II. Rozhovory

II.

Harry…….. Sen…….

            “Vážne? Takže tento sen si mi dal ty?” prekvapím sa.

“Áno. Inak by som sa s tebou nemohol stretnúť. Ovládam sny všetkým ľuďom. Dedičstvo som získal po svojej matke, ktorá pred dvomi rokmi zomrela,” skôr cítim než vidím jeho úsmev.

Nežne sa oňho opriem.

“To je mi ľúto,” zašepkám.

“Už je to dávno…… Poď. Mal by si sa vrátiť. Čoskoro bude svitať,” postaví sa.

S úsmevom sa ho chytím za ruku a on ma vedie preč z krásnej snovej zeme.

“Kedy sa opäť uvidíme? Cítim, že ťa potrebujem mať nablízku. Aj keď absolútne netuším prečo,” otočím sa k nemu už v bielej miestnosti.

“Už onedlho sa uvidíme na dlhšiu dobu …. Vieš…. Ten tvoj pocit môžem vysvetliť len tým, že každý Mág má svoju druhú polovicu a ty si moja. Ako som hovoril…. Osud mi ťa predurčil. Vždy budem pri tebe stáť,” pohľadí ma po líci.

“Chceš tým povedať, že si môj predurčený partner?” spýtam sa keď mi dôjde pravý význam toho, čo povedal.

“Áno. Neviem síce, či o mňa budeš stáť, ale ako som povedal, nech sa rozhodneš akokoľvek, tak vždy budem po tvojom boku, zelenoočko,” odstúpi odo mňa.

“Choď už. Náš čas vypršal,” povie ešte skôr, než stihnem nejak reagovať a môj sen sa následne rozplynie.

              Prebudím sa s úsmevom na perách. Všetko zo sna si pamätám a posledná časť rozhovoru sa mi veľmi páčila. Takže Maurécio je nakoniec môj osudový partner. Stále na to musím myslieť. Dnešný deň bude určite úžasný. Stále s úsmevom sa zavriem v kúpeľni a následne zídem dole do kuchyne kde sú všetci terajší obyvatelia domu, čiže Sírius, Rémus a teraz ja. Ostatní odišli včera po oslave domov.

“Ahoj šteňa. Spal si dobre?” privíta ma Sírius.

“Ahoj Siri, Remi. Dnes som mal úžasný sen, takže sa mi spalo skvelo,” sadnem si s úsmevom oproti nim.

“To sme radi. Čo chceš na raňajky?” spýta sa Rémus.

“Čo je?” pozriem sa po stole.

“Tousty s maslom a džemom alebo syrom a šunkou,” odpovie mi pohotovo Sírius.

“To znie fajn,” vezmem si svoju porciu.

Chvíľu jeme v tichu. Stále mi v hlave prúdia myšlienky a čím ďalej tým viac som z nich neistý. Čo keď sa všetko pokazí. Čo keď nikdy nenájdem svoje šťastie? V tom mi pred očami objaví postava v zelenom plášti. Pousmejem sa. Nie. Všetko bude dobre. Verím tomu, lebo verím Mauréciovi.

“Siri, Remi? Môžem sa vás niečo spýtať?” pozriem sa na mojich krstných otcov, keď dojem raňajky a už len sedíme pri šálke čaju.

“Čo ťa trápi?” usmeje sa Rémus.

“Ja…. Je možné sa zamilovať do niekoho, koho si videl iba chvíľu a takmer toho človeka nepoznáš, ale cítiš sa pri ňom správne a šťastne?” spýtam sa celý červený.

“No možné to je. Spomínam na tvojho otca a matku. Tvoj otec bol do tvojej mamy zamilovaný hneď od prvej chvíle,” zasmeje sa Sírius.

“Harry, chceš nám povedať, že si sa do niekoho zamiloval?” spýta sa s úsmevom Rémus.

“Asi áno,” pousmejem sa a skloním hlavu.

“Naše šteniatko vyrástlo. Kto je tá šťastná?” spýta sa dojato Sírius.

“No to……Vlastne to nie je ONA. Zamiloval som sa do chalana a podľa toho, čo som pochopil, tak som jeho a on môj osudový partner,” poviem s rozpakmi.

“Harry…. Nie je nič zlé na tom, ak si zamilovaný do chlapca. Navyše ak ste skutočne osudový partneri, potom je to veľmi vzácny jav a mal by si si ho vážiť. Viem, že o čarodejníckych tradíciách nevieš veľa, ale vzťah osudových partnerov je veľmi vážený a ctený. Je taktiež chránený zákonom. Každý kto naruší takýto vzťah je odsúdený na doživotie v Azkabane alebo dokonca na bozk Dementora, podľa stupňa jeho priestupku,” vysvetlí Rémus.

