. V Bradaviciach budú opäť študovať kentauri, rovnako ako za čias Zakladateľov,” oznámim.

“Vážne? Tak to tu bude živo,” uškrnie sa Sírius.

“Čo ty tu vlastne ešte robíš?” spýtam sa ho.

“Rozhodol som sa, že tu zostanem. Riaditeľ to dovolil,” usmial sa na mňa.

“V tom prípade, nechcete sa pridať?” pozvem ich do svojho bazéna.

“Prečo nie,” prikývne Rémus a aj so Síriom sa vyzlečú a vlezú za mnou do vody.

“Hm….. Že ma to nikdy nenapadlo,” zavrie Sírius uvoľnene oči.

“Svätá pravda,” súhlasí Rem.

Ešte chvíľu si vychutnávam teplú vodu, keď si uvedomím, že musím ísť napísať ten list pre Zafíra. Povzdychnem si a začnem vychádzať z vody.

“Kam ideš?” spýta sa Sírius.

“Musím napísať list pre Zafíra,” pousmejem sa.

Vezmem si jeden z uterákov, ktoré sa tu zjavili a usuším si vlasy. Započujem, že niekto lezie von z vody.

“Počkaj. Pomôžem ti,” vezme mi Sírius z ruky uterák.

Nechám ho nech mi vysuší vlasy a telo. Keď sa však chce dotknúť môjho chvosta, odskočím.

“Nie,” pozriem sa naňho.

“Prepáč. Čo sa deje?” nechápe on a asi ani Rémus.

“Chvosta sa mi môže dotknúť len Zafír,” odpoviem.

“Niečo málo o kentauroch viem a chvosta sa ti môžu dotknúť aj rodičia. A ty si pre nás ako syn,” usmeje sa Rem.

“Vážne?..... Ale sľúbil som mu, že sa mi chvosta nikto nedotkne okrem neho. Nechcem ho sklamať,” sčervenám.

“Dobre. Poď. Utriem ti ešte vlasy. Kvape ti z nich voda,” prikývne chápavo Sírius.

Prikývnem a prídem k nemu. Nechám ho nech mi poriadne usuší vlasy. Keď tak urobí, tak sa vráti do vody a ja zatiaľ napíšem list pre Zafíra. Zavolám si Dobbyho, aby ten list poslal po Hedvige a potom si ľahnem pred krb. Je tu príjemné teplo. Od komnaty si vypýtam nejakú knihu a začítam sa do nej. Ani si nevšimnem, že Siri s Remom už vyliezli von a teraz sedia na gauči za mnou. O dve hodiny mi pomôžu obliecť šaty a keď sa premením, tak odídeme na obed.