III.

III.

Harry

                    Úlohy dokončíme až neskoro večer. Konečne. Už som ani nedúfal, že to dokončíme v tomto roku. Pozriem sa na unaveného Rona.

“Ideme spať kamoš?” zívne Ron.

“Áno. Len sa rozlúčim s Leom a prídem hore,” usmejem sa.

Keď už zmizne u nás v izbe, prídem k Leovi a sadnem si vedľa neho. Pohladím ho po hlave a krku.

“Musím ísť spať. Zajtra ráno sa uvidíme, áno? Zima ti tu nebude. Krb je začarovaný, aby horel celú noc, ak tu niekto je,” usmejem sa.

‘Dobre zlato. Budeš mi chýbať. Mám ešte otázku. Ako sa dokážeš premeniť na Gryphona?’

“Teraz keď som sa prvýkrát premenil, tak som zistil, že sa stačí sústrediť na podobu, ktorú chcem. Ty sa chceš premeniť, však? Raz to dokážeš. Aj keď by mi nevadilo, keby si sa nepremenil,” dám mu jemný bozk na zobák a sčervenám.

‘Rozhodol som sa, že Leo bude moje meno v podobe Gryphona a v mojej animágovskej podobe by si mi mohol vymyslieť meno ty,’ zamyslí sa.

Chvíľu rozmýšľam. Nie je to zlý nápad. Ak by navyše nikto, alebo aspoň skoro nikto, nevedel o jeho druhej podobe, o podobe človeka, tak by mohol chodiť do hodín ako Leo a niekam inam ako….. Hm….. Pozriem sa naňho. Aké meno?....... Ach, áno…. Je krásny, tajomný, ale aj nebezpečný…. Je ako koralový útes. Vyžaruje krásu a bezpečie, nikdy nevieš, čo sa v ňom skrýva, ale ak si nedáš pozor, dokáže zraniť….. To bude jeho meno!

‘Čo tak meno Koralix Gold. Dá sa to navyše aj pekne skrátiť na Kori,’ zasmejem sa v mysli, aby to meno náhodou niekto nezapočul.

‘Páči sa mi,’ prikývne.

“A teraz by si mohol vymyslieť prezývku ty mne,” zašeptám.

‘Spirit,’ zaznie hneď odpoveď.

“Prečo?” nechápem.

‘Pretože si presne to, čo vystihuje to meno. Prízrak, ktorý sa mi vkradol do srdca a si krásny ako anjel, ktorý spadol z neba,’ povie zamilovane.

Usmejem sa. Páči sa mi to. Objímem ho.

“Už idem. Dobrú noc,” zašeptám a odídem.

‘Dobrú noc, láska,’ započujem ešte.

Leo

                Sledujem Harryho ako ide do svojej izby. Povzdychnem si a ľahnem sa naspäť do hniezda. Vážne by som bol rád s ním. Povedal, že sa sústredil na premenu a predstavil si ako vyzerá. Možno by som to vďaka nášmu putu dokázal spraviť aj ja. Zdvihnem hlavu a zavriem oči. Sústreď sa…. Skúšam to snáď tri hodiny než sa mi to konečne podarí. Vydýchnem si. Takže, predsa len sa dokážem meniť. Opatrne sa postavím. Pár hodín som sledoval tých čarodejníkov, takže to nie je až taký problém. Navyše je ľahšie chodiť po dvoch ako po štyroch. Na stene visí zrkadlo, tak sa doňho pozriem. Na sebe nemám nič iné, okrem jednoduchých hnedých kraťasov. Vlasy mám zlatej farby a siahajú mi do pasu, oči mám stále červenej farby. Som dosť vysoký a postava vypracovaná, ako inak za tie roky, že? Pozriem sa na schody, ktoré vedú do Harryho izby. Vyjdem po nich hore. Čo som nečakal bolo niekoľko dverí. Povzdychnem si. Fajn, takže pôjdem po smeru mágie. Otvorím dvere, za ktorými cítim Harryho a vojdem dnu. Päť postelí zahalených baldachýnom. Už toho mám akurát dosť. Toto je nejaká skúška?! Zacítim jemný prúd mágie, tak sa vydám tým smerom. Odkryjem baldachýn a vydýchnem si, keď zistím, že je to Harryho posteľ. Sadnem si pri neho a on sa zamrví. Pomaly otvorí oči. Keď má zbadá, tak je hneď hore a rýchlo mu musím zakryť ústa, aby nevykríkol.