“Áno, šteniatko. Ak máš byť skutočne súčasťou takéhoto puta, potom ťa budeme podporovať. Si predsa naše malé šteňa,” príde ku mne Sírius a objíme ma.

S radosťou ho objímem späť. Som šťastný. Konečne sa cítim ako doma, pri mojej skutočnej rodine.

“Môžeme sa prosím ešte rozprávať v knižnici?” spýtam sa ticho.

“Iste. Domáci škriatkovia nám pripravia čaj,” prikývne Sírius.

Rovnaký čas…… Pohľad tretej osoby……

              Muž, alebo ešte stále chlapec, v zelenom plášti sa prechádzal po chodbách v starom sídle. Ticho v tom sídle bolo strašidelné a ani chlapec sa tu necítil dobre. Bol osamelý. Však ak vyjde jeho plán, tak už dlho sám nebude…. Pred východom zo sídla si plášť vyzlečie a podá ho jednému domácemu škriatkovi. Spokojne sa usmeje na list v jeho rukách a následne sa odmiestni preč zo sídla.

Bradavice…… Pohľad tretej osoby….

               “Takže vy ste rozhodli prestúpiť na svoj posledný študijný rok do Bradavic? Smiem sa spýtať prečo?” spýta sa Brumbál neznámeho chlapca.

“Ako som spomínal v mojom prvom liste. Študoval som vo Francúzsku, kde som žil so svojou matkou od mojich siedmych. Bohužiaľ moja matka minulý rok zomrela na veľmi vážnu chorobu a ja som ďalej v tej krajine zotrvať nemohol. Preto som sa rozhodol, že svoje šťastie sa pokúsim nájsť niekde inde. Čítal som si históriu všetkých škôl sveta, ale najviac ma zaujala práve tá vaša. Možno to bude aj tým, že môj otec bol Angličan, bohužiaľ moja matka mi o ňom viac nepovedala. Nechcela s ním mať nič spoločné a často krát vravela, že pre ňu zomrel dávno pred mojim narodením,” usmeje sa cudzinec.

“V poriadku….. Takže vítam vás na škole Richard Florencio Marauro. Dúfam, že sa vám tu bude páčiť. Tu je zoznam kníh, ktoré budete potrebovať a do jednej z fakúlt vás zaradíme na začiatku školského roka spolu s prvými rokmi,” prikývne Brumbál.

“Ďakujem vám. Dovidenia,” odíde cudzinec, Richard, z riaditeľne a za dverami sa nespozorovaný premiestni preč z veľkého hradu svojich predkov………

Harry

             “Tak Harry, o čom by si sa rád rozprával?” spýta sa ma Rémus, keď už v pokojnej a uvoľnenej atmosfére pijeme čaj na gauči v knižnici.

“Viete…. Chcel som vedieť, či viete niečo o magických bytostiach, ktoré sa nazývajú Mágovia. Niečo som o nich našiel v jednej knížke, ale nebolo tam toho veľa,” samozrejme, že klamem.

“Mágovia? Nikdy som o nich nepočul. Vôbec som ani netušil, že niekto taký existuje. Ty hej?” spýta Sírius Rémusa.

“Nie. Aj keď…. Zdá sa mi, že som niekde niečo o Mágoch čítal, ale neviem si vôbec spomenúť, kde a čo. Čo si o nich našiel ty?” zamračí sa Rémus.

“No…. Mágovia sú pradávne tvory, ktoré sú v dnešnej dobe považovaný za vyhynutých. Sú to stvorenia, ktoré vyzerajú ako obyčajný ľudia, ale majú oveľa silnejšie schopnosti a ovládajú rôzne časti prírody, živlov, vesmíru a podobne. Každý Mág je iný a každý má svojho osudového partnera. Dedičstvo Mágov sa dedí vždy len v mužskej línii rodu a ženy sú len prenášačmi tohto génu. Nikdy nezískajú schopnosti aké k dedičstvu Mágov prináležia. Taktiež viem, že sa delia na dominantných a submisívnych. Submisívní Mágovia sú silnejší než dominantní a môžu otehotnieť. Dominantní majú povinnosť starať sa o bezpečnosť a blaho svojho submisívneho a dať svojmu submisívnemu rodinu….. Viac toho bohužiaľ neviem a dúfal som, že by ste mi vedeli niečo o nich povedať,” pokrčím ramenami.

“Bohužiaľ my o týchto stvoreniach nevieme vôbec nič. Až doteraz som absolútne nevedel, že nejaké také tvory vôbec existujú,” pokrčí ramenami Sírius.

“Siri. Má pravdu. Prepáč šteňa….. Len nechápem kde si vzal knihu o takýchto tvoroch,” pozrie sa na mňa Rémus s prižmúrenými očami.

“No…. Možno to tak celkom nebola kniha?” spýtam sa rečnícky.

“Nie?” pozrie sa na mňa zamračene Siri.

Rémusovi sa na druhej strane rozšíria oči.

“Počkaj…. . Nechceš nám snáď NIEČO povedať?” spýta sa Rémus, ktorý si určite spojil niektoré skutočnosti.

“Harry?” pozrie sa na mňa prekvapene Sírius.

Zahryznem si do pery. Nečakal som, že im to budem musieť povedať tak skoro. Ale oni zistia pokiaľ im pravdu nepoviem. Zhlboka sa nadýchnem.

“No….. Ten do koho som sa zamiloval a o kom som vám povedal, že je môj osudový partner, tak áno, je to Mág. Neviem o ňom veľa. Vlastne ani neviem ako vyzerá. Viem len, že má úžasný hlas a je veľmi dobrý a milý. Nikdy by mi neublížil. A taktiež mi povedal, že ja v sebe nesiem taktiež dedičstvo Mágov po svojej matke. Zdá sa, že vôbec nebola u muklov narodená. V jej krvi kolovala krv Mágov!” poviem nadšene.

“Ako myslíš to, že ti to povedal? A pri tom si ho ešte ani nevidel?!” spýta sa vystrašene Sírius.

Je mi jasné, že mu prechádza hlavou, či sa náhodou do domu nedostal niekto nezvaný, aj keď je to takmer nemožné. Ale on predsa nemôže vedieť, že Mágov nezastavia ani tie najsilnejšie bariéry.

“Viete….občas za mnou chodí v snoch. Je totižto Mágom Snov a Ilúzií. Povedal mi veľmi veľa o našej rase a má plán na zničenie Voldemorta, aj keď netuším aký vlastne je. Snaží sa ma z tejto vojny dostať ďalej a chrániť ma. Dnes v noci mi toho povedal oveľa viac a v sne mi ukázal aj krajinu, z ktorej pochádzajú Mágovia,” usmejem sa zasnene.

“Keď je Mágom Ilúzií, čo ak ti klame?” spýta sa Rémus pokojne.

Čo sa však nedá povedať o Siriovi, ktorý……

“Chceš tým snáď povedať, že to TY si submisívny Mág?”..... odpadne.

Skepticky sa pozriem na nevedomého domnelého krstného otca a pozriem sa na Rémusa.

“Neklame mi. Neviem ako, ale viem že je ku mne nadovšetko úprimný. Cítim to tu,” priložím si ruku na srdce.

“A je mi s ním naozaj krásne a úžasne. Nikdy som sa necítil živšie. Mám pocit, že konečne môžem prejsť všetky tie roky bez lásky a porozumenia a zamerať sa na svoj vlastný život. A v tomto živote ma nebude ohrozovať žiadny Voldemort a ani ma nebude kúzelnícky svet využívať vo svoj prospech. O rok dostanem svoje dedičstvo a všetko sa zmení……” pozriem sa na drahý francúzsky koberec.

“Čo myslíš tým, že sa všetko zmení?” zamračí sa Rémus.

“To čo som povedal. Harry Potter zomrie pre verejnosť. Zabijem Voldemorta, ale nie preto, že by to chceli iný, ale preto, že mne zničil život možno viac než komukoľvek inému,” zavrčím.

“Hlavne sa upokoj,” chytí ma za rameno Remi.

“Som pokojný,” vydýchnem potlačovaný vzduch.

“Nemali by sme teraz tvojho krstného otca uložiť na gauč? Tá zem asi nie je dvakrát príjemná,” pozrie sa Rémus zlomyselne na Síria.

“Nemyslím si. Nechajme ho tam kde je. Možno sa aspoň odnaučí odpadávať uprostred rozhovoru,” usmejem sa sladko a vstanem.

Spolu s Remom, ktorý sa smeje odídeme z knižnice. Síriusa samozrejme necháme ležať na zemi pri gauči. Veď raz sa zobudí a bude jeho problém, že má slabé nervy. Fakt neviem ako by reagoval, keby som bol tehotný. Čo zatiaľ nie som, ale to po mojom dedičstve tiež nebude trvať dlho. Na zvyšok dňa sa zavriem u seba v izbe, kde si čítam nejakú knihu…..