“Pokoj, maličký. To som len ja,” zašeptám a usmejem sa.

Zložím ruku z jeho úst.

“Leo,” vydýchne.

“Teraz už Koralix,” usmejem sa.

“Dokázal si to. Ale nemusel si ma tak vystrašiť. Skoro som vyskočil z kože. Nie je príjemné keď sa ti pri posteli objaví…. Niekto neznámy,” objíme ma.

Ľahnem si k nemu do postele a zatiahnem záves.

Harry

                    Dobre, že ma neporazí, keď sa pri mojej posteli objaví nejaký neznámy muž. Teda, je dosť mladý. Mám pocit akoby mal len osemnásť. Je krásny. Drží svoju ruku na mojich ústach, aby som nekričal.

“Pokoj, maličký. To som len ja,” zašepká a usmeje sa na mňa.

Vyvalím oči ešte viac. To je snáď sen. Ten najkrajší. Zloží ruku z mojich úst.

“Leo,” vydýchnem dojato.

“Teraz už Koralix,” usmeje sa.

Ignorujem ho. Stále som v šoku.

“Dokázal si to. Ale nemusel si ma tak vystrašiť. Skoro som vyskočil z kože. Nie je príjemné keď sa ti pri posteli objaví…. Niekto neznámy,” objímem ho a šťastne sa zasmejem.

Ľahne si ku mne a ja sa ho stále držím. Až teraz mi dôjde, že je skoro nahý. Celý sčervenám.

“Čo sa deje láska?” pohladí ma po tvári. “Ehm….L...Kori….nemáš skoro nič oblečené,” zašeptám.

Je mi tak trápne.

“A to vadí? Mal som za to, že keď sa dvaja ľudia milujú, tak do postele veci nenosia,” uškrnie sa provokatívne.

“T..to áno….väčšinou. Ale…..na niečo viac ešte nie som pripravený. Navyše……ešte nikdy som nebol v posteli….s nikým,” skloním hlavu.

“Pozri sa Harry. Nikdy ťa nebudem nútiť, aby si mal so mnou niečo viac ako budeš pripravený mať. Milujem ťa a nechcem ťa stratiť. Rozumieš? Nikdy nebudeš sám. Každý deň budeš cítiť moju lásku. Už som ti to raz povedal,” dá mi jemný bozk na pery.

Je to tak iné. Také jemné a plné lásky. Pritisnem sa k nemu a pobozkám ho viac, až nakoniec bozk prehĺbim. Je to niečo nové. Niečo nepoznané. Niečo…..úžasné. Chcem takto zostať navždy. Keď náš bozk skončí, ťažko dýcham. Páni. Opriem sa o Koriho. Ľahnem si naňho.

“Spinkaj zlatíčko,” pobozká ma do vlasov a lepšie sa uloží.

“Tiež ťa milujem,” zašeptám skôr než zaspím.

                    Ráno sa zobudím na hluk v izbe. Keď otvorím oči, tak sa pozriem do červených oči, Koriho. Takže to nebol sen. Vážne je tu. Usmejem sa.

“Dobre ráno,” pobozká ma.

Namiesto odpovede ho začnem hladne bozkávať. Bozky mi opláca a ja do toho začnem vzdychať. Ani si neuvedomím kde sme. Preberie ma, až keď sa odsunú závesy okolo mojej postele a izbou sa nesie štvore zalapanie po dychu. Rýchlo sa odtrhnem od Koriho, ktorý sa samoľúbo usmieva.

“Harry? Kto to je?” spýta sa Ron.

“Mysleli sme si, že máš Lea,” pozdvihne obočie Dean.

“Toto je Leo. Vlastne v tejto podobe sa volá Koralix Gold,” skloním hlavu.

“Ideš na raňajky?” spýta sa radšej Nevil do trápneho ticha.

“Dobehnem vás, len sa prezlečiem,” prikývnem.

“Čakám dole kamoš,” zakričí Ron keď vyjdu z izby.

Zastonam. To je ale trapas.

“Tiež by si ma mal počkať dole. Ale vo svojej pravej podobe. Nech o tebe študenti nevedia. A tu máš jedno moje tričko, ktoré mi je veľké,” usmejem sa na Koriho a podám mu jedno tričko, ktoré som si kúpil na spanie, takže je väčšie, ale je veľmi pekné a on v ňom vyzerá úžasne.

Tie kraťasy má dobre. Potom ale musíme ísť niečo kúpiť. Alebo poprosím Síriusa, či niečo nemá. Ak niekam pôjdeme, tak nemôže ísť takmer nahý. Aspoň v Zime určite nie.

“Dobre,” pobozká ma a už premenený odíde z izby.

Toto bude dlhý deň. Rýchlo sa oblečiem a zídem dole. Spoločenská miestnosť je ešte stále z polovice plná. Ticho sa prikradnem za Gryphona, ktorý leží pred krbom a skočím mu na chrbát. Leo sa zľakne, ale keď zachytí moju vôňu, tak sa upokojí a len na mňa otočí hlavu. Nemôžem sa nesmiať. Leo sa postaví a ja na ňom stále sedím. Chytím sa ho okolo krku, aby som nespadol.

‘Leo, daj ma dole,’ zaškemrám.

‘Nie. Raz si na mňa vyliezol, tak tam budeš,’ zasmeje sa.

‘Ale no tak,’ skúsim to ešte raz.

‘Až na raňajkách,’ povie nekompromisne a rozíde sa ku dverám.

Povzdychnem si, ale už sa nehádam. Hermiona s Ronom idú ticho za nami. Škoda, že nám nerozumeli, asi by sa dosť smiali. Cestou na raňajky potichu všetko povieme Hermione. Teda hlavne Ron. Nemohol si odpustiť to ranné divadlo, ktorého sa chalanom dostalo v našej spálni. Pretočím oči a celý čas sa snažím nečervenať. To sa mi moc nedarí.

                      Po raňajkách máme dvojhodinovku Obrany. Tento rok ju zase učí Remus. Som šťastný. Aspoň sa niečo naučíme. Navyše je to konečne učiteľ, ktorý nás niečo naučí. Vlastne vsadím sa, že už stihol napísať Síriusovi o tomto malom nečakanom skrate. Ako inak. Sadnem si do poslednej lavice, aby si Leo mohol ľahnúť za mňa. Už si na to celkom zvykol. Hodina je úžasná. Po hodine si nás tu Remus nechá.

“Harry, Ron, Hermiona a aj Leo, zostaňte tu prosím ešte.”

“Čo potrebuješ Remus?” spýtam sa a sadnem si do lavice.

“Brumbál by s vami chcel hovoriť. Ak máte čas, tak vás ospravedlním z hodiny Premieňania,” usmeje sa.

“Iste,” pokrčíme ramenami.

Zamierime teda do riaditeľne. Mohli sme ísť krbom, ale Leo by to nemusel dobre znášať. Remus zaklope na dvere riaditeľne.

“Ďalej,” ozve sa z vnútra.

“Dobrý deň, Albus. Tak som vám ich priviedol,” vstúpi Remus a pustí aj nás.

“Ach, Harry, pán Weasly a slečna Grangerová. A samozrejme Leo. Chcel som s vami prebrať niečo dôležité. Dnes večer bude časť z tohto povedaná na večery, ale tiež som chcel prebrať otázku prázdnin,” povie pokojne.

“Musím sa na leto vrátiť k Dursleyovcov?” spýtam sa vystrašene.